Román je zaujímavý aj z hľadiska využívania jazykových prostriedkov. V reči postáv sa využíva jazyk Dalmácie (šor, kurat, ćaáe, cekín, gospodarica, v kanikule), oživujú ju frazeologické zvraty (bez práce nieto koláčov; čo na srdci, to na jazyku; kým sa bijú tí dvaja –


príde tretí kohút a zrno im odnesie). Časté sú prirovnania („nadhadzuje sa sťa medveď okolo pece“); personifikácie („vetrík šepoce v chvojine“); epitetá („hladná pýcha“);  metafory („so zúfalstvom v oku“); epizeuxy („všetko, všetko“); gradácie(„upadli, zosuroveli, zdiveli“); antonymá („šťastie či nešťastie“); hromadenie synoným („jasne a zreteľne“); rečnícke otázky  („Čo ostalo z tých pekný snov a plánov?“). Tieto jazykové prostriedky sa síce objavujú len na pozadí samotného deja, no majú za úlohu oživiť text. Povedala by som, že vo veľkej miere sú to prírodné javy, ktoré ako také mnohokrát odrážajú psychický stav postáv.

Záver románu je pre Martina Kukučína dosť atypický, pretože tu nenájdeme žiadne harmonické vyústenie. Je to skôr zmierenie sa so samotným osudom hlavných hrdinov. Takisto tu chýba nejaký výraznejší vonkajší konflikt.. Napriek tomu môžeme hovoriť o dynamickosti diela v rámci psychického i sociálneho života jednotlivca, ktorý sa v diele vyvíja. Statickú časť románu predstavuje nielen príroda, ale i morálka.. S istotou však môžeme povedať, že Kukučínov románový svet je založený na oravskej zmyslovosti, morálnych predstavách a vedomí rozporov modernej spoločnosti.

Román Dom v stráni vznikol pred viac ako 100 rokmi  a v slovenskej literatúre zastáva bezpochyby jedno z najvýznamnejších miest. Prináša nám obraz života spoločnosti v minulosti, pri jeho čítaní však nachádzame aj rôzne stále aktuálne témy. Aj v súčasnosti si totiž všímame ľudské city, vzťahy, zaujíma nás vnútorná psychika ľudí, príčiny ich správania ... Myslím si, že román Martina Kukučína svojou aj nadčasovou platnosťou zaujme každého čitateľa. Napísaný je skutočne excelentne. V jednom starom zošite som našla Kukučínov citát: „Čo som sa naučil písať, myslím, že som pochytil z úst ľudu. Pozoroval som pilne...“ A tak môžeme povedať nielen to, že doktor Matej Bencúr síce umrel, no Martin Kukučín zostáva živý ešte dlhé veky, ale i to, že svoju úlohu zvládol skutočne majstrovsky.