Pedosféra je samostatný prírodný útvar vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry (zvetraných hornín) pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vzduchu a vody.
Pôdu možno chápať ako ľubovoľný trojrozmerný výrez z pedosféry od jej povrchu až po podložnú materskú horninu (substrát). Na pôdu pôsobia vplyvy. Sú to:
horniny, z nich sa tvorí najväčšia časť pôdnej hmoty,
klimatické podmienky, ktoré ovplyvňujú teplotné a vodné pomery pôd, a tým aj mnohé pôdne procesy,
georeliéf určuje orientáciu voči Slnku, sklonom rýchlosť odnosu pôdnych častíc, rastlinné a živočíšne organizmy, ktoré akoby oživujú pôdnu hmotu a po odumretí z nich vzniká humus,
podzemné a povodňové vody, na príslušných miestach celoročne alebo občas premokujú pôdy,
vplyv človeka, ktorý stále viac pôsobí na pôdu nepriamo i priamo.
Osobitný faktor je čas, t.j. dĺžka vývoja pôdy na danom mieste.
Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pôdoznalectvo, čiže pedológia. V rámci fyzickej geografie sa vyvinula geografia pôd – pedogeografia, ktorá skúma pôdy ako súčasť krajiny, z geografického hľadiska. Osobitne sa venuje rozšíreniu pôd, vzťahu pôd a ostatných zložiek krajiny a úlohe pôd v krajine.
Pedosféra má viacero dôležitých funkcií. Pôda je predovšetkým základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve.
Pôda významne ovplyvňuje hydrologické pomery. Zadržiava a akumuluje zrážkovú vodu, a tak napomáha vytvárať zásoby podzemnej vody. Nemenej užitočne sa pôda spolu s vegetačným krytom podieľa na stálej regenerácii ovzdušia.
Na čelnej stene sondy alebo na očistenom odkryve sú zreteľné rôzne sfarbené vrstvy. Nazývajú sa pôdne horizonty. Pomocou nich sa pôda klasifikuje, zaraďuje do pedologickej klasifikácie.
Zloženie pôdy a jej vlastnosti
Pôdna hmota sa skladá z neživej a živej zložky. Neživá zložka sa delí na anorganickú a organickú časť. Anorganická časť sa člení na pevný, kvapalný a plynový podiel.
Pevný podiel reprezentujú minerálne a horninové častice. Kvapalný podiel tvorí pôdna voda, presnejšie pôdny roztok. Plynový podiel predstavuje pôdny vzduch.
Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy, t.j. v pôdnych póroch.
Pevný minerálny podiel pôdy je zmes minerálnych a horninových častíc rôznych veľkostí od mikroskopických častíc až po veľké kamene. Tieto častice sa podľa veľkosti združujú do skupín, do zrnitostných kategórií. Častice väčšie ako 2 mm tvoria skelet, častice s priemerom 2 mm a menším utvárajú jemnozem.
Pomerné zastúpenie jednotlivých zrnitostných kategórií udáva zrnitosť čiže textúru pôd. Zrnitosť pôd určuje pôdne druhy.
V praxi sa rozlišujú tri základné pôdne druhy: pôdy ťažké – ílovité, stredne ťažké – hlinité a ľahké – piesočnaté. Názvy sú odvodené od ľahkosti či ťažkosti obrábania.
V pôde je popri jemnozemi aj skelet, preto sa pôdy rozdeľujú na slabo, stredne a silne skeletnaté.
Reakcia pôdy je chemická vlastnosť pôdy, môže byť neutrálna (hodnoty pH sa pohybujú okolo 7), kyslá (pH pod 7) a zásaditá, čiže alkalická (pH nad 7)
Koloidné častice spolu tvoria sorpčný komplex pôdy, ktorý chráni rastlinná živiny pred vyplavením vodou.
Humus je organický neživý podiel pôdy. Vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov. Jeho podstatnú časť tvorí C a N.
Živá časť pôdy sa skladá z koreňovej sústavy rastlín a pôdneho edafónu – pôdnych organizmov.
Úrodnosť je schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Rozlišujeme prirodzenú a kultúrnu úrodnosť.
Pôdotvorné činitele, procesy a pôdne typy
Všetko, čo pôsobí na vznik, vývoj, vlastnosti a geografické rozšírenie pôd, nazývame pôdotvorné činitele – faktory.
Pôsobenie pôdotvorných činiteľov rozvíja pôdotvorný proces. Je to súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pôdnej hmote.
Pôdotvorné procesy rozčlenili pôdotvorný substrát na vrstvy – na pôdne horizonty. Odlišujú sa farbou a vlastnosťami. Sú usporiadané zákonite, čo možno pozorovať na pôdnom profile. Horizonty sa označujú rôzne, najčastejšie písmenami A, B, C. Pôdny typ sa určuje podľa charakteristického usporiadania horizontov. Je to základná jednotka triedenia pôd. Určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov.
Konkrétne kombinácie určuje charakter geografickej krajiny. V pôdach určitého typu sú rovnako usporiadané hlavné pôdne horizonty a ich prirodzená úrodnosť je približne rovnaká.
Zákonitosti (pravidelnosti) rozšírenia pôd
Pôdy na zemskom povrchu sú rozšírené podľa určitých pravidiel, zákonitostí.
Horizontálna zonálnosť sa prejavuje na rozsiahlych územiach mimo pohorí. Je to zákonité rozčlenenie pedosféry priestorovou zmenou makroklimatických podmienok, a tým aj vegetačných a ostatných činiteľov. Tieto zmeny súvisia so zmenou geografickej šírky alebo dĺžky. Táto zákonitosť je výrazná na Východoeurópskej nížine, v severnej polovici Afriky a v Severnej Amerike.
Vertikálna zonálnosť vznikla v pohoriach, v horských sústavách. Na Slovensku je najdôležitejšou zákonitosťou. Je to zákonité rozčlenenie pedosféry na vertikálne zóny vplyvom priestorovej zmeny klimatických činiteľov. Tieto zmeny spôsobuje klesanie teplôt a pribúdanie zrážok od úpätia pohorí k ich vrcholom.
Použitá literatúra:
Mičian, Ľ. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií (1.diel). SPN Bratislava, s.95, ISBN 80-08-02602-2