TYPOLÓGIA ROZPRÁVAČA
Nora Krauzová spracovala kategóriu rozprávača na typy rozprávača v diele Rozprávač a románové kategórie“ – vymedzila 4 typy rozprávača:
A:olympský
rozprávač (božský)
-odstup od postáv , má nadhľad nad postavami, t.j.objektívne informoval
o tom, čo a ako robia nositelia epického príbehu
-objektívny, referentský, nezainteresovaný = absolútne ľahostajný k postavám
-najprv sa tvári ako boh, a potom nechá radšej hovoriť postavu (raz je hore, inokedy dole – ustúpi)
-sebavyjadrenie postavy
a.)objektivizovaná autorská reč – môžeme ju identifikovať v texte na základe niekoľkých signálov
úroveň lexiky:
= 3.osoba sg. min.č. (osoba, číslo, čas)
=slohové signály – uplatňujú sa prostriedky nocionálne, neutrálne, nemôže nimi vstúpiť do textu subj.aspekt (platí to pri lex.štylémach); výnimočne sa tu môžu uplatniť emocionálno-expresívne slová
úroveň syntaxe:
-vytvára sa tu neutrálna expresívna rovina
-pravidelné synt.konštrukcie
-dĺžka vety môže byť diferencovaná, je dlhšia ako 10 slov (priemerná veta = 10 slov), na druhej strane pomerne solídne vybudovaná (neutrálnosť, objektivizovanosť)
-objektivizovaná autorská reč
-priama reč – na povrchovej rovine sa striedajú prehovory postáv
-medzi pásmom rozprávača a postáv bol hlboký predel = odlišný súbor signálov
b.)priama reč – 1.)môžu sa uplatniť všetky osoby, všetky časy, obidve čísla
2.)slohové signály – sú charakterizačným prostriedkom
=nocion., bezpr., neutr.štylémy zo všetkých RJS
=emoc.-expr., prízn., štyl.zaf.štylémy
-autor využíva prostriedky príznačné pre idiolekt postavy
3.)výrazným signálom je odsek – na realiz.priamej reči prehovoru jednej postavy sa využíva jeden odsek
4.)oslovenie – postava A oslovuje postavu B a naopak, postava B postavu C,...
5.)prostriedky DEIXY (oslovenia)+(poukazovania) – aj neverbálne prostriedky = postava A povie postave B: „Sadni si tam.“ (v objektiv.autorskej reči to nemôže byť)
-odstupňovanie textu
-uplatňovanie vnútorného monológu
-s modernizáciou prózy sa komplikovala štruktúra epiky
-vnút.monológ – hodnotenie seba samého
- hodnotenie niekoho iného (city – myšlienky)
- v kritickej situácii alebo keď je človek sám = v skutočnom živote
-vnút.monológ reprezentuje vnút.prehovory postáv (myslené, nahlas nevyslovené)
-využíva polopriamu reč, nevlastnú PR, nepriamu reč, ojedinele aj priamu reč
1 – objektívna textová línia – olympský rozprávač
2 – na niekt.mestach sa táto objekt.línia lomí – olympský rozpr. Sa približuje k postavám, hovorí tak, že už nie je úplne objektívny, ale prijíma aspekt postavy; usiluje sa pochopiť postavu a prijíma jej zorný uhol
-kontaminuje (kríži) sa zorný uhol roupr. So zorným uhlom postavy – na týchto miestach je to subjektivizovaná autorská reč (naďalej tu je 3.os.,sg., min.č., ale posun dochádza pri slohových signáloch, kde sa môžu uplatniť emocion.-expresívne, prízn., štyl.zaf.prostriedky
B:personálny rozprávač
-je v mnohých ohľadoch identický s olympským rozprávačom: vševidiaci, vševediaci, všadeprítomný
-komplexne sa zaujíma iba o jednu postavu (spravidla je to hlavná postava)
-ostatné znaky pri olympskom rozprávačovi – 3.os., sg., min.č.
C:priamy rozprávač
-vo funkcii rozprávača je to hlavná postava alebo rozprávačom môže byť postava, kt.sa stala svedkom príbehu (najmä v próze naturizmu)
-posilňuje sa tu expresívnosť, emocionálnosť textu
-v slovných signáloch – výrazne sa môže expresivizovať aj pásmo rozprávača, nielen pásmo postáv
- postava používa vlastné výrazové prostriedky
-čitateľ akoby sa stával poslucháčom = vytvára sa ilúzia kontaktovosti
„Bol som vtedy v nočnej. V nočnej službe, aby ste mi rozumeli.“ (akoby sa rozprával s čitateľom)
-1.os., sg.(alebo pl.), môžu byť všetky časy
D:rozprávač oka kamery
-3.os.sg., min.č.
-uprednostňuje nocion., neut. prostriedky, ale nie je taký dôsledný, aby neuplatnil expresívny prvok
-rezignuje na taký postoj ako v olympskom rozprávačovi (vševed., vševid., všadeprítomný), nepozná vnút.svet postáv, čo postava cíti, vieme podľa toho, ako koná a z jej vonk.prejavov
rozprávač
Objekt––––––––––––––––––––––––––––Subjekt
OR/PR/ROK PR
Olym.r.,person r., r.oka kamery priamy r.
-konkrétne ep.dielo (román, poviedka, novela) môže oscilovať – pohybovať sa v tomto rozmedzí
Olym.r. – referuje o vonk. a vnút. svete postáv
-ten istý text sa môže posunúť ďalej, k subj.pólu
Do akej miery necháva priestor pre ne
-ide o to, či:
-r.rezignuje na to, aby referoval, čo postava vidí, cíti a necháva jej priestor na jej sebavyjadrenie
-s týmto súvisí uplatnenie vnútorného monológu
-pokiaľ ide o formálne signály NKJ, ide o variabilitu
-objektivizovaná autorská reč
-subjektivizovaná autorská reč = kontaminácia dvoc hlasov (rozpr. + postava)
- vnútorný monológ – realizuje sa:polopr.rečou (PPR)
nevl.pr.rečou (NPR)
-ak je to PPR – tak je tu ešte 3.os.sg., ale môže tu nastúpiť aj plurál
-ide o idiolekt postavy, kt.je rozprávačom
Vnútorný monológ – VM: -vpád v 20 st.
PR(pásmo r.) - PP (Pásmo postavy)
(VM) (VM)
↓ ↓
Misrík Findra
Mistrík – „rozprávač alebo referuje o vnút.svete postavy, alebo to reprodukuje“ –ak referuje, tak je to PPR, ak reprodukuje, tak je to NPR
Findra – postava „hovorí“ (prehovorí) nahlas a usiluje sa adresovať svoj prehovor niekomu inému (inej epickej postave)
-ide o rozhovor (v epike tomu hovoríme dialóg)
-prehovor jednej postavy = replika dialógu
-dialóg: symetrický – ak sa ep.postavy vo svojom dialógu striedajú (A-expedient
(B – percipient
nesymetrický – postava A prehovorí nahlas, postava B nereaguje, ale dačo si myslí
modifikácie: = môže s ním súhlasiť
= môže s ním polemizovať
= môže sa mu vysmiať
= nahlas prikývne, ale vo vnútri – dačo iné
-rozprávač môže zreprodukovať to, čo postava povie
-prehovory postavy realizované nahlas
-prehovory postavy myslené (Findra: prehovory postavy – vnút.prehovory, vnút.monológ. Rozdiel = postava A adresuje prehovor sama sebe).
-na realizáciu týchto myslených prehovorov sa naozaj využíva PPR alebo NPR