Poézia po roku 1945

Poézia po roku 1945

 

      I.  Poézia po roku 1945

-          bola snaha obnoviť pluralitný systém

-          prevahu nadobudla socialisticky orientovaná tvorba

žiadali od básnikov, aby sa sústredili na spoločenské témy(SNP, boj proti fašizmu)

-          postupne sa niektorí básnici odmlčali, niektorí emigrovali

   

II.  Poézia po roku 1948 – občianska budovateľská poézia

-moc prevzala komunistická strana

-socialistický realizmus bol vyhlásený za jediný a prijateľný smer

-básnickej tvorbe pripisovali ideologické, politické a výchovné poslanie

-bola cenzúra, básne písali podľa rovnakej šablóny

-témy boli: triedny boj, plnenie plánu, združstevňovanie dediny, Stalin, budovanie socializmu atď,

        Predstavitelia:

       Ján Kostra – 1. fáza – a) detské roky – (Hviezda, Moja rodná)

                                            b) vojna- (Ozubená čas, Puknutá váza,Všetko je dobre tak, Presila smútku,

                                                    c) láska – (Ave Eva)

                          - 2. fáza –   a)  občianska lyrika ( Na Stalina, Javorový list, Za ten máj)

                                             b) ľúbostná, reflexívna a prírodná lyrika – (Šípky a slnečnice, 

                                                 Každý deň, Len raz, Píseň dielo tvoje)

       Andrej Plávka – rodný Liptov (Liptovská píšťala)

                                - SNP ( Ohne na horách, Tri vody)

       Vojtech Mihálik – katolícka moderna  (Anjeli)

-          budovateľská poézia (Plebejská košeľa, Spievajúce srdce, Ozbrojená 

                                                             láska, Neumriem na slame, Archimedove  

                                                             kruhy, Vzbúrený Jób)

                                   – ľúbostná poézia – (Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom)

       Pavol Horov – (Zradné vody spodné, Nioba matka naša, Návraty, Defilé,

                                 Moje popoludnie, Slnce nad nami, Vysoké letné nebe,

                                 Koráby z Janova, Preklady) 

III.             Poézia po roku 1956 – (Vývinové impulzy v poézii) 

 

1. Tvorba Milana Rúfusa  a Miroslava Válka

- snažili sa oslobodiť poéziu spod vplyvu ideológie

- sústredili sa na človeka na jeho problémy, vnútorné krízy

- nadviazali kontakty so svetovou literatúrou

- zverejňovali svoje básne v Mladej tvorbe

 

   Milan Rúfus: Až dozrieme, Chlapec, Zvony,  Stôl chudobných, Chlapec maľuje dúhu 

   Miroslav Válek: Dotyky, Príťažlivosť (Domov sú ruky na ktorých smieš plakať),

                                Nepokoj, Milovanie v husej koži, Slovo, Z vody, Do Tamtárie

 

 

 

    2. Trnavská skupina - KONKRETISTI

-zdôrazňovali konkrétnu pamäť (motívy z detstva, rodina, rod. kraj)

- zdôrazňovali zmyslovú konkrétnosť

- usilovali o oddidaktizovanie, odideologizovanie detskej literatúry

- odmietali schematickú poéziu,

- hlásili sa k avatgardným básnickým smerom,

                  - vyzdvihovali právo básnika experimentovať

- využili metaforu, dôraz kládli na jazyk (verbálni virtuózi),

 

      Ľubomír  Feldek: Jediný slaný dom, Kriedový kruh, Paracelsus, Dvaja okolo stola, Plakať je krásne

      J. Stacho: Svadobná cesta, Dvojramenné čisté telo, Apokryfy

      J. Mihalkovič : Zimoviská

      J. Šimonovič: Pyramída, Obrazotvorná lúka

      J. Ondruš: Šialený mesiac

V 60-tych rokoch – Kamil Peteraj - abstraktnejší

 

3.Osamelí bežci:  

- rastie záujem o jednotlivca(v centre je človek)

- vydali manifest: Návrat anjelov, Prednosti trojnohých slávikov,

        I. Laučík (Pohyblivý v pohyblivom), P. Repka –(Sliepka v katedrále), I Štrpka (Trista tára)

-          ich tvorba bola v období normalizácie zakázaná / návrat v 90-tych rokoch/

 

UNIVERZITNÍ BÁSNICI: - 2. polovica 60-tych rokov

                                           -  začali tvoriť počas vysokoškolských štúdií – na 20 rokov sa odmlčali

                                               - najvýraznejším sa stal Ján Štrasser

  SKUPINA POPPOÉZIE – piesňové texty – využívajú rým, slovné hračky, refrén,

-          prispôsobuje sa masmédiám – jednoduchosť, zreteľnosť

-          Boris Filan, Kamil Peteraj – zakladatelia modernej textovej tvorby

  BARBARSKÁ GENERÁCIA – „básne na jeden hlt“ - krátke básne

-          voľný verš

-          charakterizuje ich voľnosť, neviazanosť, láska, sloboda

-          východisko hľadajú v nadrealizme

Adrijan Turan

 

SÚČASNÁ LYRIKA:

- je pluralitný celok

popri sebe existujú rozličné autorské  typy, smery, pokolenia, rôzne básnické videnia na svet a človeka

Daniel Hevier – popredný tvorca pre deti Štefan Moravčík

 

 

 

 

M. Válek, M Rúfus

Ukážky38, 40

Sústredili sa na človeka – na jeho problémy, vnútorné krízy

-ako jednotlivec s hrdosťou zápasí s každodennou chudobou – nestráca optimizmus – 34

 

konkretisti – oddidaktiuzovanie poézie pre deti – slovné hračky, ochrana živ. prostredia-47

50 – pocity odcudzenia,  problematiku medziľudských vzťahov

 

osamelí bežci – sebavyjadrenie, v centre je človek

 

univerzitní básnici – voľný verš, každodenné starosti - 56

 

barbari – momentálne pocity, vnemy 60, 61

 

Hevier -