Červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky

 

Červené krvinky – nazývame ich aj erytrocyty. Ich funkciou je zabezpečovanie transportu kyslíka z pľúc do jednotlivých orgánov. Zrelé erytrocyty sú bunky bez jadra.  Červené krvinky vznikajú v červenej kostnej dreni. Miesto ich zániku je v slezine. Životnosť je približne 120 dní. Červené krvinky obsahujú farbivo hemoglobín, ktoré viaže kyslík a spolus  kyslíkom tvorí nestálu formu oxyhemoglobínu.

Zloženie hemoglobínu = bielkovinová zložka + farbivo hém

Hemoglobín sa okrem kyslíka môže viazať aj s oxidom uhoľnatým CO. Väzba je stála a červená krvinka nie je schopná prenášať kyslík. Už veľmi malá koncentrácia CO vo vzduchu môže spôsobiť smrť.

Počet červených krviniek =  cca 5,4 (muži) a cca 4,6 (ženy) milióna červených krviniek v jednom mikrolitri krvi.

Biele krvinky – nazývajú sa aj leukocyty. Sú to bunky, ktoré majú jadro, sú bezfarebné. Nachádzajú sa v krvi, v miazge, v tkanivách a v tkanivovom moku.  1 mikroliter krvi = 4000 – 10 000 bielych krviniek. Funkciou bielych krviniek je zabezpečovanie imunity.

Delenie leukocytov podľa štruktúry cytoplazmy:

  • Granulocyty – ich cytoplazma obsahuje zrniečka- granuly.
  • Agranulocyty – ich cytoplazma neobsahuje zrniečka.

Biele krvinky majú tú špecifickú vlastnosť, že dokážu prenikať cez steny ciev a kapilár. Tiež sú schopné fagocytózy. Fagocytóza – je schopnosť bielych krviniek pohlcovať choroboplodné zárodky – prirodzená imunita (vrodená).

Špecifická imunita – pri špecifickej imunite sú dôležité lymfocyty. Lymfocyty (podľa funkcie) delíme na T- lymfocyty a B – lymfocyty.

T – lymfocyty vznikajú v týmuse, sú to orgány bunkovej obrany. Nemajú schopnosť fagocytózy, produkujú protilátky, rozpoznávajú choroboplodné zárodky a cudzie bunky a látky. Antigén – látka, ktorá je cudzorodá a je schopná vyvolať imunitnú odozvu – reakciu. B – lymfocyty vznikajú v červenej kostnej dreni. Ich funkciou je vykonávať protilátkovú obranu. Tvoria bielkovinové protilátky – imunogloblíny. B – lymfocyty si pri opakovanom kontakte s rovnakým antigénom pamätajú tvorbu protilátok a tvoria ich rýchlejšie a imunitná reakcia je v takom prípade silnejšia.

Krvné doštičky – nazývame ich aj trombocyty. 1 mikroliter = okolo 300 000 krvných doštičiek. Funkciou krvných doštičiek je zabezpečovať zrážanie krvi a vlastne zastaviť vzniknuté krvácanie. Keď sa poruší cieva, na jej stenu v mieste porušenia sa začnú ukladať trombocyty. Ich blana sa pri tom rozpúšťa a dostáva sa do krvi, kde pôsobí na protrombín. Protrombín sa nachádza v plazme. Protrombín sa mení na trombín.  Trombín  a ďalšie faktory spôsobujú premenu fibrinogénu na fibrín. Fibrín je vláknitý a vytvorí hustú sieť vlákien. V sieti vlákien fibrínu sa zachytávajú krvné elementy čo spôsobí tvorbu krvného koláča. Krvný koláč upchá porušenú cievu.