Vypracovala: Mgr.Erika Lieszkovszká

 

 

Európa tvorí s Áziou jednotný kontinent Euráziu, avšak vzhľadom ku vzniku, špecifickým prírodným pomerom, historickému a kultúrnemu vývoju a mimoriadnemu hospodárskemu významu je považovaná za samostatný svetadiel.

 

Hranica s Áziou:

  • oblasť Uralu – polárny, severný, stredný a južný Ural

  • pohorie Mugodžari

  • rieka Emba

  • severné pobrežie Kaspického mora

  • Kumomanická nížina

  • dolný tok rieky Don

  • Azovské more

  • Kerčský prieliv

  • Čierne more

  • úžina Bospor

  • Marmarské more

  • úžina Dardanely

  • Egejské more

  • Stredozemné more

 

 

Okrajové body:

 

Najsevernejší bod pevniny: Mys Nortkin (Nórsko – medzi Barentsovým morom a Nórskym morom) – 71°8´szš

 

Najsevernejší bod svetadielu: Severný mys (Norteap) – Severný ľadový oceán, 81°51´szš

 

Najjužnejší bod pevniny: Mys Marrogui (Španielsko) 35°58´szš

 

Najjužnejší bod svetadielu: Ostrov Gaudos (J od Kréty) 34°48´szš

 

Najzápadnejší bod pevniny: Mys Rocca(Portugalsko) 9°29´zzd

 

Najzápadnejší bod svetadielu: Mys Biartangar (Island) 24°32´zzd

 

Najvýchodnejší bod pevniny: Východné úpätie polárneho Uralu 67°20´vzd

 

Rozloha - 10 mil. 527 tis. km2– 1/3 ostrovy a polostrovy

 

Pobrežie (37 900 km) má najväčšiu členitosť a to hlavne Nórsko, Grécko, Veľká Británia.

 

Priemerná nadmorská výška je 340 m.

 

Najnižšie miesto: - 28 m, Kaspická preliačina

 

Najvyššie miesto: Mont Blanc 4810 m n.m. – Francúzsko – Talianske Alpy

 

 

Socioekonomická charakteristika svetadielu:

Európa patrí k hospodársky a sociálne najrozvinutejším oblastiam sveta. Má dlhú tradíciu rozvoja všetkých priemyselných odvetví, schopnosť ovládania a širokého využitia najmodernejších technológií, intenzívnu rastlinnú a živočíšnu produkciu. Európa je hospodársky pomerne kompaktným a vyspelým svetadielom. Sú tu však viditeľné rozdiely aj medzi jednotlivými štátmi. V západnej, S, J a čiastočne aj strednej Európe existujú priemyselné a poľnohospodársky vyspelé štáty, V a JV Európa sa však javí ako zaostalejšia časť svetadielu.  Veľký rozdiel je zrejmý napr. medzi Švajčiarskom a Albánskom. Hlavnými odvetviami vyspelého moderného priemyslu sú strojárenský, chemický, potravinársky a textilný priemysel. Z celosvetového hľadiska má Európa významnú ťažbu ropy, uhlia, zemného plynu, železnej rudy, bauxitu, zinku, ortuti, magnezitu a draselných solí. Priemyselne najvyspelejšia časť svetadielu je západná Európa. Najvýznamnejšie priemyslové aglomerácie: Porúrie (Nemecko), Randstad Holland (Holandsko), Merseyside a Londýn (Spojené kráľovstvo), Paríž (Francúzsko), Lombardsko (Taliansko), Horné Sliezsko (Poľsko), Donbas (Ukrajina) a Moskva (Rusko).

 

Svetadiel je pomerne vhodný pre poľnohospodárske využitie pôdy. Orná pôda predstavuje 29%, lúky a pastviny 17% rozlohy kontinentu (vrátane Ruska). Najkvalitnejšie černozeme sa vyskytujú najmä vo východnej Európe. Skôr dominuje živočíšna produkcia nad rastlinnou. Pestuje sa hlavne pšenica, jačmeň, raž, kukurica, zemiaky, cukrová repa, chmeľ, tabak, ovocie a zelenina. Významné postavenie má vinná réva. Chov hlavne hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, hydiny a koní. Lesy zaberajú 33,6% rozlohy svetadielu.

 

Európa má rozvinuté všetky druhy dopravy a svetadiel disponuje predovšetkým hustou sieťou ciest a železníc. Je na prvom mieste v objeme zahraničného obchodu.

 

Veľký význam má cestovný ruch. Turisticky najatraktívnejšími oblasťami sú pobrežia a ostrovy Stredozemného mora, veľké európske mestá a alpské horské strediská.

 

Európa má veľmi nízky priemerný ročný prirodzený prírastok obyvateľstva a naopak vysokú očakávanú dĺžku života pri narodení (starnutie obyvateľstva). Európa vyniká vysokým stupňom urbanizácie: 3/5 obyvateľov žije v mestách.

 

 

Fyzicko-geografická charakteristika svetadielu:

Najstaršou geomorfologickou jednotkou svetadielu je predprvohorný pevninský štít (Fennosarmatia) skladajúci sa prevažne z predkambrických žúl a kryštalických bridlíc. Teraz sa rozkladá v miestach Východoeurópskej nížiny, ktorá má prevažne nížinný povrch. Na východe leží 2500 km dlhé pohorie Ural, najdlhšia európska horská sústava. Na severe svetadielu sa rozprestiera Škandinávsky polostrov, ktorého nížinatý charakter porušuje Škandinávske pohorie s typickými rozoklanými údoliami v smere JZ-SV. Do dnešnej podoby sa sformovalo po kaledónskom vrásnení a následkom pleistocénnych zaľadnení. Podobnú štruktúru majú aj pohoria v Škótsku, Severnej Anglii a Írsku. Pleistocénny ľadovec rovnako modeloval Stredoeurópsku nížinu, ktorá leží na starej prvohornej platforme Baltského štítu. Jeho pozostatkom je dnešná jazerná plošina v severnom Nemecku a Poľsku. Hercýnske vrásnenie v prvohorách prebiehalo v dvoch vetvách: armorickej a variskej. Najväčší vplyv na dnešný reliéf aj na tvar pobrežia Európy malo vrásnenie alpínske, ktoré prebiehalo od konca druhohôr až do treťohôr. Najväčším a najvýznamnejším európskym masívom sú Alpy (Mont Blanc/Monte Bianco 4807 m.n.m.). Centrálne, úplne najvyššie pásma sú tvorené kryštalickými, silne premenenými horninami, pásma vnútorné (na S a J) sú prevažne vápencové a dolomitové. Pyrenejský polostrov oddeľujú od ostatnej pevniny Pyreneje. Ešte o niečo vyššia je španielska Sierra Nevada. Celý polostrov má ráz náhornej plošiny. Kostrou Apeninského polostrova sú Apeniny. Pokračovaním Álp na V je sústava Karpát. Na Balkánsky polostrov prestupujú dve vetvy alpínskeho vrásnenia: severnú tvorí bulharský Balkán, južnú Dinárska a Grécka horská sústava.

 

Európa patrí z 80% k úmoriam okrajových morí Atlantického oceánu, zbytok pripadá na Severný ľadový oceán a jazero Kaspické more. S výnimkou oblasti okolo Kaspického mora je v Európe všade dostatočne vlhké podnebie, takže sa mohla vytvoriť pomerne hustá riečna sieť. Najvodnatejšie rieky sú v Škandinávii. Medzi najväčšie európske rieky podľa plochy ich povodia patrí Volga, Dunaj, Kama, Dneper, Don, Severná Dvina, Pečora, Oka, Ural a Rýn. Najväčšie jazerá sú: Ladožské, Onežské, Vänern, Saimaa, Vättern, Ijselské, Vygozero a Mälaren.

 

Európa klimaticky patrí do troch podnebných pásiem. Sever svetadielu patrí do arktického pásma. Väčšina Európy však leží v klimatickej oblasti miernych a subpolárnych šírok. Časť Európy náleží do podtypu klímy západných pobreží miernych šírok. Podnebie je pod vplyvom oceánu. Smerom k V na území Ruska prechádza tento podtyp do kontinentálnej klímy miernych a subpolárnych šírok. Kontinentálny podtyp klímy sa ešte delí na pásmo južných šírok Eurázie, zmiešaných a listnatých lesov, tajgu a tundru. Letá sú pomerne teplé, zimy drsné. Posledným typom je subtropická klíma, ktorej podtyp sa nachádza v oblasti Stredozemného mora.

 

 

Cvičenie:

  1. Vymenujte okrajové body svetadielu.

  2. Čo tvorí hranicu medzi Európou a Áziou?

  3. Vymenujte najvýznamnejšie priemyselné aglomerácie.

  4. Do akého podnebného pásma patrí sever svetadielu?

 

 

Použitá literatúra:

Šára,P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168,ISBN 80-8042-430-6

Magula,A. a i., 2001: Lexikón štátov a území sveta. MapaSlovakia BA, s.279, ISBN 80-8067-023-4