Anzula nebola zlomyseľná. Keď prišla Katica po prvýkrát do ich domu, Anzula ju prijala vľúdne a priateľsky ako seberovnú. Snažila sa jej pomôcť, hoci ju mohla karhať za množstvo nedostatkov, ktoré Katica mala.
Keď prišla mladá Dorica domov z kláštora, aby mohla byť so svojím otcom, až vtedy si Anzula začala naplno uvedomovať, akú veľkú chybu by Niko urobil, keby si zobral Katicu namiesto Dorice. A tak, aby to nikto nezbadal, začala potajomky pomáhať Dorici. Kúpila jej pekné drahé šaty a zorganizovala oslavu v Dome kapetana Luku na počesť uzdraveného Iliju, ktorú mala pripraviť Dorica. Jej dielo potom zavŕšila pozvaním Katice na obed vďaka čomu mohol Niko porovnať obe dievčaťa a rozhodnúť sa pre lepšiu z nich, pre Doricu. Ako sama vravela ona nerozdelila Nika s Katicou. Ona len dopomohla tomu aby sa ich rozchod uskutočnil skorej:
,, Pri prvom náraze ich láska stroskotala a oni sa rozišli sami od seba. Ja som v tom dopomohla iba natoľko, aby roztržka nastala čím skorej, keď už raz mala nastať.“ 32

Bola charakterná a vedela si stáť za svojim slovom. Keď Mate ležal na smrteľnej posteli, navštívila ho a ponúkla mu peniaze ako odškodnenie pre Katicu, že musela zniesť potupu pri rozchode s Nikom.
Plne si uvedomovala, že s Matem nezomiera len obyčajný težak, ale že s ním zomiera aj jeden s posledných patriarchov v okolí, a že sa minuli časy keď sa težaci pozerali na svojich pánov ako vodcov, bez ktorých by si nevedeli dať rady.

Paško Bobica
Paško Bobica bol težacký mládenec. Pochádzal z početnej težackej rodiny. Katicu ľúbil už veľmi dávno a spoliehal sa na to, že keď príde zo služby, zoberú sa a budú gazdovať na rodičovskom majetku. Keď však videl, že Katica po návrate zo služby o neho nejaví záujem bol nešťastný. Nemohol však zabrániť svojim úprimným citom, ktoré k nej prechovával. Keď ju a Nika prvýkrát pristihol ,cítil sa podvedený a ponížený:
,,A ja- ja som ju úprimné ľúbil! Hľadel na ňu ako na blahoslavenú pannu!“33
Celu situáciu dáva na zodpovednosť Nikovi, ktorého sladkým rečiam nemohla nevinná Katica odolať:
,, Nie ona- ona za nič nemôže- on nech zodpovie -on, on...“34
Preto, keď videl Nika ako ide jeden večer za Katicou, rozhodol sa mu dať príučku. Spolu s ostatnými mládencami do neho hádzal kamene.
Bol hrdý, no zároveň veľmi prchký a spurný. Keď prišiel do Nikovej pivnice počas oberačky, nebál sa ho a uvedomoval si, že Niko, hoci je jeho hospodár, mu nemôže zobrať to najhlavnejšie jeho dôstojnosť a odhodlanosť získať si Katicu späť:
,,Vy máte moc, spôsoby a ja – odhodlanosť....“35

Niko si mysli, že Paško nemá žiadne právo rozprávať sa s ním takým spôsobom ako sa rozprával. Snaží sa ho zastrašiť, no Paško sa ho nebojí a nebojácne mu oponuje, pretože vie, že len vďaka nemu a mozoľoch ostatných težakov sa
Niko môže mať dobre:
,, A ja že sa vás mám báť, hospodáru? Ja? Vyžeňte ma zo svojej zeme, z ktorej vás kŕmim, tučím mojimi mozoľmi- vyžeňte, beztoho bude prekliata, tŕnie a bodľačie bude rásť na nej! Vyžeňte, zatvorte, ožobráčte- a ja sa nebojím...“36
Bol veľmi spätý so svojou pracou a bolo mu veľmi ťažko rozlúčiť sa so svojou rodinou a prácou na poli. Aj tu môžeme vidieť silu jeho lásky. Bol ochotný vzdať sa všetkých týchto vecí, aby si mohol získať Katicinu priazeň.
Mate ho vystihol ako človeka spôsobného, šanovlivého a dobrého robotníka. Jeho si predstavoval ako ideálneho manžela pre svoju dcéru, ktorý si ju bude vážiť a starať sa o ňu.
Keď sa vrátil z mesta, každý si ho všímal, pretože bol úspešný a bolo len otázkou času, kým si nahonobí dostatok majetku, aby si mohol kúpiť vlastné vinice a stať sa jedným z najvýznamnejších težakov v meste. Mohol spyšnieť a vybrať si niektorú z ostatných težackých dievčat no on si zachoval vernosť a chcel jedine Katicu.
Nebol zlomyseľný ani ironický a Katici nikdy nezazlieval, že bola zasnúbená s Nikom. keď ho Katica v závale zlosti, ktorú cítila k Nikovi začala urážať, nezdržal sa a vykričal jej, že on v ich láske nesklamal:

,, Ty mne hovoriť! Moja láska je pevná- nič ju nemohlo podvrátiť; ani mamona, ani sláva. Tys‘ ju zavrhla pre bohatstvo, a teraz ju zavrhuješ z pýchy; lebo nechceš uznať, žes‘ blúdila. Vtedy si ma nechcela, lebo som ti bol prinízky- teraz ma nechceš, lebo som statočnejší.“ 37
Nakoniec, keď privolila, že si ho zoberie, všetko jej odpustil a zobral si ju za ženu.

Zandome
Zandome je mladý úspešný statkár, najlepší Nikov priateľ. Spolu vyrastali a zažili nejedno záletnícke dobrodružstvo. Zatiaľ čo Niko väčšinu týchto skúseností ľutuje a už by ich viac neurobil, Zandome je v tejto záležitosti jeho pravý opak a v jeho osobe sa odzrkadľuje nevypočítateľný Don Juan, hoci je už ženatý a má dve deti:
,, Život nám podáva najviac tŕnie: prečo by neodtrhol i kvietok, keď sa mi nadhodí?“ 38
Jedine posvätné hranice pre neho sú hranice triedy -nechce ich prekročiť, ale nechce ani to , aby ich prekračovali iní. Nikovi sa priznáva, že hoci vo veciach lásky je nepredpojatý, Katicu by si nevzal za ženu.