ANGELÍNA:
Hl. postavy: Angelína – Antoniova dcéra
Antonio – rezbár
Jozef – jeho pomocník
Obsah:
V noci popíjali Antonio s Jozefom víno. Antonio hovorí Jozefovi, že to víno „víno od stola božieho“ a že ho musel ukradnúť. Antonio začal hovoriť Jozefovi, že jeho ruky sú požehnané, keď v tom sa vo dverách zjavila krásna Angelína. Antonio bol nahnevaný a tak Angelína zmizla. Vyženie Jozefa spať a Angelínu prekľaje. Potom Antonio spomínal na svoj život a ako v Benátkach stretol smutnú Angelínu, ktorá s ním vďačne odišla do Ženevy. Narodilo sa im dievčatko (Angelína) a Angelína umrela. Antonio rozprával Angelíne(dcére), že je hlúpa,...Angelína mu nikdy neodporovala. Antonio ju raz i odprosil, keď ochorel. Potom Antonio si pridával roky, nechal si narásť bradu a hovoril si o 10 – 15 rokov viac, ako v skutočnosti mal. Chcel, aby ho ctili ako starca. Raz mu Angelína povedala: „Otec, Jozefa učil si dobre, má požehnané ruky, azda bude i lepším majstrom, než si ty sám.“ Antonio nemal za to Jozefa rád, ba všimol si i to, ako sa Jozef díva na Angelínu. Spoznal to, ako sa po sebe obidvaja pozerajú. Začal tušiť, že by tí dvaja chceli ujsť. Preto začal nosiť so sebou nôž. Raz večer Antonio s Jozefom zase pili, ale Antonio začal hovoriť o tom, akí sú benátčania pomstychtiví a podlí. Ako nikdy neodpúšťajú a nosia oceľ za pásom. Zo spoločného krčaha vraj nikto nepije, atď... Jozef z týchto rečí pochopil a na druhý deň aj s Angelínou odišli. Antonio si uvedomil, že nebude mať ani dcéru Angelínu a ani pomocníka Jozefa. Adam Milosrdný sa stal Antoniovým spovedníkom, ktorý bol lepší ako kňaz. Antonio si spomenul, že dal Jozefovi rezať Svätú Agátu, ktorá bola veľmi krásna. Jozef ale do nej vyrezal krásu Angelíny. Potom rozprával sa Antonio s Jozefom a hovoril mu, že nech si dá pozor, lebo Angelína zahubí i jeho. Netrvalo dlho a Jozef sa ku Antoniovi vrátil, ale bez Angelíny. Jozef pravé rameno nevládal zdvihnúť – akoby ho mal chromé. Antoniovi to bolo ľúto. Potom sochu Agáty (Angelíny) pozlátili a dali do kostola. O Angelíne sa rozprávajú ako o satanovi. Od Jozefa ušla.
ČOKOLÁDOVÁ TANEČNICA (Rozprávka pre dievčatká):
Hl. postavy: čokoládová tanečnica
teta Angela
mladý Tomčík - pisár
Magda Plevová
Balaj - advokát
Obsah:
Čokoládová tanečnica visela na vianočnom stromčeku u tety Angely. Keď k nej prišiel mladý Tomčík, zadíval sa na čokoládovú tanečnicu a zatúžil po nej. Teta Angela mu ju dala. Tomčík býval sám v jednej izbe. Preto ho ohovárali, že je čudák a asi má nejakú telesnú chybu, keď nechce s nikým bývať. Cez deň písal, čo musel a v noci písal podľa neho hlúposti. Napr. o hviezde, ktorú raz videl sedieť na kraji komína,... Písal i o ženách, ktoré nikdy nevidel,... Tieto svoje práce schovával hlboko do kufra. Magda Plevová – bola zlá – ukazovala ľudom svoje nohy, bola zlá i preto, lebo pracovala u advokáta Balaja a Balaj je vraj nemravník,... Vraj sa ľudia poznajú i podľa toho, akú bielizeň vešajú sušiť. Napr. u Tomašovičov práva slúžka iba raz za týždeň, lebo majú málo bielizne, u Filipov nikdy neperú obrusy, lebo jedávajú na voskovanom plátne, atď... „Sušenie bielizne je verejný súd, a kto si tu netrúfa vyvesiť košeľu...!“ Magda bola zlá i preto, lebo vystupovala v ochotníckom divadle, lebo mala peknú tvár – krása je vraj hriech. Bola ale i preberavá. Vyberala si mužov a skúšala. Chce i Tomčíka – „Nie, vydať sa zaň nechcem, ale vždy má také ustaté oči, a to je zaujímavé.“ Tomčík, aký je to človek? „Zaslúži si, aby ho ľudia ohovárali.“ Páči sa mu čokoládová tanečnica. Uvidel na nej škrabanec, a preto jej uviazal ružovú stuhu na krk. Raz videl cez okno Plakať Magdu. Rozrušilo ho to. Čokoládovú tanečnicu daroval akémusi trojročnému dievčatku. Raz Magda počká na Tomčíka na križovatke a navádza ho, aby ju pozval na prechádzku,… Magda ho zaviedla na Makovicovú lúku. Veľmi sa mu tam páčilo Stretávali sa. Magda ale okrem neho sa stretávala i s inými a mienila sa vydať. Tomčíkovi to ale nepovedala. Vydala sa a zmizla On si kúpil porcelánovú tanečnicu. Magdin snúbenec bol trochu plešivý. Ale keď bol jej mužom, zdal sa jej už plešivý veľmi. Zariaďovala si bývanie (záclony,...) Ale zisťovala, že jej muž je starý. A preto koketovala s inými. Spomínala i na Tomčíka. Čítavala jeho knihy a obvinila jeho, že keby jej bol odhalil čo v ňom je, mohli byť spolu. Jej muž mával záduchy. Ale Magda umrela skôr ako jej manžel. Magdu ale nechceli ani v pekle, vyhnali ju, vraj tam musia čistiť. A tak sa Magda pobrala na zem. Sadla si do Tomčíkovej izby. Bol tu Tomčík, jeho malý syn a jeho manželka. Magda závidela. Tomčík akoby vycítil, že niekto s nimi v izbe je, manželku ani nepobozkal. MAgda bola rozzúrená, rozbehla sa a v susednej izbe vrazila do porcelánovej tanečnice, ktorá sa rozbila na 3 kusy. Tomčík povedal, že črepy patria na smetisko.
MARIETA:
Hl. postavy: Marieta
on
Marušková
Obsah:
On býval v dome s Maruškovou a mŕtvou Marietou. Marieta mala 17, keď rozbehla sa za akousi láskou a o rok ju už pochovali. Marieta vraj čítavala knihy, ale raz Maruškovej muž priviedol Dušana a Marieta prestala čítať. Často bolievala ju hlava. Mala na sebe biele šaty, ktoré Marušková nenávidela.. On hovoril, že voda u nich razí. Vraj aj Marieta to hovorievala. V nasledujúcu jar sa 17 ročná Marieta vrátila. Natierali dlážku a on musel do Marietinej izby za hosťa. Marieta sa vrátila v bielych šatách a s belasou knihou v ruke. Bola pekná. Rozpráva mu, ako vytrhala listy z knihy a čo z nej zachránila – kvôli Dušanovi. Marieta ho začala zvádzať, začala sa vyzliekať, on jej pomáhal. Ale keď ju vyzliekol, sedela pri ňom zažlknutá kostra a chechtala sa. On ostal nepokojný. Marušková mu hovoňrila, že i Marietu chytal takýto nepokoj a ona to pozná. Povedal si, že hneď zajtra odtiaľ ujde. No ráno zostal. Marieta sa už neschovávala a navštevovala ho. Chodievali spolu od lipy. Raz Marieta kdesi zohnala svoje mäso a krv a prišla k starej Maruškovej. Myslela si, že jej doviedli Marietinu dcéru. Marieta sa s ním objala a pobozkali sa, keď vošla do izby Marušková. Na druhý deň teda on odišiel. Išiel do mesta, ale o tri dni Marieta prišla za ním. Chcela u neho ostať. Marieta zasa chcela aby ju bozkal, objímal,…Začala sa zobliekať, mala studené ruky. Keď mal padnúť posledný hodváb, chytil jej ruky – vedel, že by sa tam zostala chechtať kostra. Chcel, aby sa obliekla. Zobral ju pred kostolné dvere a povedal jej: „Prisahaj!...“Ona povedala, že prisahala už dávno a tak prisahal aj on. Vrátili sa naspäť.