Milo Urban: Z TICHÉHO FRONTU
Priepasť: - Vlado Klanbol dedinským učiteľom. Mladá Anica mu každá deň nosila mlieko. Spočiatku jej veľmi nevenoval pozornosť, ale potom spozoroval, aká je bystrá. Prekvapila ho, keď mu pomohla odniesť dve plné vedrá vody. Často sa spolu rozprávali, až raz Vlado neodolal a Anicu pobozkal. Potom večer vošiel za ňou do stodoly a tu už neodolal vôbec. Nad ránom, keď od nej odchádzal, hrýzlo ho svedomie, že neodolal a povedal si, že je slaboch.
Nie! – Ondrej Koyš mal peknú dcéru Zuzu, ktorú zviedol syn jeho úhlavného nepriateľa – syn Jána Zárubu – Adam. Lenže Zuza zostala s Adamom tehotná. Starý Koyš to zbadal a vybral sa k Zárubovcom za Adamom. Tam sa ho spýtal, či si Zuzu vezme. Ale Adamovi sa ešte ženiť nechcelo, a tak povedal, že nie. Koyš mu nechal čas a takto prišiel za Adamom ešte dvakrát, ale vždy zbytočne – Adam nechcel o ženbe ani počuť. Tak Adama zbil, ale Adam aj ak kričal „Nie, nie, nie...“ Tak si Koyš uvedomil, že víťazom je vlastne Adam, a nie on.
Pravda: - Pojtek raz odoral z poľa chudobnému Janovi Metesovi. Metes ho dal i na súd, ale Pojtek vyhral lebo mal peniaze a súd podplatil. Raz prišiel Metes i zo zástupom ľudí za Pojtekom, aby išiel „pravdu merať“: Ľudia Pojteka odviedli do kostola, kde musel prisahať, že nič neodoral. Tu sa Pojtek priznal, že predsa len odoral.
Roztopené srdce: - v dedine žil Pavol Badáň, ktorého ľudia prezývali i zabijakom. Všade, kde sa niečo stalo, bol Pavol. Za ženu si vzal dobré dievča Kristku, o ktorej „ľudia nikdy nevedeli, či je Kristka krajšia ako dobrá, alebo lepšia ako pekná.“. Pavol sa dokonca pobil i na vlastnej svadbe. Kristka s Pavlom všade chodila. I do krčmy. Hovorila mu: „Kde muž, tam i jeho žena, kde ty, tam i ja...“ Mala Pavla veľmi rada – veď bol jej muž. Pavlovi sa ale ľudia smiali, že ho Kristka stráži, že mu utiahla opasok, atď...Pavla to hnevalo a tak sa vybral na zábavu sám. Na zábave bol ale i jeho niekdajší nepriateľ - Mahút. Pobili sa. Mahút chcel Paľa bodnúť nožom, ale do rany mu vbehla Kristka. Odniesli ju domov. Paľovi povedala, že to nevadí, rana sa zahojí a bude dobre. Paľo nechápal, ako môže byť taká dobrá. Počul ju, ako kamarátkam hovorí, že kto sa o neho postará. Príde mu to ľúto, uvedomí si jej dobrotu. Ide za Kristkou a povie jej, že si ju nezaslúži. Rozplače sa = roztopené srdce.
Pred dražbou: - je to príbeh o sedliakovi Martinovi, od ktorého sa odvráti vlastná rodina, pretože sú zadĺžení. Nezvláda platiť ani synove štúdiá. Všetci sa ho pýtajú, čo s nimi robí. Ich dom má ísť na dražbu, Martin rozmýšľa o živote, myslí dokonca chvíľu i na samovraždu a spomína. Nič iné mu nezostáva.
Drevený chlieb: - príbeh sa odohráva na Štedrý deň. Adam Žuk bol do noci v krčme, veľmi sa spil a teraz sa vracia domov, vezie seno. Obzrie sa dozadu a vidí malé dieťa v bielom, ako sa na neho díva. Uvedomí si, že je to malý Ježiško. Ježiško sa ho pýta, prečo sa opil,... Adam najskôr ani dobre nevie. Vie, že ho doma čaká žena s deťmi a s večerou. Vie i to že je veľmi opitý. Ale potom vyrozpráva Ježiškovi, ako od rána do noci chystá v lese drevo, je celý zmrznutý, nezarobí skoro nič. No a keď sa človek vracia, chce sa i s ľuďmi porozprávať, tak ide do krčmy, kde je samozrejmosťou, že ho zahreje pálenka. „Adam Žuk sklonil hlavu a mlčal, ale Ježiš sa už neozval,...“
Človek, ktorý hľadal šťastie: - Matej Rovňan sa po dlhých 30-ich rokoch vrátil z Ameriky. Ale mal už skoro 60 rokov. Mal dom, polia,....všetko. Chýbala mu len žena. I ľudia to vraveli. Ale keď sa začal po nejakej obzerať, zase ho ohovárali, a keď si už konene vybral a chcel sa ženiť, ohovárali jeho nastávajúcu – Hanuľku, ako si len vedela dobre nájsť. Ľudia mu vraveli, ako si to dobre zariadil – najskôr peniaze a potom iné radosti. Nie ako ony – poženili, povydávali sa, mali deti a na krku kopec dlhov a biedu. Mysleli si, že Matej je šťastný. Na Matejovej svadbe sa všetci veselili, len Matejovi niečo chýbalo. Uvedomil si stratené roky. Svadba sa skončila a Matej sa so svojou ženou vybral do domu. I oslovil ju, ale na viac sa nezmohol, len rozmýšľal o svojom živote. Zdalo sa mu, že sa v izbe zadusí, a tak vybehol von na čerstvý vzduch, ale tu dostal infarkt a skonal. „Umrel zákernou smrťou toho dňa, keď mal začať žiť.“ Ľudia vraveli, že to iste od toľkého šťastia.