Dominik Tatarka: ROZHOVORY BEZ KONCA
Kohútik v agónii:
Kataríne zabili vojaci chlapca, ktorého neustále oplakáva. Volal sa Milko a mal iba 16 rokov. Katarína si veľmi rozumie so svojim bratom Paľkom, ktorému o Milkovi stále rozpráva a stále žiali. S Paľkom sa však stretla až po rokoch. Popri rozprávaní drží v ruke červeného kohútika, ktorého by mala zarezať, ale nechce. Napokon príde gazdiná a kohútika zareže. Katarína sa rozplače. Stále myslí na Milka, o ktorom rozmýšľa, ako hnije v zemi, ako sú z neho už len vlásky, košieľka,...Brat ju upokojuje a trpezlivo počúva. Aj on má svoje problémy so synom, ale nechce ich Kataríne vešať na nos, lebo vie, že ona má dosť toho svojho. Katarína akoby mučila sama seba. Má i muža i ďalšieho syna, ale Milko bol jej miláčikom. V závere sa bratovi prizná, že zabila vlastne Milka sama, pretože keď prišli vojaci, Milko chcel utekať s otcom, ale ona ho zastavila, nech sa oblečie, vezme si topánky. Potom mu povedala, že má zostať s matkou a on zostal. Vojaci ho potom vzali a zabili. Nestihla ho už zachrániť, lebo ju omráčili úderom do hlavy. Brat ju počúva a uvedomuje si, aká je vychudnutá,...Ukľudňuje ju, že teraz nevládze, ale potom bude. Koniec: „Keby si trúfal, ešte by jej povedal, svojej sestre, aké je to zázračné počúvať takto kohosi, koho máme radi.“
Ešte s vami pobudnúť:
Syn si občas telefonuje so svojou matkou. Pre ňu je to ako zázrak, že keď ho nevidí, aspoň ho môže počuť. Raz sa dopočuje, že jeho matka je v nemocnici. Ale keď príde domov, jeho matka sedí pred jeho domom vonku sama. Je ubiedená, vychudnutá,...Chce ju objať, ale akoby to ani nebola ona, akoby objímal už len oblečenie. Vraví, že sa na nich prišla pozrieť, ako žijú, lebo je tu posledný krát, lebo vraj zomrie. Pred domom vraj sedí s Chlapcom (je to ich syn, ktorý je už dávno mŕtvy – umrel ešte maličký). Syn matke hovorí, nech netára, čo by už zomierala,...Zavolajú ju dnu. Jej nevesta nie je veľmi prívetivá. Skôr arogantná, bez záujmu, akoby ju návšteva skôr obťažovala. Matke rozprávajú, ako žijú, okolo pobehujú deti. Matka vraví, že chce s nimi ešte chvíľu pobudnúť. Večer ju okúpu, oblečú a uložia spať. Matka je veľmi spokojná a zaspí. Raz ju takto v posteli uvidel syn. Pozerala na neho. On jej povedal, že ide narúbať dreva. Ona povie, len nech ide, že ona ho bude počúvať. Pokiaľ počúva, ešte žije. Syn dorúbal drevo a keď sa vrátil naspäť, matka už pozerala do neznáma. Bola mŕtva