Čo dielo vyjadruje: keďže ide o realistický román autor jednotlivé postavy a ich konanie opisuje objektívne, s ich dobrými, ale aj zlými vlastnosťami, pričom ale nezachádza do extrémov. Témou románu je láska zámožného Nika Dubčića k sedliačke Katici Beracovej, pričom ich vzťah sa nemôže zakončiť svadbou, pretože sa principiálne prieči rodinným tradíciám a všeobecným zvyklostiam. Kompozícia spočíva preto na dvoch priebežne sa preplietajúcich rovinách: na ľúbostnom príbehu milencov a obraze tlaku objektívnych zákonov ich životného prostredia. Celým románom sa tiahne odveký zápas medzi sedliakmi a zemanmi, ich rozdiely a uvedomenie si úpadku zemianstva a viera v pozdvihnutie ľudu „Jeho Katica, skvostný kvet, zdepčená v bahne, pošliapaná, opovrhnutá.“, „Lebo národ a či skôr ľud nemôže sa pozdvihnúť, kým je v otroctve. Vymaňte ho z otroctva, dajte mu jeho práva, nech bude pánom v svojom dome, a uvidíte, ako chytro pozdvihne ľud!“, „Náš ľud znáša biedu hrdinsky – blahobyt by ho pokazil.“, „Ľud treba dvíhať mravne, nech sa zachová vo svojej rýdzosti, nech sa otuží k borbe.“. Mate na smrteľnej posteli hovorí svojej dcére: „Tráva nikdy neprerastie bor, mach nikdy neprerastie trávu! Boh tak dáva, nech budú vysokí a mocní, ktorí rozkazujú, a zas nízki, ktorí žiadajú a poslúchajú.“.

Môj názor: Dom v stráni je zaujímavý román, zaujal ma prostredím, ktorom sa dej odohráva a sú tu niektoré dobré citáty: „Nie samým chlebom živ bude človek“, „Nepozeraj ty nikdy, aký je tanier, hlavná vec je nie, aký je, ale čo je na ňom.“, „Človek je krehká nádoba“, „Nie, život nenie taký jednoduchý, široké, priestranné pole – nie, život nehádže pred nohy len kvietie, aby sa trhalo, depčilo – život je krajina záhadná, plná jám, priepadlísk i závozov. Jesto v nej i bahna, áno: bahna dosť i trasovísk, nad ktorými krúži kŕdeľ vrán; i vrchov okolo ktorých sťahujú sa mračná a v ktorých tu i tu blysne a podudnieva…“.

Martin Kukučín
Dom v stráni

žáner:             román
miesto deja:   stráň pod Grabovikom
čas deja:         prelom 19.a 20.storočia
postavy:  Mate Berac-Pretúr, jeho žena Jera, dcéry Katica, Matija, syn Ivan, jeho žena Barica, matka Anzula, jej syn Niko Dubčic, Iľja Zorkovič, obchodník Zandome, šora Adrijana, slúžka Mande, dcéra Dorica, Paško Bobica,

Dej románu sa odohráva v dedinskom prostredí chorvátskej Dalmácie na stráni pod Grabovikom.Hlavnou postavou je Mate Berac-Pretúr, ktorý je vo svojej rodine a okolí niečo ako „patriarcha“. Nad všetkým sa zamýšla , všetko chápe so správnym sedliackym  rozumom. Musí riešiť mnoho problémov ako napríklad spor medzi jeho ženou Jerou a navestou Baricou.

Obe žijú spolu v jednom dome a na veľa vecí nemajú rovnaký názor. Jera je typická sedliačka -prísna, usilovná a starostlivá. Barica je najskôr ústupčivá, krotká no neskôr začne svorke odvrávať.V prvej kapitole sa celá rodina stretnáva pri večeri, kde diskutujú a rozoberajú plány do budúcnosti. Mateho syn Ivan sa nesmelo zverí otcovi, že by chcel odísť do Ameriky za lepším svetom. Mate mu to veľmi rýchlo vyhovorí s tým, aby sa držal doma sedliackeho (težackého) života, aby tu vychoval deti a zveľadoval dedičstvo. Konajú sa hody (fiera).Tu prevládajú opisy postáv a okolia nad dialógmi. Kukučín týmito opismy približuje čitateľovi život dedinskej spoločnosti- ľudia sa rozdeľujú na vrstvy, ktoré vzájomne veľmi zle vychádzajú. U Bobica je zábava a Matija s Katicou tam samozrejme idú. Stretnú tam veľa známych ľudí, medzi ktorými je aj Paško Bobica- stará Katicina láska predtým ako odišla slúžiť do mesta. Požiada ju o tanec, ale ona ho odmieta. Paško sa rozzúri. Pýta sa či pre ňu oni “sedliaci” už nie sú dosť dobrí? Potom sa opýta Matije, ale ona tiež povie nie. Obidve odtiaľ veľmi rýchlo odídu, sklamané a ponížené. Pomaly sa vracajú domov ked´ počujú nejaké zvuky až prídu pred dom statkárky (šory) Dory, kde cez okná vidia veľa ľudí a počujú hudbu. Aj tu sa koná zábava, no táto je len pre pánov. Katica musí dlho prehovárať svoju sestru, no nakoniec vstúpia dnu. Tu si ich hned´všimne, mladý statkár, Niko Dubčic. Spozná Katicu a hned´ sa jej prihovorí. Neskôr spolu tancujú, čo sa nepáči šore Adrijane. Adrijana pošle jedno dievča k Matemu domov, aby mu povedala nech sa ide pozrieť, kde tancuje jeho dcéra. Mate príde a vidí ako sa Katica baví na panskom plese. Ked Katica odchádza ešte posledný krát sa pozrie na Nika. Aj on hľadí na dvere kde je Katica. Tu medzi nimi vzplanie veľká láska. Tým sa začne odvíjať celý dej. Autor sa niekoľko kapitol venuje opisu vzťahov medzi sedliakmi-težakmi a statkármi- šormi. Medzi tým sa postupne vyvýja vzťah medzi Katicou a Nikom. Daľšiu časť románu tvorí Nikov pokus o priblíženie sa k sedliactvu a Katica naopak chce byť viac panské dievča. Nikova matka statkárka Anzula a aj Katicin otec Mate spozorujú že sa medzi deťmi niečo deje. Matemu sa veľmi nepozdáva vzťah Nika a Katice, preto dohovára Bobicovi nech sa ešte snaží získať si jeho dcéru. Anzula zasa chce, aby sa Niko zoznámil s Doricou Zorkovičovou, lebo tvrdí ze Niko a Katica nepatria k sebe. Usporiada obed na ktorý pozve rodinu Zorkovičovú teda aj Doricu. Anzula chce, aby sa Niko rozhodol medzi Katicou a Doricou. Niko pomaly začína chápať, že sa v Katici mýlil. Chce sa s ňou po obede stretnúť, no Katica omylom príde už na obed ,  kde sa stretne s Doricou. Tým sa ich vzťah končí. Niko dá prednosť Dorici . Román končí smrťou Mateho. Pri jeho smrteľnej posteli sa všetci zídu a najmilšia dcéra Katica sľubuje , že si  zoberie Paška Bobicu nie nútene ale z lásky. Matemu sa po dcériných slovách uľaví a spokojne zomiera.

Týmto románom o láske a smrti chcel autor ukázať život sedliakov a statkárov v jednej juhoslovanskej dedine. Prostredníctvom dvoch nie rovnocenných rodín nám popísal konflikty, ktoré medzi ľudmi vznikajú najmä kôli ich postaveniu v spoločnosti. Román vychádzal v rokoch 1903-1904 v dvoch ročníkoch Slovenských pohľadov na pokračovanie a v tom čase bol najvzácnejším románovým dielom.