ŽENY SPISOVATEĽKY V SLOVENSKEJ LITERATÚRE
Patria sem tieto spisovateľky: Terézia Vansová (prvá fáza slovenského realizmu), Elena Maróthy – Šoltésová (prvá fáza slovenského realizmu), Božena Slančíková – Timrava (druhá fáza slovenského realizmu), Margita Figuli (lyrizovaná próza), Maša Haľamová (medzivojnová poézia).
Spoločné znaky tvorby: V ich dielach väčšinou vystupujú ženské hrdinky. Motívy lásky, domova, priateľstva, dobra, zla,...
TERÉZIA VANSOVÁ
Patrí do prvej fázy slovenského realizmu. V jej diele nachádzame veľa prvkov romantizmu. Sama o sebe povedala, že politicky nepatrí k žiadnej strane, ona píše všetkým slovenským ľuďom dobrej vôle. Bola prozaička, novinárka. Založila prvý časopis pre ženy – DENNICU.
Tvorba: Píše pre deti aj pre dospelých.
Pre deti: JULINKIN PRVÝ BÁL
DANKO A JANKO
Pre dospelých: román SIROTA PODHRADSKÝCH
Znaky tvorby: román: KLIATBA – je to historický román, ktorý má podklady skutočného príbehu.
Téma: Príbeh zemana Ľudovíta Feketeho. (netvor, vraždiace monštrum)
Idea: Za každé previnenie nasleduje trest.
Román má ešte mnoho prvkov romantizmu, ale autorka veľmi realisticky (živo) opisuje jednotlivé udalosti.
Romantické črty: tajomnosť, láska, prekážky, prírodné prostredie, kontrast medzi Ľ.Feketem a Faninky Veselovskej (jeho budúcej ženy).
Dej: Dej príbehu sa začína vo Zvolene. Zoznamujeme sa tu s vicišpánom Radvanským a jeho rodinou. Zoznamujeme sa aj s dcérou jeho priateľa Veselovského – Faninkou. Faninka je idealizovaná postava – „úžasná, krásna,,,“. Padne tu zmienka o rodine Feketeovcov, ktorí žijú neďaleko a dozvedáme sa, že Feketeovci sú zvláštna, divná rodina. Ľudovítova agresivita sa prejavovala už v mladosti. Bol v cudzine a domov sa vrátil bohatý. Na ktorú ženu sa pozrel, tú musel mať. Dozvie sa o ňom aj Faninka. Keď sa raz ona vracia sama v koči domov počas búrky, objaví sa pred kočom jej bývalá láska Mikuláš Duchoň. Sľúbia si, že sa stretnú. On odíde a niekto ju zrazu strhne. Je to Fekete – vrhne sa na ňu. Ona ho odsotí a ujde mu. Neskôr v lese našli mŕtvolu človeka. Bol to Mikuláš Duchoň. Faninke to nikto nepovie. K Veselovským vyobliekaný prichádza na návštevu Fekete, ktorý chce získať srdce a majetok Faninky. Zapôsobí na jej matku. Po čase rodičia súhlasia s tým, aby si Faninka vzala Feketeho aj napriek Faninkinej vôli. Zobrali sa. On si však aj naďalej hľadá ženy. Chodil aj za slúžkou, ktorej sa s ním narodilo dieťa. Slúžka sa však o to dieťa nemohla starať, lebo nemala peniaze, a tak dieťa zabila. Fekete ju dal za to popraviť. O rok na to Faninka prišla na to, čo Fekete robí. Jemu sa to nepáčilo. Nechcel, aby ho prezradila. A preto tehotnú Faninku zabil. Predtým ako ju zabil, ešte jej povedal, že aj jej milého Mikuláša zabil on. Nakoniec ho odsúdili na Galeje, kde sa spriatelil s riaditeľom väznice. Ten mu dovolil vyučovať jeho maloleté dcéry. Fekete jednu z nich znásilnil a potom zabil. Nakoniec sa pomiatol.
ELENA MARÓTHY – ŠOLTÉSOVÁ
Patrí do prvej fázy slovenského realizmu. Založila ženský spolok a časopis – ŽIVENA. Jej prózy sú viac realistické. V prvej fáze svojej tvorby písala väčšinou krátke poviedky: NA DEDINE, V ČIERNICKEJ ŠKOLE.
Jej najznámejšie dielo: MOJE DETI – je to denník, v ktorom píše o svojich dvoch deťoch. Podtitul: Od kolísky až po hrob (prežila obidve svoje deti).
Téma: Príbeh jej detí Ivana a Elenky.
1.časť: Elenka bola staršia. Začína písať, keď Elenka má tri roky a Ivan jeden rok. E. M. Šoltésová si tento denník písala iba pre seba. Nevedela, že ho raz vydá. Toto dielo uverejnila však až po smrti svojich detí.
Elenka bola veselá – tešila sa na bračeka, aby sa s ním mohla hrávať. Mala však aj veľký cit pre spravodlivosť – vždy sa s bračekom podelila. Keď Elenka začala chodiť do školy, Ivan jej všetko bral. Autorka píše o Elenke, že bola múdra a snaživá a veľmi rada sa učila. Keď začal do školy chodiť Ivan – učiť sa mu nechcelo. Radšej sa naháňal po vonku. Stáva sa z neho malý zurvalec. Elenka umiera ako 9 – ročná na silný zápal.
2.časť: Jedinák – je venovaná Ivanovi. Ivan vyštudoval za právnika. Objavujú sa tu zápisky aj o jeho prvých láskach. S matkou majú pekný vzťah. Ivan ako 32 – ročný umiera na zápal pľúc.
BOŽENA SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA
Narodila sa v Polichne v rodine evanjelického farára. Základné vzdelanie dostala doma v rodine. Od malička rada čítala a písala žartovné veršíky. Spolu so sestrami vydávali časopis Ratolesť. V BB vyštudovala učiteľku materskej školy a v neďalekej Ábelovej pôsobila ako učiteľka materskej školy. Väčšinu života prežila v Novohrade a umrela v Lučenci, kde je aj pochovaná.
Pseudonym Timrava – od studničky, pri ktorej písavala. Bola spisovateľkou samoukom. Väčšina jej próz sa viaže na prostredie Novohradu, kde prežila väčšinu života.
Znaky tvorby:
1.príncíp ilúzie a dezilúzie
2.kritický pohľad na slovenskú dedinu – „Či aj opitých treba zbožňovať, len nech je to ľud?“
3.osamostatňuje ženskú hrdinku – ženské hrdinky sú hlavaté, túžiace po láske (ako ona)
4.autorka do próz vnáša vnútorný monológ
5.motívy v jej tvorbe: ľúbostné, dedinské, autobiografické a vojnové
ľúbostné motívy: ZA KOHO ÍSŤ, POMOCNÍK
ZA KOHO ÍSŤ – témou je hľadanie ženícha. Idea: Nie vždy ilúzie, ktoré si človek robí, musia vyjsť podľa jeho predstáv. Rozprávačkou príbehu je sama autorka. Je to denníkové písanie. Autorka využíva sebairóniu.
Dej sa začína in medias res – dievčina prichádza do dediny nájsť si ženícha. Prichádza so rodiny svojho uja – farára. Ujo jej hneď dáva najavo, že tu seberovného nenájde. Zoznámi sa s dvoma mladými mužmi, ktorí chodia hrávať karty s jej ujom. Ujo jej ich predstaví ako učiteľov. Rudolf Mišov – je vysoký, štíhly, čiernovlasý a Samuel Bút – je tučný, bucľatý, nahrbený. Ona sa chcela presadiť, a preto im chcela dokázať, že je vzdelanejšia ako oni. Ujo sa jej prizná, že Bút bol pôvodne šustrom a Mišov chcel byť lekárom, ale učiteľstvo bolo lacnejšie. Ona je dva týždne u uja a ešte jej nikto nelichotí. Začne si namýšľať, že jej preto nič nepovedia, lebo sú do nej zaľúbení. Rozhodla sa, že ich urobí žiarlivými. Ale ani jeden nežiarlil. Podarí sa jej ich rozhádať. Aby zistila, ktorý ju má radšej, urobí sa chorá. Nakoniec od studených obkladov naozaj ochorie. Viac ju chodí pozerať Rudolf Mišov. Nakoniec sa zoberú. Nie je to však romantická láska. Je to realistické.
POMOCNÍK – má tiež princíp ilúzie a dezilúzie. Témou je hľadanie dedinského učiteľa. Idea je podobná princípom. Hlavná postava je dievčina, ktorej otec je učiteľ. Raz jej otec ohluchne a požiada o poslanie pomocného učiteľa. Dievčina si robí ilúzie o novom učiteľovi. Raz večer k nim nový učiteľ príde. Volá sa Ivan Somoš a je veľmi škaredý. Ona sa s ním ani nerozpráva a je nahnevaná aj sama na seba, že si robila ilúzie. Chodí tajne nakúkať, ako učí deti a vie si ich získať. Zisťuje, že si získal aj okolie a jej rodinu. Je veľmi priateľský a keď k nim pre sesternica – začína žiarliť. Začína mať o neho záujem a prestáva jej vadiť aj jeho výzor. Ivan odchádza učiť do susednej dediny a vtedy ona pochopí, o koho prišla. Po čase prišiel Ivan ku nim na návštevu a popýtal ju o ruku. Zoberú sa a odchádzajú do susednej dediny. Ale ona aj naďalej zostáva tvrdohlavá.
Motív slovenskej dediny: ŤAPÁKOVCI – spracované v MO 5.
SKÚSENOSŤ – spracované v MO 5.
SKON PAĽA ROČKU – spracované v MO 5.
Motívy vojnové: HRDINOVIA – spracované v MO 5.