Kapitola prvá: Srdce a opička na gumičke – Maťo išiel predať židovi „dve kopy šindlíkov, aby mal nejaký groš na význačný deň.“ Ľudia išli do Čadce lebo tam býva každý pondelok trh. Väčšinou však to, čo ľudia chceli, nemohli si to dovoliť kúpiť. Maťo dostal za šindle, ktoré sám vystrúhal, 14 korún. Chcel niečo kúpiť Magde, aby jej dokázal svoju vernosť. Najskôr sa však ide napiť (pálenky). V krčme sa mu prihovorí strýko. Rozprávajú sa o vojne. Potom s od neho četník pýtal papiere. Až potom sa Maťo vybral kupovať Magde darček. Ale zostali mu už len 2 koruny. Nakoniec jej kúpil opicu na gumičke.
Kapitola druhá: Láska bojuje so štvrtým prikázaním – Maťo sa vrátil z jarmoku, ani sa nenajedol a už išiel von, aby sa nestretol s otcom. Horonkuľa sa vadila so starým, prečo sa neznesie so synom. Popritom varila na večeru zemiaky - ...miešali vône zemiakov a kapusty, aby mohli byť nazvané večerou.“ Brat Ondro tiež prišiel do kuchyne, lebo si myslel, že mu Maťo azda z trhu niečo doniesol. Potom prišiel domov aj Maťo a starý sa v duchu smial, ako sa mať s ním mazná. Pri večeri sa Maťo s otcom pohádajú, otec sa dokonca vyhráža: „Zabijem ťa, ty had, zabijem ťa!“ Ale – stane sa, že otec mu poreže ruku a Maťo zrazí otca k zemi. „Láska zabíja ľudí. Z lásky sa rodia deti. Láska znepriateľuje rodičov s deťmi, ktoré samy vstupujú láskou v rodičovstvo. Je to ruvačka o miesto – a mladosť má silu. Mladosť víťazí.“ Maťo sa vybral k Magde. Cestou ale zbil Gregora. Magda nechcela ho najprv vpustiť, lebo vraj si ju nevezme za ženu. Ale Maťo ju presvedčil a daroval jej aj opicu na gumičke, čo jej kúpil na trhu. Sľúbil jej, že si ju vezme za ženu. Posiela ho preč, aby ich tam nenašla jej matka, ktorá s Maťom nesúhlasila a chcela, aby si Magda vzala Gregora.
Kapitola tretia: Strašný omyl – po dedine chodili chlapci pozývať na svadbu. Vydávala sa Zuzka Pajonkovie a Jano. Prišli i k Horoňovcom. Starý Horoň s Horoňkuľou sa zarazili, keď počuli, kto sa vydáva. Len Maťo sa tešil. Maťovi dohovára dokonca aj otec (už sa spolu rozprávajú), aby si len vybral bohatú nevestu. Chudobnú nechcú. Ale Maťo: „Vy nebudete s mojou ženou žiť, ale ja do smrti. Preto si vyberiem takú, čo sa mne páči.“ Potom sa opisuje radosť ľudí, ktorí sa chystajú na svadbu a spievajú. Veselia sa i u Pajonkov. I Maťo sa šiel zabaviť. Opisujú sa tu zvyky, ako sa mladucha vyberá z domova, rodičovské požehnanie, čepčenie nevesty,... Dievky sa tešia, ako jej pristane, keď je už baba. „No nemýľte sa, toto bol tanec tisíc ráz sklamaných žien, ktoré už prehltli svoju horkú pilulku a teraz sa radujú, že pribudla nová nešťastná obeť, ktorá sa dala na tú tŕnistú cestu.“ Potom sa opisuje koniec svadby, ako sa rozchádzajú hostia,...
Kapitola štvrtá: Maťo padol do siete – Četníci na lyžiach idú po ceste. Maťo hnojí polia. Četníci idú za Maťom. Pýtajú sa ho, kedy prišiel domov a prečo sa ešte neprihlásil. Vyzvedajú sa Maťa, kde všade vo vojne bol, ako išiel domov,… Maťo rozpráva, ako hladoval, ako mal týfus, ako sa mu chcelo domov, ako bol v Rusku a ako tam majú lepšiu zem... Potom sa s četníkmi rozlúčil. Na četníckej stanici ho ale zapísali: „1.Oznámenie na Mateja Horoňa okresnému úradu za nedodržanie povinnosti vojenského hlásenia. 2.Vedomie, že je treba venovať zvýšenú pozornosť človeku, ktorý je síce nepovedomý, neorganizovaný, ale nasiaknutý boľševickou morálkou, ktorá by mohla poškodiť dobrú povesť obyvateľov, uznávajúcich dosiaľ rozdiel: pán – sedliak.“ Takto Maťo priviedol na seba pozornosť úradov a ani o tom nevedel.
Kapitola piata: Požehnaná medzi ženami – Maťo je u Magdalény v komôrke a chce ju. Ona ho odmieta a vraví mu, že sa prespala. On jej na to hovorí: „No, to nám ešte chýbalo! Decko! A čo si nedala pozor?!“ Potom jej povie, že decko jej ešte netreba, no Magda sa rozplače a tak jej hovorí, že v nedeľu môžu byť ohlášky. Ale ona nechce, vraj by ju mama zabila. On sa ju snaží nahovoriť, že je len v prvom mesaci a teda môže s tým ešte niečo urobiť. Magda je prekvapená, kde sa to v Maťovi berie. „Ale sa čosi polámalo: táto noc neprichystala už nič pekného pre radosti života. Treba odísť.“ Maťo odišiel domov. Ale nechcel budiť rodičov a tak vyliezol chlievom na pôjd, kde zakopol o strýka. Strýko mu hovoril, ako pozoruje zelenú hviezdu a pozve aj Maťa, aby pozorovali spolu a hovorí mu: „Ľahni si ku mne chlapče, myslím, že si dobrý.“ Na druhý deň sa Magdina matka rozpráva s Magdou a vyzvedá sa, kto bol v noci u nich. Magda klame, že Gregor. Matka chce, nech si ju už Gregor vezme a Magda na to, že to musí byť. Matka pochopila, že sa prespala. Začala Magdu biť. Neskôr stretne Maťo Magdinu matku, ako ide z Čadce a popýta Magdu o ruku. Jej matka však hovorí, že je neskoro. Maťo sa prizná, že to on k nim chodil, ale Magdina matka neverí. Dohodli sa, že Maťo k nim o 4 dni príde a dohodnú sa. Maťo si myslí, ako si Magdu do mesiaca vezme. Ale Magdina matka ho oklamala a doma vraví Magde: „Do nedele sa mi neukazuj vonku. V sobotu popoludní pôjdeš s Gregorom na zápis a spravíme to tak, aby vám pánko vykonal všetky tri ohlášky naraz. Po nedeli bude svadba. A o tom nikomu nevrav. Bude aspoň koniec všetkej paráde.“
Kapitola šiesta: Začiatok konca – Magda išla v sobotu s Gregorom do kostola. Rozmyslela si, že lepšie bude vziať si Gregora, lebo „na Kysuciach ženia sa ľudia preto, aby spojili svoje sily do spoločnej borby za chlebom, a nie preto, že sa majú na smrť radi.“ Dajú sa zapísať u farára. Magda ho prosí, aby všetky 3 ohlášky boli naraz, lebo „je to treba“. Farár dal najavo svoje opovrhnutie. Magda je aj rada, že bude s Gregorom, „ale ten koniec je odporný a hlúpy, bude asi pálenku piť a Magdu biť.“
Kapitola siedma: Prvý pád – Maťo sa tešil, že je nedeľa a pôjde sa dohodnúť o svadbe s Magdou. Vybral sa do kostola. Farár vyhlási svadbu Gregora Padycha a Magdalény. Kto má námietky, má to zavčasu oznámiť na úrade. Maťo si to uvedomil, že ho oklamali. Vybral sa do krčmy. Keď bol opitý, uvedomil si, že Magdina matka je v kostole a Magda bude doma. Našiel ju pri sporáku, kde varila. Pohádajú sa, no Magda mu povie, že matka jej vravela ako sa stretli a že jej Maťo povedal, že Magdu nechce. Maťo neverí a preto Magdu zabije nožom. „Miloval Magdu príliš opravdivo, než by ju mohol nechať ďalej žiť.“ Potom prebodol sa aj Maťo. Medzitým ide Magdina matka (Kotryzová) z kostola a húta, ako sa bude Magde žiť. Doma nájde mŕtvu Magdu a Maťa. Narieka, príu sem i iní ľudia, i stará Horonkuľa a bozkáva syna. Niekto sa ozve: „Ešte ruky mu bozkáva, vrahovi. Pekného syna si vychovali!“ Potom prišli „sivé rovnošaty“ a zistila, že Magda je naozaj mŕtva, ale Maťo ešte dýcha. Gregor na to hovorí: „Tak mi to zbabral. Mám po svadbe. Čert, ten Maťo!“
Kapitola ôsma: Zrútenie zlatého božstva – Maťo je v nemocnici. V každom dome ho spomínajú ako vraha. Horonkuľa prosí Matku Sedembolestnú o uzdravenie syna. V dedine sa prestalo o tom hovoriť. Hovorilo sa o amerikánovi, ktorý obral ľudí o peniaze a zmizol. Ľudia ale zbili jeho spoločníka. V dedine sa obesil Ščúr, ktorý všetok svoj majetok dal podvodníkovi. No a potom starý Horoň – opitý, zmýlil sa a šiel si ľahnúť spať na povalu, kde fajčil a zapálil seno. Zhorel tam aj so svojim bratom Michalom.
ČASŤ DRUHÁ:
Kapitola prvá: O tom, čo je to šťastie – Maťo je vo väzení. „Chcel zomrieť, a teraz ho lekári liečia; iste preto, aby ho mohli odsúdiť na smrť povrazom...“ Maťo bol v izbe s človekom, ktorý zabil zo žiarlivosti milenku a odrezal jej prsia. Mal v podstate podobný osud ako Maťo. Hovoril Maťovi: „Tak sme si skazili život. Pre jednu ženskú. Je ich na svete ani maku v makovici a my sme poznali iba tú jednu. Pliaga.“ Maťo rozmýšľa, ako by žil teraz. Rozprávajú sa o šťastí. Nakoniec so povedia: „Ono je to vlastne dobre, že o tom šťastí nič nevieme. Možno, že by sme sa tu ináč rozbľačali.“ Po čase prišiel Maťovi list. Písal mu brat Ondro o tom, čo sa stalo doma – ako vyhoreli, otec so strýcom zhoreli, Ščúr sa obesil, a ako už nemajú nič, lebo otec dal peniaze amerikánovi, ktorý zmizol a ako je mamka chorá. Maťo si uvedomí, keď spoluležiacemu hovorí: „Otec zdedil po bratovi z Ameriky peniaze. Požičal ich nejakému podliakovi a ten s nimi zutekal. Pre tie peniaze mi bránili, aby som si vzal za ženu svoju milú. Pre tie peniaze som zabíjal. A tie peniaze zabili otca aj strýka a spálili chalupu...“
Kapitola druhá: Zelený účes jari a rozsudok – Maťo bol na pojednávacom konaní, kde sa rozhodovalo o jeho ďalšom osude. Pekný deň dopomohol sudcom, že Maťa odsúdili len na 2 mesiace väzenia (lebo sa chcel po Magdinej vražde aj sám zabiť), ale započítali do toho aj čas strávený vo väzenskej nemocnici a tak ho teda prepustili. Maťo sa bál budúcnosti.
Kapitola tretia: Oráči - Maťo chodil po svojich roliach. Doma našiel hŕbu popola, zvyšky ohorených driev, prázdno,…Maťo si uvedomuje, že keby bol pri tejto katastrofe býval doma, „zažil by druhý pád, ktorý by ho dokonale dokrvavil a zrazil“. Maťo sa chcel znovu postaviť na nohy. Predal teda záhony a prenajal si chalupu. Sem vzal i matku. Pracovali na poliach.. I ostatní ľudia.
Kapitola štvrtá: Škvrna – Maťo sa vyrovnal so svojim životom na Kysuciach – „...znova sa narodil pre Kysuce...“. Raz keď išiel z hôrky, stretol Magdinu matku. Kričala na neho, nazvala ho vrahom, diablom a chcela, aby jej vrátil dcéru. Maťo zisťuje: „Táto žena trpiaca svojou vinou...“ Maťo uteká sám pred sebou a aj pred výčitkami dediny do lesa. Keď príde domov, matka mu dáva listinu, ktorá mu prišla. Chce ísť spať, ale ešte sa rozpráva s matkou o tom, že na jeho vinu sa v dedine nezabudne. Že treba odísť.
Kapitola piata: Dlhý úvod k pokute – Maťa listina pozývala na okresný súd. Ide o spomínanú reč, čo viedol s četníkmi, kde všade bol vo vojne, o Rusku,... Obvinili ho teda, že poburuje ľudí a rozpráva, kade po svete sa táral,...“Ruskom búrite celý národ,...“ „Všetko sa vie. Že ste v Rusku u boľševikov slúžili. V Maďarsku že ste v devätnástom boli, proti nám. Sám ste sa…priznali…“ Maťo si až teraz spomenul na niekdajší rozhovor s četníkmi. Spomenú mu i to, že a po príchode z vojny nenahlásil na úrade. Hovoria mu, že treba za to platiť pokuty. Potom im Maťo povie o situácii u nich doma. „Azda preto, že sa chýlilo k poludniu. „Zbohom si choďte! To je všetko“ “ Maťo išiel domov vlakom. Vo vlaku sa rozprávajú, že treba ísť do Ázie. Nie do Ruska,...Ale Maťo vravi, že na Kysuciach je zle-nedobre a predsa žijú. Oni mu na to: „Sedliak, to je, taký dub. Nerád sa pohne. A tí naši už zrástli s kamením. Ani by už gazdovať nevedeli, keby v zemi kamenia nebolo.“
Kapitola šiesta: Najkratšia – po jari prišlo leto. Maťo prežil svoj pád a pozbieral sa. Rozhodol sa, že opäť vystavia otcovskú chalupu – „...vztýčil sa na novýúder a nové víťazstvo.“ „Lebo každý nový pád vedel posilňovať.“
Kapitola siedma: O rukách a o nádeji – Maťo sa dohodol s tesármi. Pracoval v hore pri dreve. Ale zistil, že tu skoro nič nezarobí.
Kapitola ôsma: Posledný úder a pád – Maťov dom sa staval. Robotníci si pýtajú pálenku. Maťo sa teda vyberie do krčmy. Chlapi sa rozprávajú, ako chodia robotnícke výpravy do Ruska. Rozprávajú sa i o biede na Kysuciach. V tom prišla veľká búrka. Maťo vidí skazu – ako búrka ničí vysadené obilie, zemiaky,...No a hlavne – odnieslo mu brvná, z ktorých mal byť postavený dom. Dážď trval niekoľko dní – ďalšia bieda pre Kysuce.
Kapitola deviata: Román sa končí (a predsa ešte vždy sa len začína) – ľudia mali zase novú nádej do práce. Maťo sa odobral do roboty na pílu. Pílu vlastnil žid – úžerník.. Maťov spolupracovník ide do východných krajín na zárobok, ale Maťo predsa len zostáva doma a snaží sa pracovať na poli – chlieb: „Zohýna sa Maťo, drobí hrudku, mazná sa so zemou, a prsty tak…nevdojak…hladkajú, parom ho vie…Hovoriť by chcel, akúsi clivosť vyplakať za všetko, čo bolo, umodlikať to, čo ešte len bude, on, bičovaný, bitý, padajúci, znova vstávajúci, s doráňaným srdcom, a predsa víťaziaci, zakričať by chcel do celého sveta čosi…sám nevie čo: nad záhonom sa zohýna, hrudky drobí, hladká a mazná sa s nimi, a potom už dosť, nad záhon sa vztýči, krvavý západ oveľa prevýši a nad tichou zemou zatína päsť. „Ty…roď!“ “