Vyučovací proces

Vyučovací proces môžeme definovať ako proces, v ktorom do komunikačného kontaktu, za účelom prenosu informácií, vstupuje žiak a učiteľ. Úlohou vyučovacieho procesu je, prostredníctvom komplexu čiastkových aktivít, vytvoriť podmienky na riešenie kľúčových otázok, ktoré si žiak, v procese učenia sa, osvojuje. Učenie sa a vyučovanie sú dva komplementárne procesy, ktoré vyvíjajú žiacku identitu a aktivitu. Podceňujú žiakovu fantáziu a tvorivosť. Ovplyvňujú žiakove morálne, etické a estetické hodnoty. Umožňujú formovanie žiackych seba - regulačných aktivít. To znamená, že učenie sa a vyučovanie prostredníctvom jednotlivých elementov formuje komplexnú osobnosť, ktorá získané vedomosti využíva ako nástroj na:

-          získavanie informácií z akýchkoľvek zdrojov informácií

-          vnútorné, myšlienkové spracovanie informácií

-          ich použitie v praxi v aktuálnom čase, v aktuálnych súvislostiach a podmienkach

Vyučovanie, na rozdiel od tradičného chápania (žiaka naučiť, odovzdať mu vedomosti), orientuje žiaka v súvislostiach. Vytvára predpoklady preto, aby žiak mohol vnímať javy a procesy v zreteľne štruktúrovaných väzbách, to je systémovo. Žiakovi umožňuje spoznávať spôsoby a postupy na uplatnenie informácií (význam informácií), v praxi. Základom charakteristických procesov je aktívna, reálna činnosť žiakov, ktorá môže byť založená na kladení otázok a získavaní odpovedí, na myšlienkových procesoch, na experimentoch, pokusoch a omyloch, na chybách a hľadaní variantných, alternatívnych riešení a podobne.

Považujem za dôležité uvedomiť si, že vyučovanie a učenie sa sú sprevádzané tak ako každá iná ľudská aktivita, úspechom i neúspechom. Dva podoby rovnakej činnosti je potrebné vnímať ako prostriedok, aj zdroj podnetov, ktoré formujú nielen žiacke vedomosti, ale dotvárajú aj jeho hodnotový systém. Sprehľadňujú hodnoty žiaka a upevňujú ich skúsenosti.

Vyučovací proces je a bol ovplyvňovaný spoločensko-historickými, filozofickými, ekonomickými a ďalšími prúdmi, smermi aspektmi. Každá spoločnosť má snahu formovať ľudí pre zachovanie vlastnej existencie, preto tvorí určité algoritmy správania sa, má tendencie zachovať si kultúrne tradície. Na základe uvedených dôvodov môžeme v súčasnosti charakterizovať koncepcie vyučovania:

-          dogmatické (9. – 16. storočie)

-          slovno – názorné (17. storočie až doposiaľ)

-          reformné (19. storočie až doposiaľ)

-          problémové (19. storočie až doposiaľ)

-          rozvíjajúce (20. storočie)

-          programované (20. storočie)

-          alternatívne(20. storočie)

-          humanistické(20. storočie)

Efektívnosť vyučovacieho procesu na základných a stredných školách v slovenskej republike je možné podstatne zvýšiť aplikáciou niektorých súčasných koncepcií vyučovacieho procesu. Pojem koncepcie vyučovacieho procesu je širším pojmom ako pojem metóda vyučovacieho procesu. Zahŕňa v sebe systematické používanie viacerých metód vyučovacieho procesu a rieši aj problematiku jeho niektorých ďalších činiteľov, napríklad podmienok vyučovacieho procesu, jeho cieľov, výberu učiva, didaktických zásad organizačných foriem i materiálnych prostriedkov. Ak určitá teória rieši komplexne problematiku všetkých rozhodujúcich činiteľov vyučovacieho procesu v ich vzájomnej súvislosti a podmienenosti, potom hovoríme o didaktickom systéme.