Tvorba
Celá jeho tvorba je poznačená bezprostredným záujmom o ľud. V jeho tvorbe od
začiatku chyba ,,nacionálny pátos‘‘, a predsa jeho dielo ma vďaka realistickému
stvárneniu prostredia a najmä postav, národný charakter. Literárne začiatky
-Jasenovské obdobie
Prvé prace, pochádzajú z čias jasenovského učiteľovania. Jeho prvá próza
poviedka Na hradskej ceste vyšla v roku 1882 v Národných novinách. V tejto
poviedke sa stretávame s ľudovou postavou cestára a jeho vtipnej ženy, ktorá
odučila muža žiarlivosti. Na namáhavej práci zobrazuje ťažké sociálne
podmienky, chudobu a pracovitosť slovenského ľudu.
Jozef Škultéty i S.V. Vajanský ju prijali veľmi priaznivo. Postrehli, že do
slovenskej literatúry vstúpil nadaný spisovateľ, ktorý do nej vniesol obraz
života prostého slovenského človeka.
V druhej poviedke Čas tratí- čas platí zobrazuje podobnú problematiku ako
Hviezdoslav v Ežovi Vlkolinskom. Ide v nej o ľúbostnú zápletku medzi zemanom
Paľkom Žrebnickým a sedliackou Žofkou Machnatých a o intrigy, prostredníctvom
ktorých sa riešia.
Dedinské zvyky a obyčaje tvoria rámec poviedok Na jarmok, Na Ondreja, Hody ,
Dedinsky jarmok. Rieši v nich vzťah jednotlivca k dedinskému kolektívu alebo
spoločenský vzťah k zvykoslovnej tradícii a vôbec k archaickému spôsobu
gazdovského života
Kukučínove poviedky, kresby, črty si hneď získali obľubu ľudového čitateľa. To
i preto, že autor sa v nich stotožnil s cítením a videním ľudu, že umeleckú
tvorbu adresovanú ľudovému čitateľovi zbavil didaktickosti a moralizátorstva ,
že vedel pochopiť život ľudu znútra ,vedel čitateľovi objaviť krásu a poéziu v
jeho živote a svoje práce často ladil do príťažlivej humornej podoby.
Charakteristické znaky Kukučínovej tvorby čiže humoristické rozprávanie
nachádzame až od poviedky Rysavá jalovica(1885). Je to obrázok zo života dvoch
susedov, krpčiara Adama Krta a jeho kmotra Adama Trnku, ktorí sa po spoločnom
obchode s Trnkovou jalovicou po dvoch rokoch hádok uzmierili. Obchod išli zapiť
spolu do krčmy a vtedy sa jalovica stratila( Trnkova žena ju zobrala domov).
Smutný Krt sa boji ísť domov, a tak radšej ide na zárobky. Jeho žena nakoniec
nájde jalovicu u susedov a Krt sa vracia domov aj s peniazmi, ktoré zarobil a
sľubuje žene, že už nikdy nebude piť. Autor touto humoristickou poviedkou
kritizuje alkoholizmus a nachádza harmonické riešenie.
V tomto období vzniká i celý rad ďalších poviedok. V próze Z teplého
hniezda(1885) zachytáva rozlúčky Maťka Rafikovie s rodným domovom. Východiskom
pre napísanie tejto poviedky, ako aj prózy Do školy(1893), bola jeho osobná
skúsenosť. V oboch poviedkach spisovateľ zobrazuje charakteristické prostredie
a svoje skúsenosti( odchod najmladšieho z roľníckej rodiny ,,do sveta‘‘).
Zachyteniu spoločenskej problematiky sa venuje v prózach O Michale a
Neprebudený. V prvej autor rozprava príbeh dedinského kraviara Jana Pecúchovie
a jeho pracovné i ľúbostné ťažkosti. V druhej Neprebudený zachytáva tragický
príbeh duševne zaostalého dedinského husiara Ondraša Machuľu, ktorý sa stal
obeťou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievčine Zuzke Bežanovie, ktorá si z
neho robila iba zábavu a nahovorila mu, že sa za neho vydá. Vzťah bol na srandu
nielen celej dedine ale aj samotnej Zuzke. Tragickosť jeho ľúbostnej drámy bol
v tom ,že nevedel pochopiť ,prečo ho Zuzka nemôže ľúbiť. Zostal mu len akýsi
temný pocit krivdy. Sprevádzal ho aj na svadbe Zuzky s Janom Dúbravovie, počas
ktorej nečakane vypukne požiar a Ondráš pri záchrane Bežanovie husí hynie v
plameňoch. V Ondrášovi zobrazil Kukučín s hlbokým ľudským porozumením typ
vyrastajúci z najbiednejších sociálnych vrstiev. Takmer ani v jednej
Kukučínovej poviedke nedosahuje tragickosť takú intenzitu ako v tejto poviedke.
Tvorba z pražského obdobia(1885-1893):
Hoci sa Martin Kukučín v čase vysokoškolských štúdii intenzívne zaoberal
prípravou na budúce lekárske povolanie, predsa len veľa pozornosti venoval
literárnej tvorbe, ktorá ho v dotyku s novým spoločenským prostredím, s novými
ideovými, spoločensko -politickými a filozoficko- etickými prúdmi v európskom
živote a myslení, v európskej, ale aj českej literatúre nútila nanovo sa
vyrovnávať s ponímaním národného života, znovu preverovať ideovo nosné plochy
tvorivého i myšlienkového úsilia .V pražskom období si spisovateľ ujasňoval
vlastnú umeleckú i životnú koncepciu, ktorá sa odrazila jednak v jeho
literárnoteoretických názoroch vyslovovaných v slovenskom spolku Detvan( istý
čas bol aj jeho funkcionárom),jednak v jeho epických prácach vznikajúcich v
tomto období. Kukučínove prózy iba ojedinele stvárňujú politické motívy,
národnostný útlak, čo súviselo s vedomím, že maďarizačná politika nemôže
rozrušiť pevne ľudové základy. Zato kriticky bol postoj M. Kukučina k mimoľudovým
vrstvám v národnom organizme. Jeho črta Na stanici je nielen paródiou na
sentimentálnu literatúru, ale aj satirou na zemianstvo. Na rozdiel od
Vajanského i Šoltésovej bol Kukučín presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku
zemianstva a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného
života. V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie predstavuje jedného takéhoto
príslušníka zemianstva- Aduša Domanického z Domaníc. Pán Aduš nemá už nijaký
majetok a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti príbuzného báčika z
Chochoľova. Oproti Adušovi stojí postava priekupníka Ondreja Trávu, ktorý
bezohladne zhŕňa majetok. Konfrontáciou dvoch protikladných spoločenských
typov, upadajúceho zemana Aduša a životaschopného kupca -špekulanta Ondreja,
zachytil základne tendencie spoločenského vývinu svojej doby.