Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Populácia ( demos) – je to systém , ktorý tvorí skupina jedincov toho istého druhu, ktoré žijú na určitom mieste v určitom časovom intervale.
Každá populácia sa vyznačuje určitými vlastnosťami, ako napríklad dynamikou, organizáciou a štruktúrou. Populácia tvorí základnú jednotku spoločenstva.
Základné charakteristiky populácie
Počet jedincov
Počet jedincov je vyjadrený hustotou. Hustota vyjadruje počet jedincov na danú jednotku povrchu alebo objemu v danom momente. Môže byť vyjadrená aj množstvom biomasy na jednotku plochy. Napríklad 100 ton dreva na jeden hektár.
Percento natality a percento mortality
Percento natality vyjadruje počet novonarodených jedincov za jednotku času ( v prípade rastlín ide o vyklíčené nové jedince) a percento mortality vyjadruje počet uhynutých jedincov za časovú jednotku. Udávajú sa v percentách. Podiel rastu alebo prírastku je vyjadrený rozdielom medzi percentom natality a percentom mortality.
Forma rastu populácie
Je charakteristická pre jednotlivé druhy organizmov. Forma rastu populácie je ovplyvnená viacerými faktormi a vplyvmi, ako napríklad nedostatok potrebných živín, starnutie populácie a podobne. Ak populácia dosiahne svoje maximum môžu nastať štyri prípady vývoja populácie.
1. Populácia sa bude udržiavať na tejto dosiahnutej úrovni.
2. Populácia bude pomaly rásť a adaptovať sa na prostredie.
3. Začne sa zmenšovať, napríklad kvôli nedostatku potravy.
4. Bude pravidelne kolísať.
Dynamika a štruktúra rastlinných populácií
Základom dynamiky rastlinnej populácie je jej životný cyklus.
Životný cyklus začína vyklíčením semienka rastliny, pokračuje klíčením , kvitnutím, oplodnením, produkciou semien, starnutím a následným odumretím rastliny. Rozoznávame typy rastlín , u ktorých tento cyklus prebehne len raz – nazývame ich jednoročné ( monokarpické – jednoročné, ozimené druhy) a rastliny , u ktorých prebehne opakovane nazývame trváce (polykarpické – napríklad dreviny).
Základom rastu populácie je šírenie populácie. Šírenie populácie prebieha pomocou diaspór od materskej rastliny.
Rozlišujeme:
1. anemochóriu – šírenie pomocou vetra
2. hydrochóriu – šírenie pomocou vody
3. zoochória – šírenie pomocou zvierat
4. endozoochória – šírenie pomocou tráviacej sústavy zvierat
5. epizoochória – šírenie prichytením na povrch živočícha
6. myrmekochória – šírenie pomocou mravcov
7. antropochória – šírenie prostredníctvom človeka
8. vegetatívne šírenie – pomocou cibuliek, poplazkov a podobne.
Čo sa týka štruktúry rozlišujeme
Vekovú štruktúru – kritériom je vek jedincov
Výškovú štruktúru – kritériom je výška jedincov
Ontogenetická štruktúra – kritériom je stupeň vývinu jedincov
Veková štruktúra – etapa klíčenia → juvenilné rastliny → vegetatívne dospelé rastliny → generatívne dospelé rastliny → generatívne staré rastliny→ vegetatívne staré rastliny → senilné rastliny.
Štruktúra a dynamika populácie živočíchov
Pri hodnotení štruktúry sa určuje pomer pohlaví. Pomer pohlaví je premenlivý faktor, závisí na hustote, rozmnožovaní, veku jedincov. Veľmi dôležité z hľadiska štruktúry je hodnotenie vekovej štruktúry.
Veková štruktúra populácie udáva zastúpenie jednotlivých jedincov v jednotlivých štádiách vývinu a veku, ako napríklad vajíčka, kukly, larvy, dospelé jedince a podobne. Populáciu z hľadiska veku delíme do troch skupín:
1. prereproduktívna
2. reproduktívna
3. postreproduktívna
Grafickým zobrazením týchto troch skupín je veková pyramída.
Početnosť populácie okrem iného aj migrácia jedincov. Pod migráciu zahŕňame emigráciu a imigráciu. Rozširovanie populácie môže byť aktívne - pohybom, alebo pasívne - prostredníctvom iných organizmov, vetrom, vodou a podobne. Základným znakom živých organizmov a teda aj populácie je schopnosť rozmnožovať sa. S rozmnožovaním je spojená natalita. Natalita je vyjadrenie produkcie nových jedincov za jednotku času.
Rozlišujeme:
1. maximálnu natalitu – je to maximálna produkcia potomkov za jednotku času pri ideálnych podmienkach. Maximálna natalita je konštantná veličina.
2. ekologickú natalitu – ide o produkciu potomkov za jednotku času v daných podmienkach , ktoré prostredie ponúka.
Protikladom je mortalita – úmrtnosť. Mortalita vyjadruje úbytok jedincov za jednotku času.
Rozlišujeme:
1. minimálnu mortalitu – vyjadruje úbytok jedincov za jednotku času v ideálnych podmienkach
2. ekologická mortalita – vyjadruje úbytok jedincov za jednotku času v podmienkach prostredia.
Populačným rastom sa zaoberá demekológia. Populačnú hustotu ovplyvňujú rôzne faktory. Vonkajšie faktory – teplota, zrážky, potrava a podobne.Biotické medzidruhové faktory – parazity, predátory, choroby a iné.
Zopakujte si!!!
1. Charakterizujte ekologickú mortalitu.
Vyjadruje úbytok jedincov za jednotku času v podmienkach prostredia.
2. Charakterizuj anemochóriu.
Ide o šírenie rastlín pomocou vetra.
3. Charakterizuj populáciu.
Populácia ( demos) – je to systém , ktorý tvorí skupina jedincov toho istého druhu, ktoré žijú na určitom mieste v určitom časovom intrevale.
Použitá literatúra:http://sk.wikipedia.org/wiki/Populacia_(ekologia)