ODSTUPŇOVANIE TEXTU:
-je založené na nadvetných kontextových jednotkách
autorská reč – subjektivizovaná
- objektivizovaná
priama reč
polopriama reč
nevlastná priama reč
= z oblasti odstupňovania textu
-texty diferencujeme na: vecné a umelecké
OT – uplatňuje sa v umeleckých textoch (kedysi)
OT – uplatňuje sa v obidvoch textoch (dnes), ale ide o diferencovanosť
-pásmo rozprávača
-pásmo postáv
-tento typ OT – sa uplatňuje v epike
-v skutočnosti typ OT – môžeme sledovať aj na nižšej formálnej úrovni, najmä vo 1.)vecných textoch
čiastočne v:2.)umeleckých textoch
parentéza/vsuvka
-sém.obsahové odstupňovanie
-text inej roviny – vkladá sa do pôv.textu
-expresívne syntakt.konštrukcie (ESK)– Findra
-sú to texty 2 rovín: A: základná
B: sprievodná, doplňujúca
-text.rovina – bezpr., príznak = napätie medzi objektívnosťou a subjektívnosťou
-sú to centrálne prostriedky syntaktickej roviny, ktoré sa ako základné využívajú predovšetkým pri tvorbe aktuálnych textov, hlavne písomných
-expresívnosť je podmienená tým, že ich podoba je založená na narušení, modifikácii pravidelnej vetnej štruktúry
-k takejto modifikácii dochádza z objekt.aj subjekt.príčin
-ESK – sú späté s ústnymi jaz.prejavmi a používajú sa aj v písaných textoch
-za ESK sa považuje apoziopéza, prerývaná výpoveď, elipsa, vytýčený vetný člen, osamostatnený v.č., pripojený v.č. a parentéza
-ESK – systémové, paradigmaticky vymedzené prostriedky
-prostriedky na budovanie aktualizovaných štylistických kontextov
-v epike sa využívajú na štylizáciu ústnosti a hovorosti, ale aj ako prostriedok na charakterizáciu reči postáv
apoziopéza: - významovo neuzavretá, neukončená výpoveď
-typický prostriedok spontánnych jaz.prejavov = predovšetkým v epickom texte, kde sa s ňou štylizuje hovorová spontánnosť, bezprostrednosť a autentickosť dialógu
-jej emocionálno-expr.sila sa zvyšuje, keď podávateľ preruší výpoveď pre silné citové pohnutie, radosť, žiaľ,....napr: „Ja ti dám suseda! Pakuj sa mi z očí. Kým... kým...!“
-v pásme rozprávača je prostriedkom estetiky výrazu (ozvláštnenia). V lyrickej poézii je prostriedkom náznaku, priestorom pre čitateľove asociácie, napr: „Mesiac padá za hory a ty nejdeš dokončiť tie započaté hovory.... Už je pozde, nepamätáš...!“
-na podobnom princípe vzniká proziopéza – vynecháva sa v nej začiatok výpovede
prerývaná výpoveď – je graficky rozsegmentovaná, no formálne a významovo uzavretá synt.jednotka
-miesta prerušenia sa graficky signalizujú troma bodkami a intonačne neskončenou prestávkou
-je výrazom hľadania výrazu alebo silného zaujatia hovoriaceho
-ako expr.prostriedok sa využíva v konverzačných a dialogických textoch, napr. „Takí...všelijakí...čo len zle robia...na tých rakovina nepríde!“
vytýčený vetný člen – veta s VVČ je systémová expr. syntakt.konštrukcia, kt.slúži na explicitné členenie a hierarchizáciu propozičného obsahu
-aktualizuje sa aj napätie medzi výpovednými časťami, východiskom a jadrom výpovede
-v rámci VVČ sa spravidla zdôrazňuje východisko výpovede: „Mama – to bol náš každodenný chlieb, otec bol sviatok.
-osobitným typom je epanalepsia prísudku – neoddeľuje sa interpunkčne – „Spievať nespieval.“
Osamostatnený vetný člen – je výraz, kt. je formálne povýšený na samostatnú výpoveď
-v rámci neho podávateľ hierarchizuje propozičný obsah a vyjadruje svoj hodnotiaci postoj tak, že časť z homogénnej výpovede vyčlení a povýši na samostatnú výpoveď, príp.aj na odsek: „O dva týždne som dostal balíček. Od Cyra. – O dva týždne som od Cyra dostal balíček.“
-v bežných ústnych jaz.prejavoch je OVČ znakom asociatívno-sukcesívneho vyjadrovania
-v umeleckej lit. Sa vypracoval na prostriedok syntak.výstavby textu
-časť myšlienky sa vyjadrí ako samostatný uzavretý vetný celok
-text je syntakticky ostro členený, intonačne variabilný, lebo sa prudko mení rytmus kontextu
„Do tmy svietia Samkove iele zuby. Ako živé.“
Pripojený vetný člen – ide o vytýčenie výrazu zo základnej výpovede a o jeho umiestnenie na konci vety, napr. „Prudko sa k nemu obráti tvár zaliata slzami, zlostná a zúfalá.“
-je typický prostriedok spontánnych ústnych prejavov
-v umeleckých textoch sa využíva ako prostriedok aktualizácie a lyrizácie
Elipsa – eliptická výpoveď vzniká tak, že sa v nej neobsadia isté výpovedné zložky, ktoré sa modelovo predpokladajú
-ide o informačne menej dôležité slovo alebo vetu v súvetí
-eliptickú výpoveď pociťujeme ako obsahovo úplnú
-tradične sa rozlišuje situačná a kontextová elipsa
situačná e. – je príznačná pre ústne jaz.prejavy; hovoriaci sa opiera o mimojazykový kontext
-je to typický konverzačný prostriedok: - Bol si? – Bol SOM. –Zaplatil SI? –Čosi SOM zaplatil, čosi SOM DOSTAL len tak.
kontextová e. – je prvotne spätá s písomnými textami
-významovo úplnou sa stáva na pozadí jaz.kontextu
-je významný prostriedok textovej väzby.
-Čo to nesieš pod pazuchou?-POD PAZUCHOU NESIEM Ben-Hur.-Čo je to?- TO JE Kniha, román.....
-kont.elipsa sa vyskytuje aj v reči rozprávača a to jednak ako prostriedok napätia a akcelerácie dejového spádu a jednak ako prostriedok dynamizácie opisu
parentéza – je syntakt.forma na hierarchizáciu propozičného obsahu v rámci jednej vety
„Hocikedy po robote - ustatí sme boli ako psi - sadol si k ohnisku...“
-prerušuje súvislý prúd reči a hoci sa na základný text významovo viaže, jej prítomnosť v texte nie je nevyhnutná
-v ústnom jaz.prejave je vyznačená intonačne, pauzami, melódiou, prípadne aj tempom a hlasovým registrom; v písanom prejave = čiarkami, pomlčkami, alebo sa dáva do zátvoriek
-využíva sa vo všetkých štýloch spis.jazyka
-v umeleckej próze je to emocionálno – expr.prostriedok a to najmä v prípadoch, keď parentetický výraz vnáša do výpovede subj.postoj a hodnotenie
-v náučných a v niekt.public.prejavoch sa pociťuje ako neutrálny prostriedok, pomocou kt.sa člení a hierarchizuje vyjadrovaný obsah
-často však slúži aj ako konektor, ktorým sa odkazuje na predchádzajúci kontext
VERTIKÁLNE ČLENENIE TEXTU
Pásmo rozprávača \ 2 textové roviny (r.rozprávača,
Pásmo postáv / r.postáv)
Pásmo rozprávača:
-nadvetná kontextová jednotka (väčšia ako 1 veta, ale môže to byť aj jedna veta)
-komp.štyl.,ktorou sa realizuje pásmo rozprávača je
autorská reč – objektivizovaná
- subjektivizovaná
-komp. štyléma je NKJ
Pásmo postáv:
Na jeho realizácii sa uplatňuj: a.)priama reč
b.)polopriama reč
c.)nevlastná priama reč
d.)nevlastná reč
-sú to nadvetné kontextové jednotky (NKJ)
O – F
O – v pásme rozprávača – prehovory postáv
v pásme postáv - prehovory rozprávača
- postavy reprezentujú obsah
F – priama reč
- všetky NKJ sú formálne prostriedky, pomocou kt.sa štrukturuje povrchová organizácia textu
-istý obsah sa realizuje na báze istej formy
-v pásme postáv máme 2 druhy prehovorov (vonkajšie, vnútorné)
-expedient A – vonk.prehovory postáv sa realizujú priamou rečou
-percipient B – vonk.prehovory sú nahlas realizované
-vnútorná reč postavy – expedientom je postava A, tá vysiela informáciu a percipientom je tá istá postava A
-forma je priama reč
-vonkajší prehovor postáv je obsah
-forma je polopriama reč, nevlastná priama reč
-vnútorný prehovor postáv
Pásmo rozprávača – kategória epickej štruktúry
rozprávač ≠ autor
autor – konkrétna živá bytosť, konk.človek, kt.si stvorí rozprávača a poverí ho, aby vyrozprával istý epický príbeh, kt.autor na báze sujetu spracuje podľa svojho autorského zámeru
-autor stojí nad všetkým
-nad epickým svetom – organizuje vzťah medzi zložkami príbehu na základe svojho autorského zámeru
-stvorí si rozprávača, kt.príbeh vyrozpráva
-stvorí si postavy, kt.sú nositeľmi príbehu
- toto = štruktúra epiky