Od textu k jeho porozumeniu
Textom sa spočiatku zaoberala vedná disciplína s názvom lingvistika. Postupom času sa však ukázalo, že pri opise a analýze textu sa nemôže odhliadať od jeho používateľa, to znamená od jeho poslucháča a čitateľa. Tým sa tak dostala do popredia otázka produkcie a recepcie textu.
Najvšeobecnejšie možno porozumenie definovať ako spôsob uvedomelého získavania informácií z textu. Pojem sa rozpracoval najmä v súvislosti s osvojovaním si učiva, kedy správnosť porozumenia je jedným z cieľov učenia sa a súčastne predpokladom pre ďalšie činnosti s textom. Keď hovoríme o porozumení, máme na mysli pomerne širokú otázku, ktoré môžeme rozčleniť do viacerých podotázok. Napr.: za akých podmienok sa uskutočňuje porozumenie textu, ako prebieha, aké má výsledky a podobne.
Porozumenie má relačný charakter. Môže nastať iba vtedy, ak človek dokáže identifikovať prvky písaného textu, objektívnu realitu a vlastnú kognitívnu štruktúru a samozrejme aj ich spojiť do vzťahov. Jedná sa o zložitú činnosť, pričom napriek svojej zložitosti sa však väčšinou uskutočňuje veľmi rýchle, keď prebieha zároveň počas sledovania textu.
Je mylné považovať proces porozumenia za pasívnu činnosť. Človek nevníma text mechanicky, pričom si ho ani neukladá automaticky do pamäte. V skutočnosti je to aktívny proces, v priebehu ktorého vzniká nový text, a teda vlastná verzia človeka. V tom zmysle sa tak stáva spoluautorom pôvodného textu, keď pritom využíva poznatky nadobudnuté z predchádzajúcich súvislých prejavov.
Zvážiť treba aj rozsah a úroveň porozumenia. Prvé kritérium ukazuje, koľko žiak porozumel. Hodnotíme ho teda podľa toho, koľko významov dokázal identifikovať v rámci každej roviny. Napríklad text, ktorý je určený iba na reprodukciu postačí žiakovi porozumieť len do takej miery, aby ho vedel predniesť. Ak je však zadaný na interpretáciu a rozbor, vyžaduje si hlbšie porozumenie, čítanie hlavne medzi riadkami. Úroveň porozumenia je daná hĺbkou preniknutia do textu a ukazuje, nakoľko žiak textu porozumel. Tu je dôležité podotknúť, že obe tieto kritériá nemôžeme od seba vzájomne oddeliť.
V tejto časti som sa venovala prevažne písanému textu. Žiak však v škole nielen číta, ale aj počúva – sleduje výklad učiteľa. Zvukové texty spôsobujú pri porozumení omnoho väčšie problémy ako písomné. Jednou z príčin je vyššia informačná kapacita zrakového kanálu ako sluchového, ale aj neumožnená schopnosť vrátiť sa k ťažším, nepochopeným miestam. Pri ústnych textoch sa teda problémy žiaka ešte znásobujú.
Technika čítania a chápanie čítaného
Chápať určitý výraz znamená mať vo vedomí predstavu predmetu, deja alebo vzťahu, ktorý výraz označuje. Dieťa dospieva k chápaniu významu uceleného textu postupne, a to nielen v závislosti od osvojovania a zdokonaľovania techniky čítania, ale aj od vývinu jeho kognitívnych schopností, množstva čitateľských skúsenosti, či životných skúseností vôbec. Pri čítaní sa chápe najskôr len význam jednotlivých slov ako verbálnych symbolov jednotlivých predmetov, javov, vzťahov, či dejov. Neskôr sa dostáva aj k chápaniu toho, ktoré z prečítaných slov sú najdôležitejšie, ktoré sú nositeľmi významu. Tretím krokom je pochopenie významu jednotlivých viet. Len postupne sa začne črtať obsah celého textu, a to až po prečítaní všetkých viet a pochopení súvislostí medzi myšlienkami, ktoré vety vyjadrujú.
Avšak ani dieťa v staršom školskom veku nebude schopné učiť sa z prečítaného textu, ak nebude chápať komunikačnú funkciu čítania, čo znamená, že si nebude vedieť odpovedať na otázku „ o čom som čítal?“, chápanie čítaného u neho nebude primerane rozvinuté. Medzi základné ciele učiteľa by sme mali teda zaradiť hlavne koncentráciu sa na to, aby si dieťa osvojilo spôsobilosť čítať s pochopením tak, aby chápalo komunikačnú funkciu čítania.