ŠOŠA:
Hl. postavy: rozprávač + jeho matka + otec
Milčík
Obsah:
Rozprávač bol chorý a ležal v horúčkach v posteli. Otec sa ho pýtal, čo hľadal pri vode. Ale neodpovedal. Nepovedal, že sa mu vraj voda vysmievala a chcel ju pošliapať,... Mal halucinácie. Snívalo sa mu, že stretol strýčka Milčíka, ktorý strážil zámok. Strýčko ho do zámku ale nechcel vpustiť. Pomohla mu ale Šoša. Šošu mával uloženú v škatuli. Našiel ju raz v jednej knihe, ktorú mu dala matka. Bola to „vladárka zlatých palácov, točiacich sa na stračej nôžke“...Vošli do zámku. Šoša mu povedala, že naspäť nepôjde a zostane tam s ňou. Bol rád. Vodila ho po zámku. Stretli Obra. Bol by zabudol i na Milčíka, ale ten ho chytil a ťahal za vlasy a Šoša sa smiala. Prebudil sa. Zavolal uslzený na matku a povedal jej, aby spálila Šošu. Matka ju teda hodila do ohňa. Keď vyzdravel, plakával za Šošou. Knihe sa ani nedotýkal, lebo sa bál, že by tam uvidel prázdne miesto. Ale keď ju otvoril, Šoša tam bola. Mať vedela, že by za ňou smútil a preto spálila inú stránku.
FALOŠNÝ OKTÓBER:
Hl. postavy: rozprávač + jeho matka
Mila – ďaleká rodina
Obsah:
Snažil sa pochopiť, prečo sú steny namazané na bielo. Bol ešte chorý. Bol chorý každú jeseň (v októbri). Raz na jeseň bola u nich Mila – prišla sa k nim liečiť. Opovrhoval ňou, lebo sa prišla liečiť tam, kde on chodí ochorieť. Mila bola ale vtieravá, natískala sa mu.. Hneval sa na ňu za to. Hneval sa, že keď tam je ona, on nemôže ochorieť. Vtedy ho október oklamal. Až nakoniec naozaj ochorel. Mal horúčku. Mila odišla. On aj chcel, aby sa vrátila, ale Mila sa už nevrátila.
VŔBA JE HÚŽEVNATÝ STROM:
Hl. postavy: inžinier – rozprávač
Jožko Vŕba – handrár.
Obsah:
Dvaja susedia si potískali vŕbu, aby získali viac pozemku. Po rozhodnutí súdu prišiel, postavil žrďku, aby sa už nehádali. V tom prišiel tretí, ktorý tvrdil, že obaja ho oberali a ukracovali mu rok čo rok majetok. A teda on (rozprávač) bol tretiemu povďačný, že ho utvrdil, že dobre meral a odišiel. Toto sa stalo v najlenivejšom kraji sveta. On si vytkol členok, noha ho bolela. Okolo išiel voz, ktorý zastal. Bol v ňom handrár Jožko Vŕba. Jožko vzal inžiniera, ktorý mal vytknutý členok na voz. Rozprávajú sa o kšeftoch, ženách,…Jožko vraví, že ženy sú potvory a vraj ich najlepšie poznať pri predávaní. Jožko inžiniera doma vysadil a sľúbil, že pred Vianocami príde k jeho žene po handry. No neprišiel už. O 4 roky bol na vojne, kde sa stretol s Jožkom Vŕbom, ktorý už ale nebol handrárom, pretože sa chcel oženiť a jeho vyvolená nechcela o handrách ani počuť. Ale neskôr Jožko zistil, že nemá len jeho a tak sa vybral zase handrárčiť. Stal sa neskôr i kupcom. Raz inžinier zistil, že za Jožkom chodí žena. Povie mu to, ale u Jožka už potom ju viac neuvidí. Jedného času Jožko vyrábal i krížiky, vraj je to najobľúbenejší dar, čo vojaci posielajú domov. Jožko olovo na ne kradol zo skladíšť. Raz ale s krížikmi prestal, lebo ho tá žena dostala. Priznal sa, že sa poznali, ešte keď boli deti. Neskôr ho vraj vyhnala zbierať handry – on sa túlal a ona chodila po peniaze. Chcel si ju i zobrať, ale ona sa vždy vykrúcala. Potom zohnala formy na Krista Pána a musel vyrábať kríže.. Potom mu vzala všetky peniaze. Raz si inžinier čítal poštu, kde náhodne našiel aj list pre Jožka od ženy Evy. Poslala mu i peniaze, pretože Jožko vraj všetko stroví. Povedala mu, čo všetko kúpila a že sa má dobre. Keď sa inžinier vrátil z frontu, videl, ako na dvere nabíjajú nápis Jozef Vŕba – mal svoju kanceláriu, obchod i byt. Pani Vŕbová vraj bola koketa a Jozef ju vraj pravidelne bil. 3.septembra ju Jozef zadrhol. Vraj nechcel, ale rozkazovala mu, bola mu verná, on chcel deti, ale ona len potom...Potom inžinier odišiel a s Jožkom sa už nestretol. „Ktovie, či je vŕba ozaj húževnatý strom.“
ŠÍPOVÁ RUŽA:
Hl. postavy: rozprávač
Melana
neznámy
Obsah:
Chodil za Melanou, ktorá ho stále odmietala. Ona mala rada šípové ruže. On ich ale nenávidel, lebo raz jednu odtrhol, popichal sa a potom opŕchla. Raz mu prišlo na um leto, ktoré prežil v Kalinove. Tu sa zoznámil s učiteľom Fábrym. Často k nemu chodil. Fabry sa rád staral o kvety. Najradšej mal však šíp, a to preto, lebo vraj kvitne dva razy. Raz na jar a druhý raz na jeseň, keď má červené šípky. Melana bola jeho dcéra. Raz on odtrhol z tohto šípu a vtedy ho popichal a rýchlo opŕchol. Rozlúčil sa s Melanou, lebo nemal u nej nádej. Povedala mu, že čo by mal z násilne vynútenej lásky. Potom ju 3 mesiace nevidel. V jeseni stretol sa s Melanou, ktorá pri rozhovore dala medzi nich vázu so šípovými ružami. Odišiel do Kalinova. Fábryho už ale nenašiel. Umrel. Namiesto neho tu bol neznámy človek. Opýtal sa na Melanu. Melana sa vraj vydala. Chcel teda navštíviť aspoň Fábryho ruže, ktoré ale nezakvitli druhý raz. Mal k neznámemu prosbu, aby ich mohol vyťať. Nakoniec mu to neznámy dovolil. Z prútov ale vytekala krv a lístie sa rozplakalo. Potom šiel k Melane. Videl, že už to nie je ona a že je smutná.. Nakoniec ho mrzelo, že ruže vyťal. Vraj by z nej mohla byť i nejaká vyšľachtená „Rosa centifolia“ a „možno bol by trhal z nej ktosi, ale tie kvety aspoň boli by uvädli na teplej hrudi.“