Milo Urban    (1904 Rabčice - 1982)

diela: Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom, Z tichého frontu, Živý bič, (Stratené ruky, Adam Hlavaj), Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Zelená krv

Živí bič (román) Obsah:

Na počiatku Ráztočania nechápali ani, čo sa to vlastne stalo. A nechápali Ráztočania ani neskoršie, keď už vojna bola v plnom prúde. Ráztoky - ako sa vravelo - ležali pánu bohu za chrbtom, v najsevernejšej časti Slovenska, zvesti, ktoré sem prichodili, boli ako precedené, bez sily, bez ostria. Tak nechápali Ráztočania dlho a možno neboli by pochopili vôbec, keby ich vojna svojou surovou rukou nebola chytila za driek a keby im nebola uderila priamo na srdce. Oči sa im začínajú otvárať až príchodom Ondreja Koreňa z vojny. Tak žobráka Vám z neho urobili, zjedli mám ho. Darmo ste ho vychovali. Čo si teraz počne. Robiť nemôže, ba ani dohovoriť sa nebude vedieť s nikým. Žobrák na celý život je žobrák (Ilčíčka). Vojsko si bralo veci - okrádali ľudí. Kúrňavu nenávidí celá dedina, lebo pomáha žandárom. Chlapi sa tu veľmi menili: Tak stávali sa akýmisi úsečnými, priamymi, ich vlastnosti jednodušili až do primitívnosti. Kto nenávidel, nerozoberal, prečo nenávidí, a nesnažil sa svoju nenávisť tlmiť.

Tak notár Okolický čoskoro stal sa predmetom nenávisti celých Ráztok. Jeho meno bolo spojené s nadávkami, ukončenými zlovestnou pomlčkou.

Adam Hlavaj ušiel z frontu a bol stále prenasledovaný. Keď sa dozvedel, že Eva má nezákonné dieťa, vstúpila doňho zlosť. A keď mu Kúrňava povedal, že otcom toho dieťaťa je Okolický, rozhodol sa ho zabiť. Adam je stále na úteku, ale ľud sa začína búriť. Okolický sa začína báť vzbury a privolá si posily - vojsko. Adama chytia, no Kúrňava mu pomôže ujsť. Ďalším rebelom je Ilčíčka. Ilčíčka neprestávala. Chodila po Ráztokách ako podpaľač. Tú istú, tam fakľu hodila. kopla ostrým slovom, pretože bičom svojej nenávisti po ľahostajných, takže sa až prehli. Nadávala im, keď plakali, vysmievala ich, keď hrozili, štvala ich, prebúdzala celým ohňom rozšparchaného srdca, hnevom okradnutej matky. Z frontu sa vrátili ďalší chlapi sa ľud sa začína búriť. Ilčíčku, ktorá od vojska žiadala syna zabili. Angyal, jeden z vojakov hovorí : Ale majú pravdu. Trpeli, a to ich teraz ospravedlňuje. Na ich miste ani ja by som iné neurobil. Ľud pochytá vojakov, potom vyplieni krčmu a Okolického utopí tam, kde sa utopila Eva. Zajali sa hulákajúc cez dedinu a o chvíľu bol už notariát hore nohami. Ráztoky zúrili. Ráztoky lámali. Ráztoky neuvažovali. Hlavaj sa potom zasmial. Zasmial a bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou, dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre, nie aby bol hrdinom, pochybným cukríkom ľudských úst, ale aby dosiahol to, čo mu od vekov náležalo - slobodu!

Citáty na druhú časť Živého Biča :

Hlavajova výbojná smelosť chytila splašené srdcia Ráztočanov. Keby bol prišiel medzi nich, boli by mu stískali ruky, objímali ho. Keby sa bolo dalo, boli by ho vodili a ukazovali ako nevídanú zvláštnosť, ktorú len oni majú. Stal sa im pojmom odboja, príkladom smelosti.

Či Rusov zabíjať nebol hriech? A zabíjali sme ich tisíce takých, ktorých sme jakživ nevideli, ktorí nám ani toľko neublížili, čo by tuto za necht vošlo. Začo, prečo tie chúďatá, čo neublížili nikomu, umierali? A taký zdochliak, taký pranič cudzích žien, ktorý v živote dobrého neurobil, môže bezstrestne páchať svinstvá? Takých tam mali vyhnať, nech sa pozabíjajú, ale nie nevinných ľudí, ktorí nemôžu na svoju obranu ani prstom pohnúť.

Adam Hlavaj, chrániac seba, chránil aj čosi viac : chránil svojho syna, chránil krvavú urážku, aby ju mohol ukázať budúcim. Bol živým protestom proti zákonom chránenému násiliu.

Tu nejde o prípad, duša moja, podvracal ho Mrva, ale o život. Akým právom sa pohoršujete na niekoho preto, že chce žiť? Život je predsa takou absolútne súkromnou a svätou vecou, že nik nemá práva klásť naň ruku.

Tvorili spoločnú rieku, ktorá sa chystala pretrhnúť hrádze.

 Hej, červienka... Myslíte, že na červienku zomierajú? Hlúposť! Keby mali poriadnu stravu, keby nemuseli hlúbovinou zaháňať hlad, nebolo by im nič. Ale múku, ktorá im patrí, žerú iní... Choďte si pozrieť, kde sú koláče, kde je hojnosť, kde bruchá rastú aj teraz. To, čo vašim škvŕňatám pobrali, dajú do seba páni. A vy im dávate, vy trpíte, vy nečinne pozeráte, ako vám tie chúďatá hynú.

Sloboda, sloboda! opakovali a pred nimi otvorilo sa čosi napodiv krásne, akýsi veľkolepý svet. Zmocňovala sa ich nekonečná radosť, jednak, že sa ich milí živí vracajú, jednak, že vojna a bieda prestane.

Zabiť zbytočnosť, šialenstvo a vrátiť sa ku skutočnosti, k životu, k jedinému zmyslu všetkého. A sedlač, pracujúci ľud, zem sa začala hýbať, aby zadrhla zbytočnosť, šialenstvo.

Vtedy si uvedomili, že Kúrňavu vlastne, i keď sa previnil, majú radi ako člena jednej rodiny, ako blízku, známu vec, úzko súvisiacu s ich životom. Poznali jeho spôsoby, jeho hlas, keď dačo oznamoval, každý jeho pohyb, žarty, ktoré s ním vystrájali. I prišlo im ho naozaj ľúto. Akási materská nežnosť sa ich zmocnila. Každý mu chcel pomáhať, podať pomocnú ruku, pohladiť ho. Skoro sa pretekali v jeho odnášaní.

M. URBAN - Živý bič
Román Mila Urbana je román s tematikou I. svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedctvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, " pánubohu za chrbtom " ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy.
Téma: Život slovenskej dediny, pred prvou vojnou a počas nej
Idea: Uvedomenie a protest chudobných ľudí proti vojne, predovšetkým proti jej nezmyselnému vraždeniu.
Dej: Dielo sa kompozične dellí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. V 1. časti " Stratené ruky " nás autor oboznamuje s dedinou, s jej obyvateľmi a s tým ako vojna zasiahla do ich životov. Je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám a práve v nich sa začínajú rozvíjať prvé konflikty medzi postavami a prostredím. Na začiatku si ludia neuvedomujú plný význam a obsah slova vojna, začínajú si ho uvedomovať až keď začínajú odchádzať chlapi na front, v obchodoch nie sú dostať potraviny a polia sú neobrobené.
Už samotný názov časti je akýmsi symbolom, symbol rúk sa tu objavuje viac krát. Ruky sú stratené, chlapi odišli a o polia sa nemá kto starať, sú zmrzačené, Ondrej Koreň sa vracia zmrzačený, sú spútané, ruky Štefana Ilčíka, ktoré mu spútaju, keď ho vedú na popravu, chce konať, ale nemôže. Ruky sú prosiace, ruky Evy Hlavajovej, prosia o muža aj biblický motív spätých rúk a sú tu tiež zúfalé ruky, ruky Ilčíčky, ktorá ostala sama. Na koniec vystupuje motív vraždiacich rúk, sú to ruky tých, ktori sa pomstili za svoje útrapy, ktoré predstavuje symbol biča, je to symbol pre tých, ktorí povstali, aby už netrpeli a neboli utláčaný. V 1. časti sa zoznamujeme s väčšinou postáv diela, sledujeme
Ráztoky práve v tom čase, keď si začínajú naplno uvedomovať zmysel slova vojna. Do dediny prichádzajú správy o tých ktorí padli na fornte, prichádza zmrzačený Ondrej Koreň a odchádzajú čoraz mladší chlapci a nastáva nedostatok potravín, ktoré rekvirujú, spolu so statkom. Starej Ilčíčke-vdove odvedú jediného syna, ktorý neodchádza na vojnu, ale na úmorný výcvik do Trenčína, kde sa dostane pod tyranského čatára Róna, ktorý šikanuje celý oddiel a kvôli ktorému sa aj jeden z nich obesil. Ilčík to nevydrží ohradí sa proti tomu čo musia robiť a v hádke zabije čatár, za čo ho odsúdia a popravia. No aj v Ráztolách sa stupňuje odpor proti zriadeeeniu, ktoré im prináša len trápenie prostredníctvom takých ľudí ako sú notár Okolický, a tiež proti krčmárovi, ktorý profituje na ich nešťastí. Ľudí čoraz viac omedzuje vojna a jej požiadavky a musia jej obetovať aj svoj zvon. Notár sa čoraz viac povyšuje nad ostatnými dedinčanmi a využíva ich. Medzi jeho obťami je aj Eva Hlavajová, ktorú v slabej chvíli zneužije a potom sa ju snaží umlčať príslubom, že zariadi návrat jej muža z frontu. Evu osočujú všetci ľudia v dedine, čo neprestane ani po narodení dieťaťa. Prvá časť diela sa končí tragickou smrťou Evy, ktorá spadne do vody a nemá sily bojovať o svoj život, smrť je pre ňu oslobodením.
V 2. druhej časti, ktorá má reťazovitý dej, sa stretávame s Adamom Hlavajom, ktorý ušiel z ruského frontu, ale až doma sa dozvedá o tragédii svojej rodiny. Dozvedá sa, že jeho ženu má na svedomí notár Okolický, a to ho ešte viac utvrdzuje v nenávisti do vzbury voči vrchnosti. Ako zbeh sa musí ukrývať v okolitých horách pred žandármi a vojakmi, ktorých naňho aj zo strachu postal Okolický, ktorí ho aj chytia, ale s pomocou utečie. Raz, keď sa Adam túlal po lese stretol sa s Okolickým, ktorého obvinil a aj ho chcel potrestať, ale notára od strachu a ročúlenia dostal porážku a ochrnul na polovicu tela. Na dedinu čoraz večmi ťažšie dolieha vojna, pomaly už nie čo jesť, v dedine vypukla červienka a veľa malých detí zomrelo. V dedine sa stupňuje nepokoj, ľudia aby zabudli pijú, mladé dievčatá zase hľadajú útechu v láske, tak ako Krista, bývalá milá Ondreja Koreňa, ktorý sa však vrátil zmrzačený. Kristu očarí sľubami Lany, ale neskôr spoznáva, že to nie je láska pre a začína nenávidieť. Medzi ľudmi to začína vrieť, v čom ich podnecuje aj Ilčíčka, ktorá nevie zabudnúť a chce sa pomstiť. Ľudia si uvedomujú, že vojna im nepôže, že vojna nie je pre nich, že oni ju nechcú a vojnu vlastne chce vrchnosť. K tomu prispieva aj zmenená situácia na fronte, začínajú sa hromadne vracať chlapi, ktorí zbehli, lebo sa nechceli dať zabiť. Ľudia v dedine sa začínajú správať ako jedna osoba, stačí malý podnet a nastane čas pomsty, odčinenia krívd. Zaútočia na vojakov, odzbroja ich a vyženú, čo sa však nezaobíde bez obetí a tak prepukne všeobecné drancovanie, ľudia sa obrátia proti ich vykorisťovateľovi židovi Áronovi, notárovi Okolickému,ktorého hodia do vody, na úrade. A Hlavaj aby zabránil úplnej skaze založil požiar, ktorý akoby mu priniesol akúsi vnútornú očistu, oslobodil jeho utýranú dušu.
Charakteristika:
Adama Hlavaja - rozvážny, intelegetný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu.
Ilčíčky - matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila.
notár Okolický - pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran.
Štefan Ilčík, Ondrej Koreň - obete vojny.
Jazykovo-štylistých prostriedkov - dielo je kompozične rozdelené na dve časti, prvá je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné,zobrazujúce osudy obyvateľov dediny, druhá je
už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou
a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Hurban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednolivé, ale aj skupinové, dediná koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unanimistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov.