Anton Hykisch:
Naďa
Naďa
študovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Nepochádzala z Bratislavy, a
preto bývala na internáte spolu s Elíz a Terčou. Dievčatá praxovali v
strojárskom závode. Najprv sedávali v pochmúrnej kancelárii, no keď ich vedúci
zobral do dielní, boli spokojné. Pracovali tam pekní, mladí konštruktéri, ktorí
sa tešili veselej spoločnosti. Naďa a Elíz potrebovali nejakú učebnicu, a preto
zašli do závodnej knižnice. Tam, ako knihovník pracoval mladý muž. Nadi sa
celkom páčil. Pri ďalšej návšteve v knižnici sa Naďa s Róbertom bližšie zoznámila.
V nedeľný podvečer sa spolu náhodne stretli v bufete, Naďa ho pozvala na zábavu
do pivnice, ale on nechcel ísť. Róbert často myslieval na Naďu, no aj tak ju
považoval za tuctovú študentku, akých sú v meste tisíce. Róberta v závode
považovali za nie celkom normálneho človeka, rozprávalo sa, že je skrachovaný
právnik. No, ale pravda bola taká, že ho nenechali doštudovať kvôli
"horlivému kolegovi", ktorému nedal opísať na písomke na
štátnici. A ešte k tomu "pár nezvyčajných kníh na izbe". Mal rád
filozofiu, čítal knihy od známych svetových filozofov, a možno aj preto ho
súdruhovia uväznili medzi knihy. Našťastie, on to nebral ako väzenie. V
podnikovej jedálni sa konala rozlúčková oslava s praktikantkami. Naďa pozvala
aj Róberta, no neprišiel. Keď už vypila pár pohárov vína, išla preňho do
knižnice a doviedla ho tam. Po oslave išli spolu na internát. Tam sa prvý krát
pobozkali. Často sa stretávali, chodili na prechádzky, na kávu, do kina...
Róbert pozval Naďu do svojho malého podnájmu. Vtedy spoznala, že je medzi nimi
predsa len rozdiel. Jeho izba bola zanedbaná a plná filozofických kníh. Neskôr
si myslela: "Nemala som tam ísť, nemala som sa snažiť vniknúť do sveta,
ktorému som nerozumela a hádam ani rozumieť nechcela."
Pre Róberta už Naďa nebola len tuctová študentka, mal ju skutočne rád takú, aká
bola. Boli sa spolu aj kúpať, no nešli na plaváreň, ale na Štrkovec. Róbert sa
s ňou cítil dobre a bol rád, že ho vytiahla zo zajatia kníh a filozofov.
"Voda ho vrátila o tisícročia dozadu, cítil sa znovu človekom, ktorý
vyšiel z prírody a nebál sa ničoho, ani stromov, ani trávy, ani vody, ani
hĺbky, ani ženy, ani zajtrajška, ani sebaspytovania." Naďa neurobila skúšku
z účtovníctva, a tak sa odišla učiť domov. Róbert sa jej snažil dohovárať v
listoch. Vyčítal jej priateľstvo so kazenou Elíz a Terčou, aj to, že má príliš
málo cieľov a nechuť myslieť. Dohodli sa, že ju príde čakať na stanicu, no ona
tam nebola, doviezol ju kamarát Maroš na modrej fordke. Bol obvodným lekárom v
ich dedine. Keďže zložila skúšku, chceli sa trochu zabaviť. Najprv sa povozili autom,
potom spolu s Elíz a Marošom išli do jedného z miestnych podnikov. Naďa veľa
vypila. Vtedy sa rozhodla ísť za Róbertom domov. Keď narobila pod oknami hurhaj
a zobudila domácu, vyšiel z domu. Hneď videl, že je opitá, chcela ísť k nemu
hore, chcela byť jeho. Róbert tento návrh neprijal. A tak Naďa, možno aj z
pomsty, ostala s Marošom v aute, kde ju uložil. Keď ráno Róbert prechádzal cez
ulicu, videl v modrej fordke Naďu s Marošom, pokojne spali. Neskôr ho našli
ležať v bezvedomí vo svojej izbe. Naďa sa snažila k nemu dostať do nemocnice.
Nepustili ju. Zomrel.