Oxid vápenatý patrí do skupiny oxidov, v ktorých sú s atómami kyslíka zlúčené atómy prvkov s hodnotou elektronegativity rovnou 1 alebo menšou ako 1. Takéto oxidy reagujú  s vodou za vzniku hydroxidov, preto ich nazývame hydroxidotvorné oxidy. Medzi ne patria predovšetkým oxidy prvkov I.A a II.A skupiny periodickej sústavy.
    Oxid siričitý patrí do skupiny oxidov, v ktorých sú s atómami kyslíka zlúčené atómy prvkov s hodnotou elektronegativity väčšou ako 2. Väčšina týchto oxidov reaguje s vodou za vzniku kyseliny, preto ich nazývame kyselinotvorné oxidy.
    Oxid hlinitý patrý do skupiny oxidov, v ktorých sú s atómami kyslíka zlúčené atómy prvkov s hodnotou elektronegativity väčšou ako 1, ale najviac rovnou 2. Takýchto oxidov, ktoré nereagujú s vodou je väčšina.
    Uvedené vlastnosti oxidov sa využívajú v priemyselnej výrobe. Napríklad kyselina sírová sa vyrába reakciou oxidu sírového s vodou, reakciou oxidu vápenatého s vodou sa vyrába hydroxid vápenatý (hasené vápno).
    Reakcie niektorých kyselinotvorných oxidov s vodou majú aj škodlivý dôsledok na prírodu a životné prostredie. Napríklad oxid siričitý, ktorý vzniká pri spaľovaní uhlia s obsahom síry v tepelných elektrárňach, v priemysle, v domácnostiach, ale obsahujú ho aj výfukové plyny automobilov, vytvára s vodnou parou vo vzduchu kyselinu siričitú. Podobne reagujú s vodnou parou aj oxidy dusíka z výfukových plynov áut, pričom vzniká kyselina dusičná. Vznikajú tzv. kyslé dažde, ktoré škodlivo pôsobia nielen na organizmy, ale aj na stavby, priemyselné zariadenia a kultúrne pamiatky.
    Kyslé dažde spolu s ozónom, ťažkými kovmi a ďalšími škodlivými látkami spôsobujú odumieranie lesov a ohrozujú život vodných živočíchov.