Ladislav Nadaši-Jégé: CESTA ŽIVOTOM
- mnohí svoj vzťah k vlasti deklarujú predovšetkým verbálne, a nie tak prepotrebnou činnosťou pre povznesenie každodenného života Slováka i všetkých obyvateľov Slovenska
- LNJ –sa na túto problematiku Slovenska pozeral triezvo – odsudzoval zlo, ktoré bolo zlom, nechválil dobro, ktoré bolo dobrom iba preto, že bolo „našinské“
- ostro poukazoval na nedostatok pevného národného povedomia, hrdosti podopretej pozitívnymi činmi
- román Cesta životom – kniha vydaná roku 1930 ako siedme dielo autora
- autor v románe zobrazuje spoločenský vývin poznačený krutým nacionálnym a sociálnym útlakom v posledných desaťročiach 19.st. a doprevratového času v 20.st., ako ho dôverne spoznal počas svojho života v Dolnom Kubíne
- osobitne sa zameral na kritické zobrazenie života a morálky vládnúcich vrstiev a odrodilej inteligencie
- bezohľadne pranieruje najmä maďarizačný útlak zo strany úradných činiteľov, ktorými bola napospol maďarská alebo pomaďarčená džentry, popanštená spoločenská vrstva
- Andrej Mráz považuje tento román za „najpesimistickejšie dielo slovenskej literatúry“
- nestávalo sa totiž často, aby hlavný hrdina bol vlastne takmer úplne negatívny
- odrodilý Slovák József Szvorényi alias Jozef Svoreň pre kariéru zapredá otca i matku, lásku, národ, vlasť, pre spoločenský prospech sa ochotne pokorí až do prachu, využíva každú situáciu na svoje egoistické ciele
- a keď po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká na jeho troskách Česko-Slovenská republika, bez rozpakov je ochotný slúžiť i tej, pravda, pokiaľ možno v čo najvyššej úradnej funkcii, ale vonkoncom nie z národného povedomia
- Ján Števček hovorí, že v románe sa ako téma objavilo hľadanie zmyslu života, aj keď v negatívnej podobe kritiky nezmyselného života. Podľa neho je román „nielen groteskným obrazom minulosti národného útlaku, ale súčasne aj prekonaním komplexu z neho...“
- stála aktuálnosť Jégého románu: otázka hľadania zmyslu života je nesmierne dôležitá a aktuálna aj dnes
- na jednej strane až trápne sa opakujúce reči o demokracii a demokratizácii, službe ľudu (t.j. voličom), spolupráci a priateľstve (integrácii), láske k vlasti, na druhej strane karierizmus politikov, ktorí sú ochotní prestúpiť do akejkoľvek strany, len aby sa dostali na poslanecké či iné funkcionárske výslnie celkom tak, ako Jégého Jozsef Szvorényi, egoizmus prefíkaných zbohatlíkov využívajúcich či zneužívajúcich privatizáciu a živorenie väčšiny obyvateľstva, odrodilstvo pod pláštikom vyšších princípov svetoobčianstva či aspoň európstva, korupcia, deštrukcia morálky, keď opäť je neporovnateľne dôležitejšie mať ako byť, servilnosť voči mocnejším (osobám i štátom), pre majetok strata vlastnej identity, národnej i človečenskej morálky pre osobný majetkový prospech, lebo „také sú zákony behu sveta“ (v trhovom hospodárstve)
- koľkí dnes vyznávajú filozofiu vicišpána Lipnického: „Čože je stredobod človeka na svete? Každý musí vidieť, že jeho vlastné ja…Moje pohodlie je najvyšší cieľ môjho života, všetko ostatné je lož, podvod, klamstvo…V prvom rade nám ide o nás samých, o pánov. My chceme dobre a pohodlne žiť, ostatní nech drhnú a hynú v biede, špine, len keď je nám dobre.“ A koľkí podporujú korupciu stokrát drastickejšiu, akú uplatňoval pán profesor Lankay.