Martin Kukučín

Martin Kukučín, vlastným  menom  Matej Bencúr, sa narodil 17.mája v roku 1860 v dolnooravskej dedinke Jasenovej.  Pochádzal z roľníckej rodiny a od detstva si osvojoval nazeranie a myslenie prostého dedinského človeka. Študoval v Revúcej, Martine, Banskej Bystrici i v Kláštore pod Znievom. Istý čas pôsobil ako učiteľ v rodnej dedine. Po absolvovaní maturitnej skúšky v Šoprone, študoval medicínu v Prahe. Pôsobil ako lekár na ostrove Brač, v Argentíne a v Chile. Umrel v Juhoslávii v Lipiku roku 1928, neskôr boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina a uložené na Národnom cintoríne. Patrí do slovenskej realistickej literatúry. Písal prózu i drámu.

            Dom v stráni patrí ku Kukučínovej vrcholnej tvorbe aj napriek tomu, že o tomto jedinom predprevratovom románe sa vyslovovali dosť protichodné myšlienky. I keď to už nie je dielo zasadené do slovenského prostredia, nevníma sa ako cudzia umelecká práca. Roku 1902 písal Kukučín z dalmátskeho ostrova Brač, kde už desať rokov pôsobil ako lekár, list redaktorovi Slovenských pohľadov Jozefovi Škultétymu. Posielal mu prvú časť rozsiahlejšej práce. V podtitule ju nazýval ,,povesťou”. Bola to prvá časť románu Dom v stráni. Týmto románom o láske a smrti chcel autor ukázať život sedliakov a statkárov v jednej juhoslovanskej dedine. Román vychádzal pravidelne na pokračovanie v rokoch 1903 a 1904 v Slovenských pohľadoch. V tomto čase bol najvzácnejším románovým dielom. Svojho prvého knižného vydania sa však  dožil až po takmer desiatich rokoch.

Dielo Dom v stráni môžeme charakterizovať ako spoločenský-kriticko-realistický román. Námet čerpá z dalmátskeho prostredia., kde tak ako aj u nás, bola otázka dedinského ľudu v prudko rozvíjajúcich sa kapitalistických podmienkach rovnako pálčivá. Prekvapujúce je, že Kukučín ako pestovateľ kratších prozaických foriem sa vedel vyrovnať s požiadavkami realistického románového žánru. Stvoril si zložitú fabulu, široký epický priestor, najmä v prvej časti diela ich účinne rozvíjal, vyostrujúc konflikty a zaokrúhľujúc takmer všetky motívy vo vyvážený celok. V psychologicky hlboko prepracovaných postavách z tohto  prostredia Martin Kukučín zachytil proces triedne –spoločenskej diferenciácie a jeho dôsledky v citových vzťahoch ľudí. Je to román nielen o láske a smrti a vzťahoch diktovaných rozumom a srdcom. Je to i román dotýkajúci sa rozpadu hlboko zakorenených patriarchálnych vzťahov pod vplyvom objektívnych životných premien. Môžeme hovoriť o protirečení rozumu a citu, lásky a smrti. Román Dom v stráni zachytáva tri spoločenské vrstvy – zemania a  statkári (šora Anzula, šor Niko, Zorkovičovci, šora Adrijana), sedliaci-težaci (Mate Berac, Ivan, Barica, Jera, Katica, Paško Bobica, Matija),  veľkopodnikatelia

- 1 -

(Zandome). Sústreďuje sa na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a sedliakmi.

Dom Mateho Beraca-Pretúra, postavený na slnečnom úbočí a oddelený od ostatných dedinských domov, je jedným zo stredísk, z ktorého vychádzajú dejové a ideové prvky románu. Mate Berac, ako typ rozumného a pracovitého roľníka stelesňuje ideál sedliaka – težaka, ktorý „ako mocný dub stojí vo víchriciach života a na základe svojej rodovej a osobnej múdrosti, vyrovnanosti odoláva všetkým rušivým nárazom.“ (Mráz, 1962, s.316) Mate má všetky dobré vlastnosti svojej vrstvy. V rodine je niečo ako “patriarcha”. Je patriarchálnym typom sedliaka, ktorý lipne na starých tradíciách. Je hlavou rodiny v pravom zmysle slova, kde vládne on, mocný a pevný. Hnevá ho, že syn Ivan si dá rozkazovať od svojej ženy. Myslí si, že podľa starej rodovej tradície ,,ženu treba vodiť“ (Kukučín, 1961, s.20), zároveň však pripúšťa, že by nebolo nešťastím, keby to bolo aj opačne, ale len v prípade, že ho bude vodiť ,, po cestách pravých“ (Kukučín, 1961, s.20). Nemyslí na majetok, ale na šťastie svojich detí. Doma všetko riadi, každý sa mu musí poddať, poslúchať ho, lebo v jeho „dome bude pokoj a poriadok...“, on je „gazda, jeho bude každý slúchať“ (Kukučín, 1961, s.12). Nikto z rodiny sa mu neopováži nahlas vzdorovať, hoci nie vždy s ním všetci súhlasia. Keď sa dozvie o vzťahu dcéry Katice a statkára Nika Dubčica, nastáva zlom v jeho živote a uvedomuje si rodovú priepasť. Myslí si, že jeho dcéra by v tomto zväzku nemohla byť šťastná. Ale aj pri riešení tohto problému ukáže svoju múdrosť a rozvahu. Nezasahuje do vzťahu násilím. Nechá ho plynúť ďalej, však čas ukáže pravdu a rozuzlenie vecí pravým smerom. Tým chce povedať -  „rovný rovného si hľadá“.

Mate Berac všetko chápe s hlbokou múdrosťou dedinského človeka, prácou i úvahami vie zdolať prekážky i dávať si odpovede na otázky, ktoré ho obklopujú, ale v živote mu jednako všeličo uniká. Ani manželka a vlastné deti nežijú podľa jeho zásad. Majú pred ním iba rešpekt a život ide mimo neho a ponad neho aj v širších súvislostiach. Tieto drobné rozpory v rodine akoby už poukazovali na rozklad starých rodových vzťahov.  Mate so svojou múdrosťou a životným príkladom stojí opustený vo vlastnom prostredí. Má však úctu nielen vo svojej vrstve. „Keď príde medzi pánov, i medzi nimi má poctivosť.“ (Kukučín, 1961, s.11)