Ak sa majú žiaci naučiť tvorivo myslieť, čo by malo byť jedným z hlavných cieľov nášho školstva, treba im najprv ukázať, ako tvorivé myslenie prebieha, a toto je podstatou problémového výkladu. Učiteľ rozpráva o tom, ako vznikol pred vedou daný problém, ako vedci prišli k jeho vyriešeniu, ako vyučovali hypotézy, aké spory vznikali pri ich obhajovaní, ako sa uskutočnila obhajoba hypotéz, aby sa dokázala sa ich pravdivosť. Žiaci sledujú chod učiteľských myšlienok, premýšľajú a prežívajú udalosti súčasne s ním, a tým sa začleňujú do atmosféry vedeckého tvorivého myslenia. V priebehu výkladu môžu u žiakov vznikať pochybnosti, otázky, ktoré buď v procese výkladu, alebo po ňom môžu vysloviť.
Problémový výklad je emocionálnejší, pretože zvyšuje záujem žiakov o preberané učivo. Formuje v žiakoch predstavu, vzor kultúry tvorivého myslenia.
Problémový výklad, to je myšlienkový dialóg učiteľa so žiakmi, ktorý ich má dostať do stavu napätia a zápalu pre ďalšiu tvorivú prácu.
Problémový výklad, vedie síce učiteľ, ale vedie ho otvorene, stále sa obracia k žiakom, kladie im otázky.
Problémový výklad sa konkretizuje vo vyučovacom procese najmä metódou výkladu spojené často s metódou demonštrovania a pozorovania.
Heuristická metóda
(z gréckeho slova heuréka – našiel som)
Podstata tejto metódy je v tom, že žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní nových poznatkov a metód práce, to je na osvojovaní učiva. Neriešia však samostatne celé úlohy, ale len ich časť – jednotlivé etapy – kroky riešenia.
Heuristická metóda sa môže realizovať viacerými spôsobmi:
- Učiteľ nastolí problémové situácie prostredníctvom problémovej úlohy a hypotézy, (možné riešenia navrhujú žiaci.
- Učiteľ demonštruje nejaký pokus, jav a žiada od žiakov vyvodenie záverov a odhalenie súvislosti medzi javmi.
- Po zadaní problémovej úlohy učiteľ naznačí žiakom smer možného riešenia v podobe príkazov alebo otázok, ktoré majú všeobecný charakter.
Heuristickou metódou si možno osvojiť učivo na všetkých úrovniach učenia, to je aj na úrovni nešpecifického transferu riešenia problémových, tvorivých úloh.
Výskumná metóda
Zo všetkých všeobecno-didaktických metód je samostatnosť práce žiakov pri výskume žiakov najväčšia. Činnosť žiakov so svojím charakterom a etapami blíži k výskumnej práci vedca. Učiteľ spolu so žiakmi alebo žiaci sami nastolia problémovú úlohu, ktorej vyriešenie vyžaduje od žiakov objavenie neznámych vedomostí alebo aplikáciu vedomostí v iných podmienkach, než pri akých boli osvojené, to je nešpecifický transfer. Učiteľ si ujasní, či žiaci pochopili formuláciu otázky, a potom nasleduje samostatné riešenie tejto úlohy žiakmi.
Výskumná metóda sa konkretizuje vo vyučovacom procese najmä metódou riešenia úloh a metódou práce s knihou.