TKANIVÁ
Je to súbor buniek rovnakej štruktúry, tvaru, funkcie, histogenézy ( rovnakého pôvodu). Veda, ktorá sa zaoberá tkanivami sa nazýva HISTOLÓGIA. Tkanivá rastlín sa nazývajú pletivá. Medzi bunkami tkaniva sú úzke medzibunkové priestory. V rastlinných pletivách sú v bunkových stenách otvory, ktoré umožňujú spojenie plazmatických membrán susediacich buniek. Tieto spojenia sa nazývajú plazmodezmy. Spojenie buniek tkaniva uľahčuje prechod látok medzi susediacimi bunkami a prispieva aj k mechanickej súdržnosti tkaniva.
Medzi jednobunkovcami a mnohobunkovcami sú kolónie.
Živočíšne tkanivá sa podľa funkcie rozdeľujú na epitely, spojivá, tkanivá svalové, tkanivá nervové a krvné tkanivo.
Epitely sú charakteristické usporiadaním buniek do vrstiev. Zvyčajne sú umiestnené na povrchu organizmu alebo vystieľajú dutiny a cievy.
Spojivá (podporné tkanivá) majú prevažne mechanickú funkciu. Patrí k nim väzivo, tkanivá chrupkové a kostné. Pevnosť chrupkového a kostného tkaniva závisí od organických látok a solí, ktoré sú uložené v medzibunkových priestoroch.
Svalové tkanivo je zložené z buniek, ktoré obsahujú vláknité štruktúry (myofibrily) schopné sa sťahovať ( kontrakcia). Spôsobujú kontrakciu svalov.
Nervové tkanivo je zložené z nervových buniek. Ich funkciou je prijímať a viesť vzruchy a spracúvať informácie.
Bunky rozličných tkanív sa od seba odlišujú štruktúrou a funkciou. Všetky tieto tkanivá však majú rovnaký pôvod, lebo sú z buniek, ktoré vznikajú pri delení vajíčka. Proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou, nazývame diferenciácia.
1. KRYCIE TKANIVÁ – EPITELY:
Funkcia: krycia (koža), resorbčná (vstrebávacia), sekrečná (vylučovacia)
Tvary buniek: a.) dlaždicový epitel
b.) kubický epitel
c.) cylindrický epitel
KOŽA: Funkcia kože je chrániť telo pred mechanickým a chemickým poškodením, pred účinkami ultrafialového žiarenia, pred preniknutím mikroorganizmov do tela, vylučovanie odpadových látok, udržovanie stálej telesnej teploty – termoregulácia, je zásobný orgán.
Kože je najväčší orgán ľudského tela. Rozmery 1,6 – 1,8 m.
Štruktúra (stavba kože): na povrchu je pokožka ( zrohovatelá časť sa odlupuje, zárodočná časť vytvára nové bunky).V pokožke sa nachádza farbivo – melanín (hnedé farbivo), ktoré chráni celý organizmus pred UV žiarením.
Pod pokožkou sa nachádza zamša – sú tu cievy, nervové zakončenia, napr. hmatu, tepla, chladu. Sú tu chlpy alebo vlasy, podkožné tukové väzivo.
2 druhy žliaz: potné žľazy (udržujú stálu telesnú teplotu) a mazové žľazy (vylučujú odpadové látky z tela).
2. SVALOVÉ TKANIVÁ:
Sú to svaly. Základná vlastnosť je svalová kontrakcia. Kontrakciu zabezpečujú aktíno-myozínové vlákna, ktoré do seba zapadajú.
a.) hladké svalové tkanivo
b.) priečne pruhované svalové tkanivo
c.) srdcový sval
a.) Hladký sval – žalúdok, mechúr, dúhovka.
Je neovládaný vlastnou vôľou. Je inervovaný autonómnymi nervami. Má nepretržitý výkon. Bruchomluvci vedia tento sval ovládať.
b.) Priečne pruhovaný sval – sú to kostrové svaly. Sú inervované motorickými nervami. Tento sval má viditeľnejšie vlákna.
Priečna svalovina sa rozdeľuje na: biela – zabezpečuje rýchlosť, je daná geneticky (stehná, viečka)
červená – zabezpečuje vytrvalosť (u vtákov)
Pracuje krátky čas s vysokým výkonom. Patrí sem napríklad krajčírsky sval.
c.) Srdcový sval – je inervovaný autonómnymi nervami a má nepretržitý výkon.
3.NERVOVÉ TKANIVÁ:
Neurón je základná bunka nervového tkaniva. Neuróny vedú vzruchy. Telo bunky je zložené z jadra a výbežkov. Výbežky môžu byť neurity (odstredivé) – sú obalené myolínovou pošvou, a dendrity (dostredivé). Synapsie sú spojenia medzi bunkami. Bunky počas života nevznikajú, len zanikajú. Môžu sa len regenerovať.
Reflexný oblúk:
Centrálnu nervovú sústavu tvorí mozog a miecha.
4.SPOJIVOVÉ TKANIVÁ:
a.) oporné a spevňovacie – patrí sem kosť, chrupavka (zabezpečuje rast kosti), väzivo (zabezpečuje upevnenie svalov o kosti, je pevné a pružné)
b.) trofické – prenáša živiny. Patrí sem krv (krvná plazma + krvné elementy), lymfa - miazga
KRV – má prepravnú funkciu. Anorganické látky, odpadové látky, živiny.
Krvná plazma – základ je voda. Vo vode sú rozpustné anorganické (Fe, Ca, soli) a organické (bielkoviny, cukry - glukóza) látky.
Krvné elementy: červené krvinky – Erytrocyty, krvné doštičky – Trombocyty, biele krvinky – Leukocyty
MIAZGA (LYMFA) – miazgová sústava odvádza z tkanív veľké molekuly alebo častice, ktoré nemôžu preniknúť stenou kapiláry, a časť tkanivového moku. Zloženie miazgy je v podstate rovnaké ako zloženie krvnej plazmy, len bielkovín je v miazge menej. Obsahuje veľa lymfocytov.