Rozvinutejší typ Ondreja Trávu nachádzame v postave starého Sýkoru z
novely Dies irae(Dni hnevu). Spisovateľ v nej nastolil závažný problém doby:
peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej
spoločnosti a v rozhodujúcej miere ovplyvňujú ľudské myslenie a konanie .
Starého Sýkoru menia na úžerníka -netvora, nepoznajúceho nijaké ľudské city.
Cez túto postavu spisovateľ odsúdil javy, ktoré prinášal na slovenskú dedinu
kapitalizmus .Dej poviedky je vsadený do historického pozadia cholerovej
epidémie. Poviedka sa konci harmonickým záverom, umožňujúcim spisovateľovi
uplatniť mravné hľadisko.
O materiálnej podmienenosti citových a rodinných vzťahov vydáva svedectvo aj
poviedka Koniec a začiatok. Umelecky dokonalejší a jednoznačne satirickejší
obraz vytvoril Kukučín v próze Na podkoníckom bále, zobrazujúcej ,,poľovačku na
ženícha‘‘. V centre stojí rodina Votickovcov, ktorej sa podarilo získať pre
dcéru Margitu starého mládenca -boháča Kremeňa. Kukučín odhaľuje, ako v
malomestskej spoločnosti nerozhodujú citové vzťahy, ale majetok, postavenie.
V centre spisovateľovej pozornosti zostavala napriek všetkej tematickej
rozvrstvenosti- slovenská dedina. V ďalších poviedkach Mišo, Zo stupňa na stupeň,
Zakáša, darmo je stvárňuje anekdotické príbehy, alebo myšlienky o potrebe
vzájomného porozumenia a súžitia ľudí. V štylistických postupoch často využíva
princíp nedorozumenia, zámeny, napríklad v črte Tri roje cez deň alebo v
poviedke Pozor na čižmy, kde zámena kopyta ma tragikomické dôsledky pre skupáňa
gazdu Miška.
Autor počas pražských štúdii musel v sebe prekonávať smútok za rodným miestom
-slovenskou dedinou, čo sa prejavilo aj v jeho dielach, do ktorých čoraz viac
prenikali prvky clivých spomienok a reflexii. V prózach akéhosi
,,rekapitulačného charakteru‘‘ vystupuje spisovateľ ako rozprávač alebo ako
jedna z konajúcich postáv. Patria sem diela Na obecnom salaši, Pred skúškou,
Vianočné oblátky, Veľkou lyžicou, Úvod k vakáciam, Keď bol Matej malý a iné.
Najvýznamnejšou prácou zo študentského cyklu je novela Mladé letá, v ktorej
spomína na vlastné študentské roky v Revúcej. V nej Kukučín vytvoril svieži
poeticky obraz študentského života. Prudký konflikt medzi študentmi revúckeho
gymnázia, oktavánom Miškom Jahodom a septimánom Ferkom Putorisom, ktorý
vzplanul pre krásnu učiteľovu Elenu Zvarinovú, tvorí základ novely. Miško je
krásavec, dobrý žiak, ale namyslený a pritom založený racionálne, rozumovo
zavažujúci aj citové vzťahy. Ferko je skromnejší, v citových prejavoch
prostejší a opravdivejší. Na tomto charakterovom kontraste, doplnenom o lyrické
zobrazenie dospievajúcej Eleny a komickú figúru rozmaznaného Petrika Zvarinu,
Eleninho brata, podarilo sa autorovi vytvoriť jedinečný, neopakovateľný obraz
mladosti, hýriacej citovými vzruchmi a zápasmi. Obaja sokovia svoje zámery
zastierajú priazňou či nepriazňou voči Eleninmu mladšiemu bratovi, čo vyvoláva
nedorozumenia a v rozprávaní dáva zaznieť humoristickému podtextu, a to aj v
,,najtragickejších‘‘ okamihoch( Ferkov útek po roztržke s Miškom). Ľúbostné
vzplanutie oboch priateľov sa ukáže čoskoro beznádejné, no zostava im vďačná
spomienka na sen mladosti a prvú lásku. Cez naznačený citový konflikt nastoluje
spisovateľ aj širší spoločenský problém, a to otázku vzťahu inteligencie k
ľudu. Motivické obohatenie jeho tvorby predstavujú prózy čerpajúce námet z
pražského veľkomestského života. Poviedky s touto tematikou nazval sám autor
,,malými črtami z veľkého mesta‘‘. V centre rozprávania často stoji autor. Napríklad
v Zápiskoch zo smutného domu kronikársko -analyticky spracúva tragicky príbeh
pražskej rodiny, u ktorej býval a sám ho zažil. Autobiografické momenty sú aj v
próze Zo študentských časov, zobrazujúcej život slovenských vysokoškolákov v
Prahe koncom minulého storočia.
Tvorba z bračských čias (1894-1907)
Pri zobrazovaní života na Brači akoby bol spisovateľ v skoncentrovanej podobe
znovu prekonal vnútorné vývinové problémy svojej tvorby. Zjavuje sa tu motív
slobodného rozhodovania sa človeka, čo zrejme súviselo s Kukučínovým
osamostatnením sa. Tak Peter Kočič stojí pred dilemou lásky a možnosťou
sklamania v kresbe Svadba. Slobodne rozhodovanie mu narobí mnoho trampôt.
Lyrické prírodné scény, poznačené clivotou za rodným krajom, nachádzame v črte
Štedrý deň. Z poviedkovej tvorby je najpozoruhodnejšia poviedka Mišo II. Je to
vtipný obrázok, umožňujúci nám nazrieť do spisovateľovho života za bračských
čias. Vytvoril v ňom podarenú figúrku svojho pomocníka Lešeho, ktorý ho
prevážal na mulici za pacientmi, pričom si rád vypil, uisťujúc vždy, že je
triezvy. V poviedke sa autor zamýšľa nad otázkou ľudského šťastia, povinnosťou
a sebaobetovaním.