Je odhodlaný dať Paškovi príučku za jeho zlé a arogantné správanie . Nečakal však, že Paško na neho tak vyrukuje a vôbec nie, že mu vytmaví pravdu o Katicinom sľube Paškovi, ktorý mu dala ešte pred službou. Je zaskočený a začína čoraz viac pochybovať o úprimnosti Katicinych citov. Ľahostajnými mu nezostali ani slová, že Katica ho chce len pre jeho postavenie a peniaze.

,,Do kalicha pôžitkov nalial mu kvapku horkého jedu... Zasadil mu do srdca tŕň, ktorý sa nedá ľahko vytrhnúť. Pripravil ho o vieru, zasial doňho pochybnosti, podozrenie -teraz len zrnko, to je pravda : no zrnko môže vzísť, rozrásť sa v strom veľký...“4
Postupom času, keď je čoraz dlhšie v spoločnosti Dorice, uvedomuje si, že láska, čo cítil ku Katici nebola tá pravá a že v skutočnosti ľúbi Doricu. Kládol si však za povinosť dodržať slovo, ktoré dal Katici, v čom sa prejavuje jeho charakternosť. Svoj vzťah s Katicou si musí čoraz viac spájať s jeho plánom pomáhať težakom. Všetky jeho ilúzie o priblížení sa težakom cez svadbu s Katicou sa však rozplynuli po rozhovore s Katicinou matkou Jerou. Tá mu z chamtivosti začala vyprávať, ako sa Katica hanbila pred ostatnými težakmi, že jej nedal žiadny darček a ako jej ostatný težaci závidia a odsudzujú ju za vzťah s Nikom, čím vlastne totálne znechutila Nika a zničila aj poslednú vec, čo ho spájala s Katicou a to snahu priblížiť sa težakom.
Niko bol veľmi nešťastný zo svojho postavenia. Pri Katici zostával len z povinnosti a nechcel porušiť slovo, za ktorým si toľko stál .Pri pohľade na Doricu, ktorú nesmierne a vrúcne miluje si stále musí pripomínať:
,,Nie je tvoja- nebude nikdy tvoja...“5

Keď však videl arogantné a vulgárne správanie Katice na oslave, zlomila sa v ňom i posledná štipka trpezlivosti a rozišiel sa s Katicou. Smutný si musel priznať to, proti čomu tak dlho bojoval- proti faktu, že rod a postavenie znamenali veľmi veľa, čo sa týkalo charakteru a vystupovania dámy. V tomto mu pomohlo hlavne porovnanie Katice s Doricou:
,,No seberovné nikdy ony nebudú! Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova..“6
I keď mu už nič nestálo v ceste byť šťastný s Doricou, stále ho trápilo svedomie, že zničil Katicinu česť.
,, Nikdy si neodpustím, že som tak ďaleko zabŕdol. Uvalil som do hanby seba a nadovšetko ju.. Tento hnusný fľak ostane navždy na mne. Bude ma páliť, hrýzť sťa rana raková.“7
Snaží sa ju poprosiť o odpustenie, no keď vidí, že mu nechce odpustiť, hrdo odchádza odhodlaný začať žiť svoj život s Doricou bez žiadnych prekážok.
Jeho vzťah s Matkou bol veľmi zvláštny. Jeden druhého milovali, no nedávali to na sebe znať. Nikdy by neurobil niečo, čo by ju ranilo a aj preto sa vždy snažil plniť jej želania a rozkazy. Vďaka nej sa naučil čo je to zodpovednosť a pracovitosť. Pomáhal jej so statkom a mal na pláne ho rozvíjať a investovať do spoločného podniku so Zandomem.
Bol vzdelaný a inteligentný. Študoval na vinárskej škole a svoje znalosti plne plánoval využiť pri podnikaní so Zandomem.

Katica
Mladé krásne dievča, s krásnymi čiernymi, lesklými vlasmi a veľkými čiernymi očami.
Na rozdiel od svojej staršej sestry, je ešte neistá a nevie čo od života čaká: ,,V jej duši ešte nič nenie dokončené, iba čo v nej panuje napätosť, očakávanie čohosi neznámeho, veľkého a divného.“8
Je nespokojná so svojim spoločenským postavením, čo spôsobil odchod do služby, kde sa zmenil jej postoj k životu. Začala sa viac zaujímať o materialistické veci. Väčšinu peňazí zo služby míňala na okrasy, šaty a to všetko, aby mohla byt v centre spoločenského diania. Svoje vysoké nároky neuplatňuje len v materialistických veciach, ale aj vo svojom záujme o mládencov. Robí si posmech zo snúbenca svojej sestry Matije, ktorý je obyčajným, no za to pracovitým murárom. V jej posmechu sa odzrkadľuje aj trochu závisti, že Matija už má chlapca, zatiaľ čo ona nie.
Mate ju karhá a snaží sa jej poradiť, aby si nezakladala na bezvýznamných veciach.
,,Nepozeraj ty nikdy, aký je tanier. Hlavná vec nie je, aký je, ale čo je na ňom.”9
Katici tieto rady považuje za starosvetské, obmedzené a je z nich znudená.

Otca odsudzuje za zastaralosť a že sa nedokáže zdať svojichpatriarchálnych názorov:
,,Aké to, bože môj, náhľady, aké úzkoprsé, tesné náuky. Všetko vpratané do rámca, ktorý vytvorili ľudské predsudky... Múdrosť, ktorá nevidí na piaď od nosa a boji sa najmenších prekážok !10
Na druhej strane hoci považuje Grabovník za zastaralý a odrezaný od zvyšku sveta, cíti sa tu naozaj doma a ideály, ku ktorým privykla v meste sa pomaly strácajú a pozerá sa na svet triezvejšie.
Keď išli na tancovačku, ktorá sa konala počas fiery, obliekla si svoje najlepšie šaty. Keď však prišla na bežnú dedinskú zábavu, bola zhrozená ako sa tam ľudia môžu zabávať:
,, ,,Ako môžu takto-ako len môžu!“ trápi sa Katica nad ich malými nárokmi. Vidí sa jej, že predtým takto nebývalo. Vidieť, ľudia upadli, zosuroveli, zdiveli, odkedy nebola doma.“ 11
Hlavným dôvodom jej zhnusenia však bolo popanštenie sa. Keď tu uvidela Paška, spomenula si na pekné chvíle, ktoré s ním strávila. Pred tým ako odišla do služby mala Paška veľmi rada, dalo by sa povedať, že ho ľúbila: ,,Zasiahol mocne do jej života, spoprevracal všetko v duší čím hore, tým dolu. Naplnil ju netušenými mysľami, rozbúril v srdci nové, neznáme city.“ 12
Nakoniec však na neho v meste zabudla a keď ho na fiere znovu uvidela, protivil sa jej pre svoju fádnosť a bezvýznamnosť. Keď prišla na ples pre sedliakov, stala sa centrom pozornosti. Všetci ju obdivovali pre jej krásu, čo jej nesmierne lichotilo.
,,Čo sú druhé proti nej? Vecheť, vyžmýkaný citrón!“13