Dušan Dušek: Kalendár

Dielo: Kalendár
Rok vydania: 1983
Vydavateľstvo: Slovenský Spisovateľ

TÉMA: Život ľudí v malom mestečku s každodennými radosťami i starosťami v období socializmu.
IDEA: Život očami dospievajúceho chlapca, jeho sny, túžby a prvé sexuálne skúsenosti.
KONFLIKT(ODRAZ UMELECKÉHO SMERU): D. Dušek je predstaviteľ spisovateľov pôsobiacich po roku 1945, ktorý venuje veľkú pozornosť zobrazeniu mládeže a taktiež sa v jeho próze zameriava na oblasť Záhoria. Oba tieto znaky sa nachádzajú aj v diele KALENDÁR. Konflikt je medzi rozprávačom diela a jeho mladším bratom. Ako to už býva v mnohých rodinách, ani tu dni neuplynú bez každodenných hádok, ktorým však autor neprikladá významnú úlohu.
HLAVNÉ POSTAVY: Rozprávač príbehu(Bušo): je to dospievajúci chlapec v pubertálnom veku, ktorý nemá moc v láske svojho mladšieho brata. Od detstva až po dospelosť musí prejsť dlhou cestou poznania. Práve v tomto období sa stretáva prvý krát s erotikou a láskou, ktorá mu bola predtým neznámou záležitosťou. Stačí spomenúť jeho detskú lásku Terku, neskôr-počas vysokoškolského štúdia Danku, ktorá ho však nechala. A práve kvôli nej sa opil a vtedy mu náhodou uleteli bratove andulky, za čo sa naň ho týždeň hnevali. Tretia žena, ktorá sa zaň ho vydala, bola Lenka, s ktorou strávil dovolenku v Juhoslávii. A hlavne v tejto časti diela autor s radosťou opisuje erotické predstavy dospelého muža. Celé dielo nemá súvislý dej a preto sa v závere diela ocitáme opäť vo svete 10.ročného chlapca. V diele nechýbajú čudné postavy a príhody s nádychom socialistického humoru.
Brat Milan(po otcovom bratovi) prezývaný iba Ojo(Jozef→Jojo→Ojo-po otcovi): bol mladším bratom nášho hrdinu, ktorý ho v mnohých veciach napodobňoval a rád ho vydieral tým spôsobom, že čo spravil, povie rodičom, ak s ním nemôže ísť a pod.

Mal zbierku vtáčich pier a za každý nový exemplár by urobil čokoľvek.
Ďalšie postavy: rodičia, starý otec, strýko..
VZŤAHY MEDZI POSTAVAMI: sú z pohľadu dospievajúceho chlapca, často vznikajú medzi nimi smiešne hádky a komické situácie.
OSNOVA:1, Hurikán a Špic
1a, Kurie oko
2, Terka sa vrátila
3, Dostihy
4, spomienky na uja Fera
5, Čudák adam(zberateľ hrebeňov a flašiek od piva, liečil aj poranené a choré vtáčiky, potom zomrel)
6, Narodila sa sestra-nová futbalová hviezda
7, Prijali ma na vysokú(asi žurnalistika)
8, Nová láska Danka, ktorá ho po krátkom čase nechala
9, Cesta za prácou do Zvolena
10, Manželka Lenka a sňou strávená dovolenka v Juhoslávii
11, Opäť detstvo-dni strávené u starého otca a hladovka strýka Alojza
12, Túlavé psi
Úvod aj záver diela tvorí opis psov. Rozdiel je iba v prostredí a osude týchto zvierat.
VLASTNÝ NÁZOR: Dielo sa mi veľmi páčilo. Názory rodičov mi v mnohom pripomínajú zmýšlanie mojich starých rodičov. Celé dielo obsahovalo mnoho retrospektív a preto sa čítalo trochu ťažšie.
CITÁT str. 42: „ Ale zlí ľudia môžu byť zlí len v jednom živote. V tom ďalšom sa im to všetko vráti. Nehovorím, že ty si zlý, ale už sa nebudeš tak smiať.“.

  A. Matuška i  J. Števček nepovažujú román Na bukvovom dvore za veľký prínos do slovenskej literatúry. Napriek tomu, že kritika  toto dielo nehodnotí veľmi pozitívne, mňa zaujalo. Zaujalo ma netradičným spracovaním tematiky ľúbostného trojuholníka, zobrazením neľahkých  životných osudov ľudí, žijúcich na slovenskej dedine.  Páčil sa mi spôsob, akým autor približoval osudy svojich postáv. Dielo je plné napätia, nečakaných zvratov, neočakávaných spôsobov riešenia situácií. Zaujal ma tiež spôsob vykreslenia postáv. Vďaka vnútorným, dalo by sa povedať aj psychologickým monológom postáv možno lepšie pochopiť ich  konanie, správanie. Mnohé veci autor nepovie otvorene, nechá na čitateľa, aby si ,,nevyrieknuté“ uvedomil sám ( napr. kto zabil Migúta, prečo zbil Bukva Štefana či Klasa, kto je otcom dieťaťa, ktoré čaká Magdaléna atď.) .  Román sa mi páčil aj z hľadiska výberu a použitia jazykových prostriedkov. Jazyk knihy nie je všedný, je obohatený o lyrické prvky, či o zaužívané zvraty. Autor realisticky vykreslil situáciu na slovenskej dedine, vidí aj mnohé problémy a nedostatky ( zlé medziľudské vzťahy, opilstvo, tyranstvo v rodine, sociálna nerovnosť, nedostatok pracovných príležitostí atď.), tieto skôr len konštatuje, nezaoberá sa nimi hlbšie, nepodrobuje ich kritike.