Anton Hykisch: Milujte kráľovnú
Pochádza z úradníckej rodiny.( 23.2.1932 – Banská Štiavnica
) Po maturite na gymnáziu v Leviciach vyštudoval Vysokú školu
ekonomickú v Bratislave. Počas štúdií na gymnáziu bol väznený za protištátne
letáky a za pokus o útek na Západ. Po vysokej škole pracoval v rôznych
podnikoch ako ekonóm. Napr. v Československom rozhlase. Za postoje k okupácii
ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy musel z rozhlasu odísť a bol vylúčený zo Zväzu
slovenských spisovateľov, sedem rokov nesmel publikovať. Do roku 1989 pracoval
v podniku Dielo, potom bol riaditeľom Mladých liet a od roku 1992 bol
veľvyslancom v Kanade ( do 1997 ).
Do literatúry vstúpil v roku 1956 ako príslušník „generácie 56“. Jeho vstup
však nebol tak úplne jednoduchý. Jeho debut, román o živote vysokoškolákov s
názvom Krok do neznáma neprešiel cenzúrou a v roku 1959 bol zošrotovaný. V roku
1965 vydal autobiografický román Námestie v Mähringu, v ktorom opisuje túžbu
mladých ľudí poznať svet. Jeho literárna tvorba je rozmanitá, vydal 30 kníh (
romány, poviedky a literatúra faktu ). Najúspešnejšími sú historické romány Čas
majstrov z roku 1977o gotickom maliarovi z Banskej Štiavnice, a životopisný
román o Márii Terézii a osvietenstve Milujte kráľovnú ( 1984 ). Tieto romány
vyšli aj v Česku, Maďarsku, Nemecku, Chorvátsku, Rumunsku a Poľsku.
Je tvorcom viacerých rozhlasových hier a rozsiahlej politologickej štúdie o
globálnych a civilizačných problémoch. Z divadelných hier Čas kovu, čas ducha,
Meteor padá do neba, Milujte kráľovnú. Z literatúry faktu Nebojme sa sveta (
sprievodca globálnym myslením ) a Ako chuti politika.
V roku 2003 vydal knihu 33 esejí s názvom Čo si o tom myslím, v ktorej sa snaží
zachytiť nedostatky súčasného Slovenska.
MILUJTE KRÁĽOVNÚ
Historický román zachytávajúci obdobie od nástupu vlády až po smrť Márie
Terézie na cisársky trón. Dielo je rozdelené na 5 častí, kapitol ( Pôvaby
mladosti, Vstaň a vládni, Súboje, Mierové oddýchnutie, Na vrchole a Súmrak a
úsvit ) pričom každý jeden názov vypovedá o tématike v rámci danej kapitoly a
každá z nich ( kapitol ) je rozdelená na niekoľko častí, a to z jedného
zvláštneho dôvodu. Tým je viacnásobný pohľad na dianie a udalosti v rámci deja,
a teda môžeme rozprávať o viacnásobnom rozprávačovi ( resp. o striedaní
rozprávača; môžeme ho rozdeliť na troch: pohľad z pozície viedenského
cisárskeho dvora, očami Márie Terézie; pohľad z pruského kráľovského dvora, pohľadom
Fridricha II., pruského panovníka a napokon pohľad mladého slovenského učenca,
teológa, filozofa, z pohľadu Adama Františka Kollára ).
Ďalšou zvláštnosťou je uvedenie do deja, ktorým nie je zvyčajný prológ ale
naopak, epilóg, v ktorom autor opisuje obraz smrti Márie Terézie. Prvá kapitola
začína smrťou ako Karola VI. tak aj Fridricha Viliama I ( pruského kráľa ).
Postupne sa Mária Terézia, ako vieme osvietená panovníčka, aj so svojim
manželom Františkom Lotrinským predierajú rôznymi nástrahami, spoznávajú
úskalia politiky a začínajú vládnuť a zveľaďovať krajinu. Ich snahy sú marené
najmä pruským panovníkom Fridrichom, ktorý sa neustále snaží ovládnuť české
krajiny ( 2 sliezske vojny a Sedemročná vojna ). Počínanie panovníkov a
rozsiahleho politického aparátu je komentované ústami mladého študenta teológie
A. F. Kollára, ktorý sa stretáva s pokrokovými mysliteľmi, dozvedá sa o nových
filozofických smeroch a postupne sa vypracuje až na šľachtica.
Môžeme teda hovoriť o troch dejových líniách, čo sa jazyka týka, keďže sa z
väčšej časti jedná o prostredie šľachty a filozofov, vrstva jazyka je vyššia,
častou je inverzia, samozrejmé sú archaizmi. Nedá sa hovoriť o veľkých
umeleckých opisoch, väčšiu hodnotu má však faktografickosť a presnosť
historických údajov. V závere knihy nachádzame aj autorskú poznámku, že použité
úryvky z listov sú pravdivé, čo svedčí o hodnote diela. Ak sa vyskytnú z času
na čas nejaké umelecké prostriedky, keďže je to román, najčastejšími sú
prirovnania. Je využívaná metóda strihu, ako pri filme, pričom má čitateľ často
zmätok, kde a kedy sa daná akcia odohráva.