Hronský-Na bukovom dvor

NA ČÍSLE ŠTVRTOM:

Hl. postavy: rozprávač - Beláň

                     Peter Horniansky – jeho bývalý učiteľ

                     Táňa – Hornianskeho dcéra

Obsah:

Rozprávač prišiel do kúpeľov. Býval na čísle štvrtom. Bol spokojný s miestom, kam prišiel. Keď išiel na kávu, pri susednom stole sedel Peter Horniansky so svojou dcérou. Rozprávač nechal Hornianskeho, aby ho spoznal. Ten ho spoznal hneď – „…tretia lavic v prostriedku…pán…pán…Beláň, áno!“ Horniansky mu predstavil svoju dcéru Táňu, ku ktorej Horniansky prekypoval zvláštnou láskou. Táňa sa s Beláňom chodila prechádzať, ale Horniansky ich pozoroval. Beláň nemal rád Hornianskeho, lebo keď bol ešte jeho žiakom, povedal mu, že nemusí priniesť šesták na kriedy, lebo sú chudobný. Beláň mu to nevedel odpustiť, preto sa chcel pomstiť. A preto, keď boli sami, pripomenul mu to. Horniansky to nechápal, ale potom pochopil, že mu tým naozaj ublížil. Keď Beláň z kúpeľov odchádzal, prišla ho vyprevadiť len Táňa, otec vraj odkazuje že už „nikdy v ničom a nikoho viac neukráti.“ Keď nasadol do vlaku, dokonca nastúpil do zlého vagóna a musel si presadnúť. Táni ani nezavolal: „Zbohom táňa!,...“

O BIELOM SNEHU A VIANOCIACH:

Hl. postavy: rozprávač

Obsah:

Je zima a ľudia sa chystajú na Vianoce. Rozprávač vidí chlapca, myslí si, že sa volá Ivan, ako jeho Ivan. Rozbehol sa do kuchyne za ženou – Milkou – idú k starej mame zaniesť balíček. Otvorí im Ivanov starý otec - rozprávačov otec. Rozprávač spomína, aký bol pred rokmi na Vianoce. Ako doniesol jedličkuz, ako ju schoval, aby ju deti nevideli,... Rozprávač spomína, ako na Štedrý večer si s otcom ľahol pod jedličku a obdivoval zelený papier, ktorým bol obkrútený klátik. Niečo padalo z jedličky a jeho otec mal v očiach slzy. Rozprávač sa prenesie do tejto doby – má ženu, syna, ktorý chce na Vianoce aeroplán. Kúpili mu ale snehovky a pištoľ. Aeroplán mu nekúpili, lebo rátali peniaze a za aeroplán pýtali v obchode veľa. Mrzelo ich to.  Ale rozprávali sa, ako dobre ušetrili a že do konca mesiaca s peniazmi vyjdu. Ale rozprávač odišiel a synovi aeroplán kúpil. Keď prišiel domov, žena bola smutná, že prišla Adamicová, ktorej požičala 20 korún a že synovi kúpila aj aeroplán. Nakoniec teda syn Ivan dostal 2 aeroplány. Bol veľmi šťastný a jeho rodičov ani nemrzelo, že minuli toľko peňazí. Rozprávač mal v očiach slzy takisto ako pred rokmi jeho otec.

V príbehu sa hovorí aj o tom, za čo všetko sa ľudia hanbia. Napr. aj za to, keď svoju matku nazvú mamičkou,...

     Román Na bukvovom dvore ( 1944 ) patrí medzi neskoré práce Jozefa Cígera Hronského. Je to jeho posledný román napísaný doma, je návratom k Hronského základnej téme – k otázkam istôt, ktoré človeku dáva zem – i návrat k realistickej metóde. Alexander Matuška   vo svojej monografii o Hronskom sa o tomto románe vyjadril skepticky. Zdalo sa mu, že román Na bukvovom dvore je dielo konvenčné, odvodené z iných diel autora. Aj Ján Števček v doslove k románu  konštatuje, že ,, ... autor v ňom zopakoval postupy z iných diel, s tým rozdielom, že svoje skúsenosti z prózy aplikoval na inú tému, ktorú po takom vynikajúcom diele, ako je napr. Jozef Mak, úporne hľadal.“ (Števček, Na bukvovom dvore – doslov,s.219)

      Hronský sa vo svojich dielach zameriava predovšetkým na tému prírody, zeme, dediny a jej ľudí. Nie je tomu inak ani v románe Na bukvovom dvore.

       Ideovým pozadím románu je  zem, ,,dych“ zeme, jej ,,vôňa“, brázda, chlieb, večné tajomstvo a zázrak . Autor ústami svojich postáv tvrdí, že zem je ako čosi absolútne. Už na začiatku knihy sluha Klas láska čierne blato dlaňou, ohmatáva zem, vťahuje vôňu polí a tráv . Aj Magdaléna, keď prišla pozrieť na pole, kde oral Ján Klas, sa chcela presvedčiť, či jej zem je teplá, hovorila si: ,,... Moja zem je dnes teplá, moja zem je dobrá ako chlieb.“ Tiež sa zabávala s hrudami, akoby sa s nimi rozprávala. I život gazdu Bukvu je spojený so zemou. On  začal od samého začiatku, nemal nič, pochodil veľa sveta, kupčil so statkom, ale ,, i po najďalších jarmočniskách jednu túžbu nosil: aby sa raz stal sedliakom v Hrušove, opravdivým sedliakom, ktorému rozváňa jeho brázda a dozrieva jeho klas“. (s.93) Autor kladie dôraz na prácu : ,, ... robota je nadovšetko.Robota je aj pred chlebom, aj pred smrťou.“ (s. 54 ) Mohli by sme povedať, že román je v istom zmysle aj oslavou práce.