Milo Urban: Živý bič
Útvar: sociálny, unamistický,
expresionistický román s témou 1. svetovej vojny
Téma: zobrazenie dopadu vojny a vykorisťovania na ľudí a dedinu. Román má 2
časti a každá časť ukazuje inú stánku dediny.
Idea: Kritika pasivity ľudu a utláčanie od pánov. Obraz zbytočnosti a
nezmyselnosti vojny: „V kriku bola ich smelosť toho dňa a svoje ľudstvo niesli
na rukách kľavých, splašených , aby ukázali jeho bezmocnosť svetu. Miesto sŕdc
niesli vechte a napodiv obrazy božie podobali sa čriede, vyháňanej z ohrady.“
Kompozícia: Román sa skladá z 2 častí: Stratené ruky (25 kapitol), Adam Hlavaj
(24 kapitol). Kapitoly sú ako samostatné rozprávania, každá má svoju pointu.
Spája ich prostredie a postavy.
Jazyk: Je takmer súčasný, reč postáv je väčšinou jednoduchá, len postavy ako
Adam Hlavaj, Ilčík hovoria svoje myšlienky a náhľady na vojnu a morálne
problémy príliš sofistikovane a kultivovane. Objavujú sa tiež typicky dedinské
zvolania („Na, čo si vy myslíte? Že je tu kostol? Čo tu hľadáte? Na kanceľ si
choďte; tu nemáte čo rozkazovať!“ alebo „Šák?“). Tiež využíva ľudové
piesne(„Mala som frajera| nebolo mu rovne |ale sa mi zabil| na kobyľom hovne“)
Postavy: Nedelia sa na hlavné a vedľajšie, niektoré významné postavy sa
objavujú aktívne až v polovici deja (Adam Hlavaj), iné skoro umierajú (Štefan
Ilčík, Eva Hlavajová). Delia sa však na dedinčanov a vrchnosť(notár, žandári,
vojaci – deti pánov, prišli robiť poriadok do Ráztok).
1.Stratené ruky – zobrazuje dedinčanov ako bezmocný dobytok, ktorý si škodí aj
medzi sebou: Str.165 „Chvel sa v ňom bezmocný, k stene pritisnutý človek, ktorý
zablúdil vo svojom poznaní a východiska nevidel. Bezmocný, úbohý človek, žobrák
pri ceste, ktorý zabudol, že má ruky. Zabudol... Sadol si do priekopy ako
Jeremiáš, volajúci kohosi z vesmíru, kohosi nepodliehajúceho zákonom zeme,
kohosi vzdialeného od špiny a hriechu, kohosi, kto nepoznal čas ani ľudskú
horkosť v ňom.
A ruky, ako v tej priekope sedel, mocné ľudské ruky plné svalov, plné krvi,
ležali vedľa neho zabudnuté. Stratené ľudské ruky...“
2. Adam Hlavaj – Ráztoky sa zmenili. Tému je hlavne aktívny odpor:
Str.351 „Ráztočania, mäkký poddajný ľud, čo toľké roky dal sa hniesť príkorím,
zmenil sa na živý, mocný bič, vystrel sa vo vzduchu, zapráskal a po dlhom
váhaní, okolkoch zaťal do živého.“
1.Napriek tomu, že Ráztoky ležali pánu Bohu za chrbtom, vojna sa dostala aj tam
a vstúpila do pokojného života jej obyvateľov. Prvým sprievodným znakom vojny
bol Ondrej Koreň, ktorý prišiel domov nemý a bez jednej ruky, jeho krstná mať,
jazyčná Ilčíková ho zaviedla domov a rodičia z toho boli dosť smutný. V tom
čase sa koná vo Vranove asentírka. Povolávajú veľa mladých chlapov, teda skôr
chlapcov. Medzi nimi je aj mladý 19-ročný Štefan Ilčík, kt. vidí utrpenie v
očiach mužov a žien a neverí zveličeným rečiam kaplána Létayiho o oddanosti
vlasti. U Koreňov je smútok nad Ondrejovým utrpením. Ilčíčka, klebetná žena,
pretriasa najnovšie klebety o Eve Hlavajovej, kt. je vraj tehotná a pri tom má
muža Adama už dávno na vojne. Ondrej sa posunkami vypytuje na dievčinu, do kt.
sa zaľúbil ešte pred odchodom na vojnu. Bola to Krista Dominová, krásna dedinčanka,
o kt. sa uchádza mnoho mladých mužov. Lenže Krista už dávno behá za inými.
Medzitým bol Štefan na odvode, príde ku Koreňovcom a oznámi, že musí ísť na
vojnu.
Jeho matka, Ilčíčka, sa takmer zrúti, pretože svojho syna veľmu ľúbi a majú
spolu veľmi dobrý vzťah. Richtár Vorčiak príde k notárovi Okolickému a oznamuje
mu, čo je v dedine nové. Ľudia sa búria, sťažujú na biedu- najviac Ilčíčka, kt.
nebude mať kto pomôcť, keď jej syn odíde na vojnu. Ďalej k Okoloickému
prichádza Eva Hlavajová, viditeľne v druhom stave. Ale už to nie je tá naivka
ako bola ešte nedávno a potvrdzuje klebety o tom, že je tehotná. Otcom jej
dieťa je notár Okolický, kt. má panický strach z toho, aby sa nikto nedozvedel,
že on je otcom jej dieťaťa. Tak tvrdá Eva sľubuje Okolickému, že to nikomu
nepovie, keď dostane domov jej muža Adama. Tak jej to richtár aj sľúbi, ale
snaží sa to nesplniť, pretože sa jej muža bojí má totiž povesť veľkého bitkára
a prchkého človeka. Notár sa bojí, aby ho nezabil keď príde domov. Vorčiak
spolu s Janom Kúrňavom chodia po dedine a spisujú dobytok, kt. sa má odviesť
pre vojsko. Samozrejme im ho ľudia nechcú dať, veď by nemali z čoho žiť. Len
Kramár sa im postaví na odpor, ľudia zhŕknu naokolo a začnú na Kúrňavu
vykrikovať, Kramár sa aj tak nedá aj keď sa mu vyhrážajú a hodí Kúrňavu do
hnojovky. Ilčíčka hľadá radu u dekana Mrvu, ale nenachádza ju. Ide i za
Okolickým, ktorý jej odmieta pomôcť a tak mu otvorene vynadá do zloduchov. Keď
Štefan vidí silu svojej matky, rozhodne sa,že ujde a na vojnu nepôjde. Ilčíčka
klamúc samú seba a Štefana mu povie, že musí ísť na vojnu a nemôže ujsť. A tak
Štefan odchádza odvedený do Trenčína, kde ich pripravujú.
Žijú v ťažkých podmienkach a pridelia im krutého čatára Rónu, ktorý ich trápi a
týra. Zatiaľ sa v Raztokách koná súd s Kramárom, kvôli tomu že urazil Kúrňavu.
I keď Ilčíčka vtedy nebola u Kramára na dvore Okolický ju aj tak predvoláva na
súd, aby sa jej pomstil, za to, že mu vynadala. Kramára zatvoria do väzenia,
ale Ilčíčke vinu nedokážu. Kristu Dominovú netrápi príchod Ondreja Koreňa- ona
neche za muža žobráka, lebo ona nie je naučená na robotu, vie sa len parádiť.
Popletie hlavu strážmajstrovi Angyalovi a často sa spolu stretávajú. Lenže
Angyal chcel od Kristy čosi viac ako len bozkávanie, co mu Krista nechcela
dovoliť ,ušla od neho, a tým ho tak urazila, že za ňou už viac neprišiel.
Dedina odsúdila Evu Hlavajovú, nikto jej nechce pomôcť, je už tak vyčerpaná z
práce a zo snahy dať vždy jesť svojmu synovi Adamkovi, že z toho ochorie.
Zavolá si ju dekan Mrva a dá jej chlieb a slaninu.
Národniar Létay je pobúrený nad Mrvom a ide sa sťažovať k notárovi, kt. tiež
neznáša Mrvu a volajú ho -starý blázon-. Létay vlastne závidí Mrvovi, že ho
majú ľudia radi. Eva zájde za Okolickým, ale už s krikom. Ľutuje, že to už dávno
nevykričala. Adam jej už nepíše a Eva si myslí, že už zomrel alebo že sa
dozvedel o jej stave a nahneval sa na ňu.Do dediny príde správa o rekvírovaní
kostolného zvona -Ondreja- na kanón a na gušky pre vojakov. Chlapi chcú zakopať
-Ondreja- v hore, ale Mrva im to nedovolí -srdcia- to sú zvony! Pri jeho
skladaní z veže je celá dedina a smúti. Štefan Ilčík na vojne veľmi trpí
prítomnosťou a nadávkami Rónu. Jeden z ,,chlapov´´ prezývaný -pánča- už celú
situáciu neznesie a obesí sa. Toto Štefana veľmi rozruší a už mu na ničom
nezáleží, nechce poslúchať rozkazy(špinavé baganče).
Pri nezmyselnom rozkaze kopania zákopov po poldňovom pochode bez prestávky sa
už Štefan neovládne a rýľom Rónu zabije. Štefan nechce svoj čin odôvodniť a
preto ho odsúdia na trest smrti- zastrelením. Eve Hlavajovej sa narodí dieťa,
Létay jej ho nechce pokrstiť, (Mrva bol odcestovaný). Bolo teplo a Eva si vyšla
vo na prechádzku, išla k rieke, kde sa pod ňou breh prepadol a ona sa utopila.
Mrva ju pochoval napriek protestom babiek z dediny. Okolický sa bojí o svoje
tajomstvo, lenže Eva ho nikomu nevyzradila. Vie ho len Kúrňava, kt. ho počul
keď to hovorila Eva Okolickému. Koná sa procesia za skončenie vojny. Prosí o to
i žobrák a vedľa neho sú Stratené ľudské ruky.
2. . časť: Adam Hlavaj
Adam Hlavaj ušiel z frontu a po dlhým dňoch sa predsa len dostal do Ráztok.
Svoj dom však nachádza prázdny a neviesi predstaviť, kde je jeho žena so synom.
Ide za Ilčíčkou, aby to zistil a tá mu všetko rozpovie- o Evinej smrti a o
malom dieťati. Adam tuší, že Eva nie je na vine a chce sa pomstiť. V tomto čase
sa Okolický dozvedá o Hlavajovi,prvom zbehovi z vojny, a pošle naňho žandárov.
Adam im však ujde a musí sa skrývať. Okolický sa ho veľmi bojí a tak poverí
Kúrňavu, aby ho vystopoval. Jano sa nenechá dlho prehovárať, hlavne vtedy nie
keď mu OKolický sľúbi peniaze, kt. by mu stačili na vyplatenie dlhu u krčmára
Árona, kt. mu chce zobrať dom. Adam sa v dedine dlho neukazuje, býva v šope
mimo dediny, kde skladuje Kramár svoju slamu. Kúrňava si ide ku Kramárovi akože
požičať sane na zvážanie dreva, ale Adam je práve v dome a Kúrňava vie, že je
tam. Uteká k notárovi a potom pre žandárov, tí Adama chytia a do väzenia ide aj
Kramár, za spoluúčasť. Oboch odvezú do Vranova, do malej chyžky, zvanej
väzenie.
Večer pozve Kúrňava Komára do krčmy a zaplatí, na tú dobu drahú, borovičku.
Komár sa len divil a nevedel si predstaviť odkial má Kúrňava peniaze, ten mu
porozpráva čo spravil. Komár ale reagoval úplne inak ako Kúrňava očakával,
nahneval sa na neho a odišiel. Totižto Adam bol pre dedinčanov druh hrdinu, kt.
sa vzbúril proti vrchnosti a robil si z nej -dobrý deň-. Kúrňava si vtedy
uvedomí, že spravil zlú vec a je mu to ľúto. Ide teda vyslobodiť Adama a
Kramára z väzenia. Lenže Kramárovi sa nepodarí utiecť, lebo bola preňho diera v
plafóne primalá. Medzitým ako uteká Adam s Kúrňavom, ten mu povie, že Evu
zneužil Okolický. Adam sa uchýli k Evinmu bratovi Trnčíkovi na lazy a zdôverí
sa mu, že chce Okolického zabiť. Raz večer ho Adam navštívi a povie mu, že vie
kto zneužil jeho ženu. Okolický sa viditeľne zľakne, ale všetko popiera. Adam
mu nič nespraví. Ľudia sa dozvedia o notárovi a Hlavajovi a ich nenávisť voči
Okolickému ešte vzrastie, prinútia Sivonku, aby vzala malé dieťa a šli do
notárovho dvora a chceli, aby to dieťa uznal za svoje. Ten sa ich zľakne a
povie Marke, slúžke, aby im odkázala, že spí. Dieťa mu tam nechajú. Začne sa
opíjať, aby zabudol na problemy. Dieťa sa vracia Sivonke. Kvôli tomuto
incidentu poslali do Ráztok vojakov. Boli to len synovia zbohatlíkov ,kt.
hľadali len zábavu a potešenie u ráztockých žien. Kriste Dominovej začali
spočiatku dvoriť traja vojaci, ale jeden z nich, Pavol Záň, ju mal naozaj rád,
ale chudobnejší a tak to radšej vzdal. Ďalší dvaja, Lányi a Grunberg, ju chceli
len zneužiť. Ilčíčka je stále nešťastná zo straty syna a túži po pomste.
Ondrejova matka, Koreňová, kt. vychovávala malého Adama Hlavaja, ťažko
ochorela. Tesne pred smrťou zatúži jesť halušky, jej syn teda ide k Áronovi,
horko-ťažko donesie múku a bryndzu a Ilčíčka ich uvarí. Tesne pretým, keď ich
chcela zjesť, Koreňová zomrela, ale s úsmevom na perách. Raz sa Adam vyberie k
notárovi, lenže nie je doma, tak odchádza a cestou domov akurát stretáva jeho
koč. Adam na Okolického slovne pritlačí a notár sa mu priznáva, že on zneužil
Evu. Notár sa Adama veľmi zľakne, dostane porážku a na polovicu tela ochrnie.
Okolický všetko rozpovie Angyalovi a ten naháňa Adama.
Grunberg sa raz večer pokúsi zneužiť Kristu, neznámy ju zachráni. Lányi má teda
voľné pole, často Kristu navštevuje, až nakoniec dostane, prečo k nej chodí...
V Ráztokách chýbakú základné potraviny, a preto hladné deti jedia nedozreté
ovocie, z toho dostanú smrteľnú chorobu- červienku. Deti zomierajú a zomrie aj
Evine nemanželské dieťa. Po smrti Koreňovej sa malého Adama ujala Ilčíčka, u
kt. prežil túto chorobu. Ženy s bolesťou siahajú po alkohole a opíjajú sa, aby
zabudli na všetku bolesť.
Krista už ľutuje, že sa oddala Lányimu a chce sa mu pomstiť. Od začiatku vojny
uplynulo 4 a
pol roka, chlapi sa vracajú domov a túžia sa pomstiť- Hlavaj zbiera druhov.
Správa o konci vojny všetkých potešila, stretajú sa u Árona, pijú a radujú sa.
Volajú ho -Žid- , ľudia totiž nezabudli ako hnusne sa k nim správal počas
vojny.
Okolický sa obáva dedinčanov a prosí Gyoriho, aby zostal v Ráztokách. Kúrňavu
zajmú vojaci, staršne ho zbijú a dedinčania pochopia, že ho majú vlastne radi.
Pripravujú veľkú vzburu, aby sa oslobodili od vojakov a vrchnosti v Ráztokách.
Veliteľ Gyori pochopí, že sa tu už nedá nič urobiť a chce odísť, lebo sa ráztočanov
bojí. Oznámi to Okoloickému, ten sa začne baliť, ale nevie, čo je také
dôležité, aby si to vzal so sebou.
Ženám v dedine sa začali vracať synovia z vojny, Ilčíčka sa z toho psychicky
zrútila, vlastne z toho, že ona už nikdy neuvidí svojhu syna. Vybehna na cestu
a vykrikuje, : Mne sa nevráti! Mne nepríde!´´I dediny naokolo ožili a búrili sa
proti všetkému zlému. Chlapi v Ráztokách sa rozdelia, prepadnú zvyšných 10
vojakov, poberú im zbrane, zviažu ich a ukryjú, aby nemohli ujsť. Pobláznená
Ilčíčka sa vyoblieka do sviatočných šiat a smeruje k strážnici. Ľudia sa
pridávajú a búria sa. Angyal a Gyori zbadajú zástup ľudí a vyjdú von. Ilčíčka
sa zavesí na Gyoriho a žiada späť svojho syna, medzitým ju jeden z ušlých
vojakov prepichne a Ilčíčka zomiera. Angyal sa zastáva obyčajného ľudu a dáva
mu za pravdu v jeho nespokojnosti. Ľudia sa vzbúria a obsadia strážnicu. Potom
idú rozhorčení a s horúcimi hlavou k Áronovi, cítia, že získali späť stratené
ruky.
V tú noc čakal Okolický Gyoriho, že spolu ujdú, Marka mu ráno porozprávala čo
sa stalo. Okolický chce zmiznúť z dediny, presvedčí Vorčiaka, aby ho prepašoval
von z dediny,avšak ich prichytia . Jeden z tých čo ich prichytili, ide s nimi
naspäť. Ľudia notárovi napľúvajú do tváre. Potom niekto dostane nápad, aby ho
išli umyť do rieky, kde sa utopila aj Eva. Posadia ho do vody a zavalia ho
kameňmi. Ráztočania sa cítia veľmi silní a ďalej rabujú u Árona i u Okolického,
ktorého zaplaví voda. Létay stihne z dediny ešte ujsť, Lányiho a Gyoriho vyvezú
za dedinu. Ľudí nezastaví ani zvuk poludňajšieho zvona. Adam Hlavaj napokon
podpálil krčmu a zasmial sa tomu: ,, A bol smiech človeka, ktorý po dlhom
utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou dravou rukou hodil ju budúcnosti do
tváre, nie aby bol hrdinom, pochybným cukríkom ľudských úst, ale aby dosiahol
to, čo mu od vekov náležalo- slobodu! ´´