Psie dni (1970), Patagónia (1972) a Nočné správy (1976). Na týchto dielach sa pokúsim demonštrovať autorovu jedinečnosť, poukázať na hodnotový aspekt jeho tvorby. Najväčší priestor budem pritom venovať poviedkovej zbierke Psie dni, na ktorej podľa môjho názoru môžeme najlepšie sledovať konštanty Mitanovej tvorby. Prostredníctvom interpretácie jednotlivých poviedok z tejto zbierky by som chcela dospieť k zosumarizovaniu konštantných znakov tejto prózy. Predpokladám, že hoci tvoria poviedky sémanticky uzavretý celok, bude ich spájať ústredná línia (nielen) hlavnej postavy. Cez enumeráciu vlastností tejto postavy, či už cez jej charakteristiku (vonkajšiu aj vnútornú; pritom termín vonkajšia charakteristika by som dala do zátvorky, pretože u Mitanu tento spôsob charakteristiky skoro absentuje) chcem dokázať, že ide o jedného a toho istého protagonistu, aj keď je tento pomenovaný v jednej poviedke Ivan (Monotónnosť), v inej Peter (Jastrab), a niekde sa jeho meno nedozvieme vôbec. Na tejto zbierke si budem medzi iným všímať aj Mitanov jazyk; predpokladám, že autor bude využívať prvky mládežníckeho slangu, idiolektu a hovorového štýlu, čo determinuje charakter Mitanových postáv (vyhostení, nezaradení, tápajúci intelektuáli). Svoju pozornosť budem v neposlednom rade venovať miestam, na ktorých sa autor zaoberá otázkami ľudskej sexuality, problémom sexuálneho dozrievania. Keď vezmeme do úvahy našu slovenskú literatúru, neraz pokladanú za „cudnú“, považujem skutočnosť, že autor túto problematiku tematizuje, za pozitívny prínos do literatúry. Druhou prózou, ktorej sa budem venovať, je Patagónia. V tomto diele budem hľadať podobnosti a odlišnosti so zbierkou Psie dni. Predpokladám, že hlavná postava Ivana Mráza (Patagónia) bude niesť niektoré totožné vlastnosti kľúčovej postavy zbierky Psie dni. Či ide iba o náhodnú podobnosť postáv, alebo o identického hrdinu, budem sledovať na základe porovnávania týchto hrdinov. Poslednou zbierkou, ktorej sa budem v tejto práci venovať, je zbierka Nočné správy. Chcela by som demonštrovať tézu, že túto zbierku spája so zbierkou Psie dni prítomnosť motívu tajomnosti; nemožnosť prekročenia tohto motívu je tu daná explicitne. Na túto zbierku sa budem pozerať globálne, nie na priestore jednotlivých poviedok.
Dušan Mitana
Pochádza z robotníckej rodiny. V roku 1965 začal študovať novinárstvo na filozofickej fakulte v Bratislave, po roku však štúdiá nechal a pracoval v redakcii časopisu Mladá tvorba. Ďalej študoval filmovú a televíznu dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1973 – 74 bol redaktorom časopisu Romboid, od roku 1975 žije ako profesionálny spisovateľ. (Rosenbaum, 1984, s.443) Mitana vo svojej tvorbe nadväzuje na umelecké postupy, ale aj tematicky a obsahovo, na generáciu Mladej tvorby, ktorá sa v literatúre etablovala v 60. rokoch, a to už v čase, keď sa väčšina týchto autorov stávala obeťou normalizačných zákazov. Môžeme u neho sledovať styčné body s ranou tvorbou Johanidesa, Slobodu, Vilikovského, Kužela a ďalších. (Hochel, 2001, s.63)
Psie dni (1970)
V roku 1970 vychádza vo vydavateľstve Smena v Bratislave Mitanov debut Psie dni, ktorý obsahuje nasledovné poviedky: Letné hry, Monotónnosť, Dohady, Posledný termín, O krk, Horúce popoludnie, V električke, Jastrab, Vianočná cesta, Psie dni, a Oáza s jabloňami ( poviedka Oáza s jabloňami je časopiseckým debutom a bola uverejnená v Mladej tvorbe č. 11/1965).
Hneď v úvodnej poviedke Letné hry môžeme sledovať pomyselnú os konštánt, ktoré budú charakterizovať túto zbierku. Prvé dve slová poviedky („Tušil som“) odkazujú na kategóriu rozprávača, relevantnú v mojich úvahách. Autor zvolil ja-rozprávanie, ktoré uplatňuje (s výnimkou poviedok Monotónnosť a O krk) vo všetkých poviedkach. Priamy rozprávač ( v tomto prípade bez mena, pomenovaný iba prezývkou „Ciciak“) je podľa mňa identický s rozprávačom ( a zároveň hlavnou postavou) záverečnej poviedky Oáza s jabloňami. V oboch prípadoch ide o pubescenta, objavujúceho zákonitosti sexuálneho dospievania, čo mu neraz spôsobuje problémy: „Zrazu som pocítil, že medzi mojimi nohami sa čosi deje. Začalo to tvrdnúť, zväčšovalo sa to, až to viditeľne naplo látku na nohaviciach. Beta sa bláznivo rozosmiala a ukazovala tam prstom. Cítil som, že som celý červený, najradšej by som sa prepadol pod zem.“ (Psie dni, s.12) Podobný erotický motív spracúva aj spomínaná poviedka Oáza s jabloňami: „To je peklo, tuším už ostanem navždy panicom.“ (Psie dni, s.141) V oboch poviedkach ide o stret protagonistu so ženskou postavou, čo v ňom evokuje erotické motívy. Táto „sexualita“ je jedinou možnosťou nadviazania vzťahu hrdinu s iným človekom. Ako budeme neskôr pozorovať, Mitanov hrdina má problém identifikovať sa s inými postavami, nevie sa socializovať. Ďalším motívom, ktorý svojím opakovaním potvrdzuje tézu ústrednej línie, ktorá spája všetky poviedky, je motív tmy. A náš protagonista sa jej bojí: