Dusan Mitana Psie dni 3

Táto poviedka nadväzuje na ostatné poviedky nielen svojou lokalizáciou („v električke“) ale aj prítomnosťou horúcich dní (tento motív obsahuje aj poviedka Horúce popoludnie, či  Psie dni). Skutočnosť, že tu opäť nachádzame priame rozprávanie, snáď netreba akcentovať. Hlavný hrdina sa teda ocitá v električke. Preplnenej  električke. Intímna vzdialenosť medzi ľuďmi je našej postave nepríjemná: „ Cítil som sa zle a s odporom som mraštil tvár; nemám rád veci poznačené dotykmi cudzích ľudí; akoby som sa musel brániť dôvernosti neznámeho človeka.“ (Psie dni, s.75) Situácia, tvoriaca fabulu (preplnená električka), je každému z nás dobre známa. A samozrejme, je reálna. V zápätí však autor začne líčiť erotický motív – fyzická blízkosť medzi ľuďmi, konkrétne medzi hlavnou postavou a ženou, vzbudí v protagonistovi vzrušenie a následný pohlavný akt. Som presvedčená, že naznačená situácia je absurdná. Hlavnému hrdinovi nie je dovolené bližšie spoznať túto ženu, dokonca nevidí ani len jej tvár. Žena z električky vystúpi. On nestihne. Už sa nikdy nestretnú, pretože „nemala žiadne zvláštne znamenie“, nemala tvár.

            Posledná poviedka z tejto zbierky, ktorej sa budem venovať, je Jastrab. Hlavná postava je tu už pomenovaná – je ňou štrnásťročný pubescent  Peter. Ten má problémy so správaním: „Vedel, že ho pokladajú za čudáka a boja sa,, či mu nezačína šibať.“ Peter vyrastal bez rodičov, teraz ho vychovávajú krstní rodičia. Táto postava je zložito psychologicky vykreslená: na jednej strane môžeme u neho pozorovať túžbu po láske. Je to jednak láska erotická ( erotické predstavy protagonistu o tete Viere) a jednak láska rodičovská (konkrétne láska k otcovi). Prvý spôsob lásky (erotická) je determinovaný skutočnosťou, že Peter sexuálne dozrieva, a práve Viera vystupuje v jeho erotických snoch: „Nemôže predsa vedieť, že šedé okrúhle fľaky, zaschnuté na jeho posteľnej plachte, sa objavujú iba po mučivých nociach, plných šialených erotických snov, v ktorých vystupuje ona.“ (Psie dni, s. 89) Lásku k otcovi možno cítiť z Petrových spomienok na detstvo, keď mu otec „pošepky rozprával napínavé príhody zo svojho detektívovania a on mu visel na perách, a keď naši dali gól, (...) revali gól, gól, a objímali sa a bozkávali (...)“. Petrovu druhú „tvár“ charakterizuje čudáctvo, nepochopenosť, agresivita. V jeho predstavách zohrávajú dôležitú úlohu zvieratá. Tetu Vieru vidí ako muchu, lapenú do strýkovej pavúčej siete. „Ale  ešte tu bol on, čmeliak, ktorý síce nemohol zneškodniť pavúka, ale mohol roztrhnúť sieť pavučín.“ (Psie dni, s.97) V poviedke vystupujú aj „živé“ zvieratá, a to holuby, jastrab a pes. Peter v amoku holuby zabije – motiváciu jeho činu môžeme len predpokladať. Na jednej strane môže ísť o žiarlivosť na strýka, na strane druhej to mohol byť spôsob chránenia tety Viery, o ktorej sa mu zdalo, že jej chce holub vyďobať oči. Autor čitateľa presviedča, že Peter „nie je normálny“, že koná pod tlakom predstáv. V závere opäť uplatňuje moment sklamaného očakávania – Vieru pohryzie divý pes, na následky čoho zomiera. Mohol Peter vytušiť nebezpečenstvo? Ako vedel, že tete Viere ublíži nejaké zviera?  Alebo je to náhoda? 

            V úvode tejto práce som predpokladala, že poviedkami tejto zbierky vedie jedna ústredná línia. Či je tomu naozaj tak, sa pokúsim zistiť prostredníctvom enumerácie nájdených spoločných motívov:

• ja-rozprávanie (Letné hry, Dohady, Posledný termín, Horúce popoludnie, V električke, Vianočná cesta, Psie dni, Oáza s jabloňami)
• nepochopenosť hrdinu, flákačstvo (Monotónnosť, Dohady, Posledný termín, Horúce popoludnie, Jastrab)
• redaktor novín (Posledný termín, O krk, Horúce popoludnie)
• motív tajomstva (Dohady, Jastrab, Vianočná cesta, Psie dni)
• motív horúcich dní (Dohady, Horúce popoludnie, Psie dni)
• motív tmy (Letné hry, Monotónnosť, Dohady, Posledný termín)
• otvorený koniec  (Letné hry, Monotónnosť, Dohady, Posledný termín, Vianočná cesta, Psie dni)
• sexuálny motív (Letné hry, V električke, Jastrab, Oáza s jabloňami)
• priamy apel v texte ( „(...) preto som sa vymočil do umývadla, ako kedysi dávno v poviedke Monotónnosť.“  - Vianočná cesta)

Myslím, že uvedený výpočet motívov potvrdzuje hypotézu, že  hoci sú poviedky významovo uzavreté, spája ich ústredná línia, prezentovaná mnohými spoločnými motívmi. Asi najzreteľnejšie sa javí výskyt ja-rozprávania a otvoreného konca, prítomného temer vo všetkých poviedkach. (Nielen) sémantickú nadväznosť textov dokazuje aj priamy apel autora v texte, kde spomína predchádzajúcu poviedku Monotónnosť.