Slnečná sústava
Skladá sa zo Slnka a všetkých objektov, ktoré obiehajú okolo neho. Tvoria ju planéty, planéty trpaslíkov, planétky, kométy, mesiace, asteroidy, meteority, plyny a prach, rovnako ako aj prostredie, v ktorom sa tento pohyb deje. Planéta Zem je súčasťou slnečnej sústavy. Tak ako aj slnečná sústava je súčasťou oveľa väčšieho giganta pozostávajúceho z obrovského počtu hviezd a medzihviezdnej hmoty- Galaxie. Gravitačné pôsobenie hviezdy - Slnka udržiava planéty a všetky ostatné telesá slnečnej sústavy na obežných dráhach. Obežné dráhy sa delia na dve časti: vnútorné a vonkajšie planéty. Vnútorné planéty sú Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Sú to takzvané kamenné planéty. Vonkajšie planéty obiehajú okolo Slnka za pásom asteroidov. Sú to planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Tieto takzvané plynné obri sú zložené prevažne z kvapalných plynov, keďže väčšia vzdialenosť od slnka nevyparila plyny. Spolu teda okolo Slnka obieha osem planét Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Posledná planéta slnečnej sústavy, Neptún, je určený za hranicu planetárnej časti slnečnej sústavy.Za definitívnu hranicu slnečnej sústavy sa považuje oblasť v ktorej ešte prevláda gravitačné pôsobenie Slnka nad gravitačným pôsobením okolitých hviezd. Je to obrovská vzdialenosť, takmer 2 svetelné roky čo je skoro polovica vzdialenosti k najbližšej hviezde. Vek slnečnej sústavy je 4-5 miliárd rokov. Slnko a jeho planéty začali vznikať z veľkého oblaku medzihviezdnej hmoty.
Vznik
Vek Slnečnej sústavy je cca 4,5 miliardy rokov. Slnko a okolité planéty začali vznikať pred asi 4,7 miliardami rokov. Vznikali z oblaku medzihviezdnej hmoty. Základný materiál bola globula – zvaná aj slnečná hmlovina. Jej počiatočná teplota bola okolo 50 až 100 K. Slnečná hmlovina sa postupne začala zmršťovať. Pri zmršťovaní sa uvoľnila gravitačná energia. Časť z gravitačnej energia sa premenila na žiarenie a druhá časť na teplo. Uvoľneným teplom sa teplota globule zvyšovala, a zvyšovala sa aj rýchlosť jej rotácie. Pri rotácii sa vytvárala hmota podobná disku. Hmota dosahovala najvyššiu hustotu v strede, kde sa vytvorilo protoslnko. V okolí protoslnka došlo k vytvoreniu protoplanetárneho disku. V protoplanetárnom disku sa začali postupne tvoriť malé zhluky hmoty. Utvárali sa protoplanéty. Zrážkami protoplanét sa utvorili 4 terestrické planéty - tvorené kamenným a kovovým základom. Keďže v blízkosti slnka sa plyny vyparili pod vplyvom teploty. V odľahlejších a vzdialenejších miestach od Slnka bola teplota nižšia a Existencia našej slnečnej sústavy je závislá na existencii Slnka. Jadrové palivo Slnka je postačujúce na 5 miliárd rokov. Po tejto dobe sa slnko začne pomaly zväčšovať. Pri zväčšovaní pohltí blízke planéty a zo Slnka sa stane červený obor. V jeho jadre bude prebiehať spaľovanie hélia na kyslíka uhlík. Slnko sa bude naďalej rozpínať až kým sa z neho nestane planetárna hmlovina, ktorá pohltí aj ostatne vzdialené planéty Slnečnej sústavy. Neskôr sa z jadra Slnka stane biely trpaslík. Tento názov označuje veľmi hustú a horúcu hviezdu.