ŠTRUKTÚRA EPIKY:
-je tu synchrónny aj diachrónny aspekt
VM=vnút.monológ
VoRP = vonk.reč postáv
VnRP = vnút.reč postáv
SAR = subjekt.autorská reč
OAR = objekt. autorská reč
PP = pásmo postáv
PR = pásmo rozprávača
V klasike:
-maximálny kontrast
-človek má myslené prehovory
O
AR––––––––––––––––––––––––––––––––PR
S NR PR NPR
-napätie medzi Nc-Em/Ex
Nc–––––––––––––––––––––––––––––––Em/Ex
Oscilácia
-oscilácia medzi obj.a subjektívnosťou
-v modernej epike sa tlmí zrážka medzi Nc a Em/Ex na povrchovej rovine
-niekedy nevieme, či je to pásmo rozprávača, alebo pásmo postavy
VM vniesol do textu zážitkovosť.
-próza sa vstupom VM subjektivizujeň
-so subjektivizáciou súvisí aj expresivizácia
-táto próza je zároveň variabilnejšia
-naproti 2kontextovým jednotkám môže pracovať so7
-tento priechod je pružný, dynamický
-prečo je VM reč postavy
-každý človek hovorí sám so sebou
-slohové jednotky/autor charakterizuje postavu súborom jaz.prostriedkov
-autori používajú rovnakú reč – aj v priamej reči, ako aj vo VM
-objekt.rozpr. – Nc výraz
-subj.rozpr. – Em/Ex výraz
-subjektivizovaná autorská reč
-súznenie dvoch hlasov
NPR – má bližšie k priamej reči
PPR – s autorskou rečou sa zbližuje tým, že na úrovni formy používa autor tie isté morfol.kategórie ako v priamej reči
-diferencuje sa tým, že môže a nemusí byť v nej uvádzacia veta – UV = môže byť: anteponovaná
postponovaná
interponovaná
-PPR – slovesá myslenia, PR – slovesná hovorenina
-PPR – AR (autorská)
- rozdiel . nemusia byť prostriedky, deixy , oslovenie
NPR – sa maximálne zbližuje s PR – uplatňujú sa v nej tie isté gram. kategórie (dominujú 1.os., j.č., ale môže byť aj 2.os.)
-slohové signály – jednoznačne postava
-nie je vyčlenená do nového odseku
-aj v PR aj PPR sú nadbytočné úvodzovky
-viacerí autori dávajú do úvodzoviek NPR
ODSTUPŇOVANIE TEXTU VO VECNÝCH JAZ.PREJAVOCH:
-aj vecné texty sú odstupňované – aj na úrovni kompozičných aj verbálnych štylém
VS
/ \
OT ČT
\ /
KS
-je krehká hranica medzi odstupňovaním textu a členením textu
-na úrovni verbálnych štylém o úrovni textu hovoríme, pokiaľ ide o písmo (t.z. istý text sa vytlačí veľkými písmenami a tam sa už odstupňúva)=princíp kontrastu
VŠ: PÍSMO: verzály
kurzíva
riedenie
úvodzovky = pragmatický signál – čitateľovi sa naznačuje, že viem, čo robím – napr.toto sem nepatrí, toto áno, atď...Môže sa nimi vyznačiť aj text inej roviny – napr.môže to byť CITÁT – tu už sú vo vzťahu verbálne štylémy s kompozičnými
-pod čiarou: poznámky (autorove; sú vyčlenené) –
text onej roviny, lebo je to aký-
si sprievodný text
citát
odkazy na lit., bibliogr.údaje, strana
(napr.autor, rok, strana)
literatúra na konci textu (štúdie, knihy,
monografie,...)
kľúčové slová- píšu sa na začiatku
-v publicistike sa pracuje s rámcovými zložkami = členenie a zároveň odstupňovanie textu, napr.titulok – hovorí v skratke, o čom bude reč v texte, ale pod titulok môžeme ešte iným typom písma niečo napísať = naznačiť (podtitulok)
-v publicistike sa veľmi často využívajú úvodzovky
-napätie: nocionálnosť – expresívnosť (ak sa autor dostane sem – napr. k vulgarizmom – dá to do úvodzoviek)
-slovo hovno – je spisovné, ale je tabuované
beletristické žánre: ten, kto rozpráva, je identický s autorom, v beletr.ž.je to inak . rozprávač rozpráva nejaký príbeh
pásmo postavy – príbeh nejakej postavy, autor tento príbeh rozvádza – ide o fikciu
EXKURZ/DIGRESIA
Exkurz - ostupňovanie textu; vybočenie z textu = členenie textu
-vybočenie ide aj do nového odseku, ale často to tak nie je
-ak je to druhý text, ide o odstupňúvanie
-je aj odstupňúvanie textu z nejakých objekt.príčin
-potom napätie medzi zákl.textom a druhotným textom (iným) je výraznejšie
-exkurz v umeleckom texte môžeme považovať za niečo nadbytočné
-v umeleckej lit.je medzi exkurzom a digresiou plynulý prechod
-vyskytuje sa v náučnej próze, v odbornom výklade, keď sa rozvádzajú vedľajšie motívy, kt.viac alebo menej súvisia so zákl.témou
Digresia – odstupňovanie zo subj.príčin
-väzba medzi zákl.textom a odbočením je silnejšia
-súvisí: a.)s rozvíjaním príbehu
b.)s postavou
-vyskytuje sa v slovesnom umeleckom diele
-do ep.príbehu vnáša lyrický prvok, lebo sa v nej vyjadruje subj.postoj rozprávača alebo citový zážitok postavy
-spravidla vyrastá z epického príbehu: istá údalosť, kt. sa v texte rozvádza, je východiskom pre lyrickú úvahu alebo opis
-z hľadiska rozvíjania sa teda pociťuje ako retardačný prostriedok
-lyrické digresie sa využívajú v lyrizovanej próze a v lyricko-epických básn.skladbách
-v novšej próze = R.Jašík – Námestie sv.Alžbety
TEXTOVÁ VÄZBA A JEJ PROSTRIEDKY
3 typy TV: konexia, glutinácia, rekurencia
Rekurencia:
-sa spomína v texte, ale nespomína sa ako termín. Opiera sa o isté syntakt.poznatky.
-veta je vzorec (schéma), kt.sa napĺňa; počet vzorcov je konečný (predikát, objekt,...), výpoveď je „n“ = môžeme vytvoriť nekonečné množstvo výpovedí
-výpoveď sa realizuje na ploche istého (konkr.) vzorca
-v každej výpovedi: východisko – réma
jadro – téma
-máme rému a tému
-východisko sa opiera o predchádzajúci kontext
a.)verbálny kontext
b.)neverbálny kontext
-výpoveď sa realizuje preto, aby sme vyslovili jadro
-je množstvo možností, ako štrukturovať text a jadro – s východiskom
-prečo hovoríme výpoveď? Aby sme vyjadrili jadro výpovede
-cez rekurenciu môžeme aj estetizovať
Konexia:
-je zákl.stavebný princíp, na kt.je založená povrchová organizácia textu
-je regresívno-retrospektívna
-máme nejaký prvok (spravidla 1 slovo) a v nasledujúcej vete iný prvok, kt.je opretý o prvok v prvej vete
„Júlové slnko hlivie a drieme.“
-rekurencia = ak sa pozeráme na vzťah medzi východiskom a jadrom
-konexia = ak sa na to pozeráme, ako na opakovanie výrazu
-väzobné prostriedky sa nazývajú konektory
-ako konektory sa využívajú jednak gram.a jednak lexikálne prostriedky
-k lex.konektorom patrí doslovné opakovanie výrazu, uplatnenie jeho synonymického variantu alebo antonymického náprotivku, ďalej zámeno a zámenná príslovka
-vo funkcii gram.konektorov sa v rámci predikatívnej syntagmy uplatňujú gram.kategórie zhody, ktorými sa sloveso v prísudku nasledujúcej vety formálne viaže na podmet predchádzajúcej vety
-konexia je formálny princíp, kt.zabezpečuje najmä nadväznosť viet
Glutinácia:
-Mistríkova idea
Mistrík: -ide o to, že máme nejakú vetu...
-analyzoval vzťah medzi dvoma vetami
-ide mu o ruptúru (predel) medzi vetami
-o hĺbku a šírku vzdialeností medzi vetami
pojem: čelo vety
-predel medzi vetami môže byť: väčší
celkom minimálny
-diferencuje a hovorí o glutinačnom stupni, kt.je podmienený čelom vety a záleží od toho, čím je toto čelo vety obsadené (akým slovným druhom a akým vetným členom)
-ak je na čele vety:
podmet (najč.podst.meno) – tak je tu nulový stupeň glutinácia = väzba je krehká
-v nasledujúcej vete = druhá téma
predmet (podst.meno najč.) – tak je tu glut.stupeň číslo 1
prísl.určenie – okolnostné = glut.stupeň č.2
sloveso (najč.prísudok s nevyjadr.podmetom), tak glut.stupeň = 3
konektor – glut.stupeň 4
Priemerný stupeň glutinácie – napr.text z 30 viet, a my zistíme, koľko je tam núl, koľko 1,...
-dokopy čísel musí byť 30
glut.stupeň = 2,33 ?