Vzťah medzi schopnosťou porozumieť text a výkonom pri učení

Vzťah medzi schopnosťou porozumieť text a výkonom pri 

            učení – J.S.Bloom

            Na vysvetlenie vzťahu medzi schopnosťou porozumieť text a výkonom pri učení sa v škole poskytujú údaje J.S.Blooma. Skúmal faktory, ktoré v značnej miere ovplyvňujú žiakovo učenie sa. Medzi najsilnejšie z nich považuje J.S.Bloom schopnosť porozumieť písaný text. Svoje závery autor formuloval na základe analýzy výskumov z rozličných krajín.

V nich boli všetci žiaci hodnotení didaktickým testom, ktorý je bližšie k testom intelektových schopností ako známka.

            Za závažné zistenie v tomto výskume pokladá nielen to, že podiel schopnosti porozumieť text na školskej známke je malý, ale i to, že učiteľ nevie túto schopnosť dostatočne diagnostikovať. Je pravdepodobné, že učiteľ má dosť slabú predstavu o tom, čo je podstatou porozumenia textu a aké bývajú  medzi žiakmi rozdiely v tejto charakteristike. Do jeho hodnotenia sa mohli dostať tie činitele, na základe ktorých pravidelne hodnotí žiakov.

            Výskum vyšiel z predpokladu, že porozumenie textu je dôležitým východiskom pri učení sa. Týmto sa potvrdilo, že problém nebol len v učebniciach, ktoré boli orientované tak, že neumožňovali dostatočné porozumenie textu.

         Vo svete je v značnej miere rozšírený prístup k zlepšovaniu čítania.  Ako ilustráciu by som chcela ponúknuť koncepciu nácviku čítania, ktorú vypracoval V.V. Švajko. Tento autor pracoval na Tomskej univerzite s problematikou zlepšovania čítania. Jeho koncepcia je založená na troch princípoch, keď tvrdil, že efektívne čítanie si vyžaduje, aby žiak pristupoval k čítaniu textu ako k problémovej situácii, ktorú treba riešiť, že priebeh vyučovania má žiak hodnotiť a v neposlednej rade je to stanovovanie konkrétnych cieľov, ktoré si žiak stanovuje. Použitie týchto princípov vylučuje, aby žiak zostal pri povrchovej stratégii čítania textu, pre ktorú, ako je to už aj vyššie spomenuté, je charakteristické mechanické opakovanie čítania textu, kým sa ho žiak nenaučí naspamäť.

Záver

         Táto problematika patrí svojím zameraním do novo sa konštituujúcej teoretickej oblasti, teórie učenia sa z textu. Dotkla som sa však len niekoľkých otázok, keď som načrtla vymedzenie textu a jeho porozumenie, či stratégiu čítaného a jeho chápania. Vo všeobecnosti sa však stotožňujem s mnohými názormi, či postojmi, ktoré som v práci spomenula.

            Veľmi zaujímavá sa mi zdala byť problematika porozumenia textu. Po preštudovaní niekoľkých štúdií som si vytvorila mienku, že je veľmi dôležité klásť dôraz práve na tento problém. Podľa môjho názoru, kľúčovou mienkou učiteľa nie je len vedieť diagnostikovať, do akej miery žiak textu porozumel, ale aj poznať a uplatňovať spôsoby, ktorými možno porozumenie uľahčovať. Prvoradou úlohou školy je teda zaradiť do osnov študijného plánu aj zlepšovanie práce žiaka s textom. Odstránili by sa tým mnohé už existujúce problémy, ktoré súvisia so sebavýchovou a vzdelávaním žiaka.

Môžeme si položiť otázku, prečo deti chápu text inak ako dospelí? Môžeme povedať, že v  tomto pohľade sa nám prezentujú dva svety. Na jednej strane je svet plný fantázie, keď text prakticky dieťaťu otvára novú dimenziu chápania, keď jednak pôsobí aj na rozvoj jeho schopnosti porozumieť tento text. Na druhej  strane je to svet dospelých, keď sa jedná o len mechanické prijímanie a spracovanie nových poznatkov. Veľké rozdiely sú aj medzi jednotlivými deťmi a dospelými. Každý si z prečítaného textu odnáša svoje vlastné poznatky, ktoré sa odvíjajú na základe jeho vlastných životných skúseností a schopnosti textu porozumieť.

            V súčasnosti spoločnosť napreduje do informačného sveta a s tým súvisí aj zvyšovanie náročnosti textov, ktoré sa stávajú stále viac nepochopiteľnejšími. Rolu zohrávajú médiá, no v prvom rade ich dynamický rozvoj. Snaha by sa mala teda opierať o schopnosť tieto texty zjednodušiť, aby sa tým podarilo obmedziť vznikajúce problémy.

            Bežná kniha má funkciu oddychu, čitateľ po nej siaha vo svojom voľnom čase. Učebnica na rozdiel od toho má najmä vzdelávaciu funkciu. Učebný text v nej možno považovať za formu vyjadrenia vzdelávacieho obsahu, ktorý si má žiak osvojiť. Zároveň ovplyvňuje úspešnosť využívania učebníc medzi žiakmi. Výber teda stojí na jej obsahu ako aj na komunikačnom stvárnení.

            Považujem za dôležité uvedomiť si, že vyučovanie a učenie sa sú sprevádzané tak ako každá iná ľudská aktivita, úspechom i neúspechom. Dve podoby rovnakej činnosti je potrebné

vnímať ako prostriedok, aj zdroj podnetov, ktoré formujú nielen vedomosti žiaka, ale dotvárajú aj jeho hodnotový systém.