Rastúca kriminalita a ohrozovanie slobody
Alain de Benoist
Ako všade na svete tak aj vo Francúzsku ustavične pribúda kriminalita. Samotný rok 2000 priniesol 3.770.000 zločinov a previnení.- ešte v roku 1950 to bolo len 574.000. Inými slovami, v priebehu poldruha storočia sa toto číslo sedemnásobne zväčšilo. Na 1000 obyvateľov pripadne 60 zločinov, naproti tomu to však pred 50 rokmi bolo 13,7. Nepovšimnuté v týchto výpočtoch zostávajú všetky prestupky bez obetí tak ako také, ktorých obete si nerobia žiadne ilúzie o ich vysvetlení a preto ich vôbec nenahlásili polícii. Vzhľadom na násilné prúdy, ktoré sa medzičasom uznali tak v ľavici ako aj v pravici, diskutujú politici a sociológovia nekonečne ďalej, pravdepodobne bez nájdenia potrebných riešení.
Dnešná kriminalita vykazuje niektoré novodobé znamenia. Vždy viac zločinov začínajú neplnoletí. Ich vek znižuje ich mocenskú pohotovosť. Násilie v školách patrí medzičasom tak isto k všedným každodenným normalitám ako ozbrojené bandy predmestí. Zhromažďujú sa masové znásilnenia, trýznenie a iné akty barbarstva. Ale predovšetkým je to násilie na uliciach – lúpežné prepadnutia, zákroky v otvorených verejných prostriedkoch, zapálené autá - , ktoré v obyvateľstva vzbudzujú pocit ohrozenia. Všetky výsledky ankety dokazujú: Bezpečnosť je to najdôležitejšie želanie ľudí. Ste nasýtení dennými prekračovaniami a odmietate sa rozhodnúť, bezmocnosti štátu a zhovievavosť, áno samoľúbosť súdu dlhšie spolupracovať.
Veľa pozorovateľov vidí priamu súvislosť medzi kriminalitou a prisťahovalectvom. To však neznamená, že všetci prisťahovalci sú zločinci. Napriek tomu je účasť páchateľov pod nimi jednoznačne vyššia ako ich záujem obyvateľov. Oficiálne údaje sú teraz 22,4 % všetkých obyvateľov francúzskych väznených cudzincov. V Marseille sa tieto údaje rovnajú dokonca 25,6 %, v Paríži je to 36,2 %. Policajne nenahlásení cudzinci tvorili naproti tomu v roku 1999 iba 7,4 % obyvateľstva žijúceho na francúzskom teritóriu. Kratšie udomácnené osoby, ktoré sa narodili vo Francúzsku alebo vlastnia dvojité pasy, nie sú pokladaní za cudzincov – priratávajú sa tak k úradným štatistikám čísla Francúzov cudzieho pôvodu, tak prišlo cez 50 % všetkých väznených osôb prisťahovaním do Francúzska..
Tieto pozorovania si samozrejme nevystačia s riešením problémov. Nejde však iba o stúpajúcu mieru kriminality. Ide aj o silnejúci individualizmus a anonymitu veľkých miest, v ktorých sa riešia spoločenské vzťahy a organicky rastúce štruktúry. To zamedzuje tomu, že spoločenstvá sa cítia zodpovedné sami za seba. „Čím viac je spoločnosť individualistická..., o to silnejší bude útlak, strata občianskych pomerových foriem ako štátne občianske zmýšľanie, ktoré bude pracovať proti..“ (Le Nouvel Observateur, 1.Februar 2001) Neurčitosť odstránenia sa požaduje v dôsledku „resocializácie spoločnosti“, „znovuvytvorenie spoločnosti“, ktorá vdýchne spoločenstvu nový život.
Konkrétna nevyhnutná poslušnosť, problém v pohybe, je „privatizácia vnútornej istoty“. Ako dokázal sociológ Paul Virilio, samozrejmosť bola naše najvyššie luxusné dobro. Z toho sa vyvinula celá hospodárska vetva. Milióny US-občanov býva medzitým v „súkromných mestách“ v takzvaných gated communites: „strážené spoločnosti“, tým sa starajú o svoju osobnú samozrejmú pomoc ich vlastnými zbraňami. Aj vo Francúzsku medzitým vznikajú „Luxusghettos“, ktoré budú strážené súkromnou políciou. „Skutočné nebezpečenstvo“, hovorí Virilio, pozostáva z toho, že metafory táborov a hradov geografickej štruktúry miest budú zajtra isté. Ďalej povedal, že rastúca neistota nás prinesie k privatizácii miest.
Druhé uvažovanie, ktoré sa musí postaviť, ju otázka, do akej miery sa javí starostlivosť o spoľahlivosti na druhej strane totálnej kontroly štátu. Fragmentovaná spoločnosť sa dá ľahšie kontrolovať. Potreba istoty nám viac a viac narúša chuť na slobodu. Tá istá spoločnosť, ktorá často ukazuje zhovievavosť voči zločinom, nariaďuje prostriedky kontroly a dozoru, o ktorých totalitné režimy v posledných storočiach mohli iba snívať. Rastúca neistota môže zrýchliť rozvoj, v ktorom vznikne zámienka vybudovať kontrolné opatrenia.
V spoločnosti, v ktorej je stále nebezpečenstvo prepadov, sa nežije príjemne. Spoločnosť, v ktorej sa kupuje istota úplnej kontroly, nie je všade životaschopná.