Tropické dažďové lesy
Rozprestierajú sa v oblasti okolo rovníka. Na severnej pologuli sú rozšírené po 25˚ severnej šírky, na južnej pologuli zasahujú až po 30˚ južnej šírky. K hlavným oblastiam ich výskytu patria Amazonská nížina, Stredná Amerika,východná Ázia,západná Afrika a Nová Guinea.
Z ekologického hľadiska patria tropické lesy k oblastiam s najpriaznivejšími podmienkami pre život rastlín. Ich vegetácia je druhovo pestrá, hustá a ťažko priepustná, preto sa nazývajú aj tropické pralesy.
Rovníkový dažďový les sa vyznačuje veľkým množstvom najrozličnejších druhov vysokých stromov, ktoré majú kmene do veľkej výšky bez konárov a širokánske koruny. Koruny tvoria vo výške viac ako 30 metrov nad zemou bujný vždyzelený baldachýn- strechu pralesa. Poschodie pod touto zelenou strechou, pozostávajúce z korún malých stromov a mladých jedincov lesných velikánov, dopĺňa hustá, viac- menej súvislá vrstva lístia a konárov spletená lianami, ktorá tvorí vo výške 9 až 30 metrov nad zemou pevnú, rozsiahlu plochu- terasu. Na zemi je prales relatívne pustý, lebo na nej nerastie tráva, iba kde tu krovie a byliny. Medzi pňami a úponkami, podperami lesných obrov, rastú skupinky riedkych zákrskv a kríkov, na niektorých miestach aj dosť hustých , pomedzi ktoré tu a tam prečnievajú práchnivejúce pne zrútených stromov. Prastarý dažďový les sa z botanického hľadiska vyznačuje vysokou biologickou produktivitou. Viacstoročné stromy odumierajú a ich kmene sa na zemi začínajú rozpadávať. Stavebné látky sa po rozpadnutí vracajú späť do pôdy, v ktorej vznikli. Na rýchlosť rozpadu majú vplyv aj poveternostné podmienky, ale hlavnú úlohu zohrávajú drobné živočíchy. Hmyz narúša drevo, a tak uľahčuje podmienky hubám a baktériám. Po čase dochádza k úplnému rozkladu a všetka energia zostane v ekosystéme. Hoci sú niektoré pôvodné oblasti tropického dažďového lesa ešte nedotknuté, mnohé lokality sú už veľmi zdevastované následkom ťažby dreva. Dnes zaberajú tropické dažďové lesy len 7% zemského povrchu, ale žije v nich 50% živočíchov a rastie tam zhruba 50% všetkých rastlín.
Ročne zmizne z povrchu našej planéty 160 až 200 tisíc km2 tropických lesov, čo je o 50% viac, ako udávali prognózy v roku 1980. K najväčším stratám lesných porastov dochádza v Južnej Amerike- ročne 1,3% celého fondu. Najviac v Brazílii- ročne okolo 60 000 km2 lesnej plochy Amazónie a 10 000km2 v ostatných častiach kontinentu. Rozloha tropických lesov klesá v následku bezohľadného rúbania aj v niektorých ázijských štátoch. V posledných rokoch vzrástla intenzita ťažby dreva a zvlášť nekontrolovaného výrubu lesa v záujme rozšírenia poľnohospodárskej pôdy, čo vedie k erózii pôdy a záplavám. Najrýchlejšie miznú tropické lesy v Nepále, kde ich za posledných 10 rokov ubudlo 22%, v Srí Lanke 18% a v Thajsku 16%. V indii sa každoročne stráca zhruba 15 000 km2 lesných porastov, čo desaťnásobne prevyšuje tamojšie odhady. V Afrike sa rozloha tropických lesov ročne zmenšuje o 30000 km2, a to zvlášť v západnej Afrike(napr. v Pobreží Slonoviny zmizlo 35% pôvodných lesov).
AMAZONSKÝ PRALES
-najväčšia plocha tropického dažďového lesa
Amazonský prales sa rozprestiera od pobrežných nížin až po predhoria Ánd, najrozsiahlejšie plochy zaberá v povodí Amazonky, vrátane prítokov v okolí Orinoka(spolu asi 7 mil. km2).
Vyznačuje s rovníkovým podnebím, vlhkým a teplým celý rok, malými zmenami v dĺžke dňa. Sezónny prírodný rytmus tu chýba, priemerné mesačné teploty sa pohybujú okolo 18˚C, sú tu výdatné zrážky a vlhkosť vzduchu býva až 90%. Napriek dostatku slnečného svitu preniká cez koruny stromov a podrast pralesa menej ako stotina svetla. Preto je vo vnútri pralesa charakteristické šero.
Amazonský prales je ťažko priechodný, intenzívne produkuje nadzemnú biomasu(40 až 100t/ha), má veľmi bohaté druhové zloženie- viac ako 4000 druhov stromov, charakteristické je množstvo paliem, lián a epifytov- rastlín rastúcich na konároch stromov. Na vonkajších okrajoch lesa sa vyskytujú aj stromy s opadavými listami. Veľa rastlín z tejto oblasti má hospodársky význam-kaučukovník,bavlník, palmy atď.
Bohatému rastlinstvu zodpovedá aj bohatý a pestrý živočíšny svet, prispôsobený prevažne na život v korunách stromov. Mnohé živočíchy prežijú život vo výškach ž 50 metrov bez toho, aby sa čo len raz dotkli zeme. Žije tu viac ako 600 druhov vtákov a množstvo hmyzích druhov na tomto území sa snáď ani nedá vyčísliť. Na jednom jedinom strome napočítali entomológovia vyše 950 druhov chrobákov. Na jednom hektári pralesa môže žiť až 40 000 rôznych druhov hmyzu a ďalších bezstavovcov.
Rozlišujú sa tri základné typy amazonského pralesa:IPAGO-močaristý, väčšina roka zaplavený typ lesa s množstvom paliem, VÁRZEA- lužný, periodicky zaplavovaný les, prípadne i husté trávnaté porasty v záplavovej nive riek a ETÉ-vlastný dažďový prales, ktorý nie je nikdy zaplavený. Tento typ je druhovo najbohatší. V rámci každého typu rozlišujeme niekoľko vrstiev. Stromy vrchnej časti dosahujú priemernú výšku 50 metrov, nadpriemerné jedince však merajú oveľa viac. Sú to najmä paraorechy štíhle, ktoré sa nazývajú aj júvie a ich semená sú jedlé.