.Konfrontačný model-založený na významovej konfrontácii s ľud. Rozprávkou. Je niekde na pozadí ĽR a v popredí je nový dej. Využíva sa hyperbolizácia.
M.Ďuríčková – Jasietka – rozprávkový cestopis, mení sa význam všetkého, čo bolo pôvodné, hovorí o dlhej a tesnej rozprávke.. Estetické ustupuje na úkor racionálneho.
Ľ.Feldek – O hluchej babke a vnúčikovi zlatúšikovi – akoby spomalený priebeh preto, lebo babka nepočuje.
4.animovaná (oživujúca)-vychádza z ĽR (Vlk a 7 kozliatok)- Striedajú sa tu 2 plány – svet zvierací a ľudský svet = karnivalizačná rozprávka. Radíme sem i zvierací epos „Čin-Čin“ od Ľ.Podjavorinskej a J.C.Hronský Smelý zajko a SZ v Afrike
Rudo Móric – Z poľovníckej kapsy
5.symbolická- najvyšší stupeň rozprávky.M.Ďuríčková – O guľkovi Bombuľkovi, Ľ.Feldek – Zlatúšik
6.nonsensová-Ľ.Feldek – Zelené jelene
L.Caroll – Alica v krajine zázrakov
12.Typolog.diferenciácia rozpr. Postojov a podaní v slov.próze pre deti...
a.)satiricko-parodický-V.Bednár – Dobrodtužstvá troch mudrlantov; Čo mi kvety natárali
b.)fantazijno-emotívnyD.Dušek – Najstarší zo všetkých vrabcov; Pištáčik
c.)metaforicko-artistnýD.Hevier- Kam chodia na zimu zmrzlinári; 13 pochodujúcich čajníkov; Skladací dáždnik a dáždnikový skladateľ
d.)fantázijno-groteskný-J.Fekete-Tancovanie s drakom
e.)alegoricko-podobenstvenný-j.Uličiansky – Snehuliacke ostrovy; Adelka Zvončeková
f.)poverovo-mýtizujúci-J.Balco-Strigôňove prázdniny ; S.vienoce; S. rok
g.)postmoderný-V.Pankovčín – Mamut v chladničke, V.Klimáček – Noha k nohe
h.)kolážovo-mystifikujúci – J.Satinský – Rozprávky uja Klobásu
13.Vývinový pohľad na slovenskú teóriu a kritiku od počiatku po súčasnosť
-nemám materiály
14.Dvojaká polemickosť Podjavorinskej Baránka božieho.Poku so hĺbkovú interpr.textu:
-osud knižky=identický s osudom hl.hrdinu=nestretli sa s priaznivým prijatím u tých, od kt.najviac závisel ďalší beh ich života
-Podjavorinská rukopis posiela už v r.1927
-Matica slovenská sa zrieka práva na jeho vydanie
-r.1932 bol rukopis predsalen vytlačený
-nemôže sa však vraj iba rúhať sa Bohu a v zúfalstve sa zmárniť, preto= BB zo školských lavíc vyradený
-Ondrejko=nemanželské dieťa, ktorého sa zriekne vlastná matka, ocitne sa na salaši v chápavej opatere starého otca.Žiaľ,po jeho smrti ho už nikto nechce, ani jeho tetka, ani richtár,...Nikto ho nechápe.Ocitá sa v sirotinci.
-Podjavorinská považuje sociálnu stránku bytia za druhoradú, prvoradou je pre ňu rovina duchovná.Ľudí delí podľa mravnosti a citového jadra a nie podľa triednosti. V charaktere slov.človeka nachádza človeka prízemne materiálneho a vyslovene zlého (= na rozdiel od Sládkoviča=špatnokrásnosť).
Z.Klátik o Podjavorinskej: -ona dostatočne zachytila impulz, kt.síce vyslali štúrovci, ale sami ho už nedokázali rozvinúť a realizovať.
=nadväznosť na štúr.romantikov, ale názorové, estetické i štýlové problémy = celkom iné
-Podjavorinská už nechcela byť staromódnou, ale v istom zmysle modernou
-v úvode=óda na Tatry – dôležitý motív Tatier= slovenský duch
-bytie Ondrejkovej duše je nemysliteľné bez každodenného spojenia s prírodou a jej rozvitok bez neustáleho opájania sa krásou.
-Podjavorinská nepíše celkom pre deti a chce, aby to cítili
-Ondrejko je síce na začiatku akoby národný talent (má rad prírodu – Tatry, hory, piesne,...), ale jeho talent sa nerozvinul a on sám skončil zmeravený na chladnom kameni – zmocnil sa ho egoizmus
-začal vyrezávať pre seba, aby sa ako ozajstný umelec pokúsil zhmotniť svoju vidinu-sen
-odporná bezcitnosť a egoizmus veľkých dospelých
-Môže byť tento národ ešte omilostený, keď si sám hubí nadaných jednotlivcov?
-Ondrejko aj napriek zákazom vyrezáva z vlastnej vôle (v nedeľu) a ani ho nenapadne, že by tým mohol Boha uraziť
-podobnosť príbehu s príbehom K.Royovej-„Na zemi bez boha“
-ani BB nie je písaný v zmysle kresťanskom
16.Pokus o interpr.významových vrstiev Bodenkovej prózy Ivkova biela mať:
-chlapcova chudoba a skutočnosť robotníckej chalupy
-smeruje k poznávaniu etických hodnôt, kt.sú často utajené pod povrchom vecí.Vývin rozumového dozrievaia hrdinu, kt.od chlapčenskej precitlivenosti, zraniteľnosti a uzavretosti do vlastného vnútra vyspieva náhle na muža..
-autobiografický charakter
-navonok jednoduchá fabula:a.)chlapec zahorí citom synovskej lásky k učiteľke, b.)učiteľku preložia na inú dedinu, c.)chlapec nevedomky spôsobí svojmu otcovi hrozné fyzické bolesti a smrť, d.)zo strachu utečie za vytúženou učiteľkou na druhú dedinu, e.)matka si príde poňho, f.)chlapec pracuje na veľkostatku ako robotník
-autor preniesol dynamiku epickej skutočnosti do vnútorného hrdinovho sveta
-kontrast: Prostredie-chudobná chalupa a pekný učiteľkin dom; matka-učiteľka; skutočnosť medzi realitou a fikciou...
-personifikácia: napr. chalúpka sa kloní – prirovnanie k zhrbenému starčekovi
-zámena postáv matky a učiteľky
-návratnosť motívov – prostredie, postava, atmosféra,...
-rozprávanie – monológ, motív samoty a osamelosti
-zlom – odmietnutie učiteľkinej kávy
-členenie priestoru a farba- biela ako matka a biela ako učiteľka, ale i farebnosť (napr.učiteľkino oblečenie)
-poľudšťovanie priestoru, aj imaginárny priestor – Ivkove predstavy
-stiesnenosť priestoru, aj hl.Postava je stiesnená, útla, maličká, tenká,...
-Bodenek sa chcel bližšie priblížiť detskému čitateľovi a tak i psychické procesy v chlapcovi nielen zobrazoval, ale aj objasňoval.
-Ivko si myslí, že matka mu odtŕha od úst a sama má všetko najlepšie
-chce chytiť rybu, donesie vrece plné dreva, chce praženicu
-Ivko sa aj u učiteľky najprv zbližuje prostredníctvom potravy, neskôr pohladenie a na konci láska až žiarlivosť. Vlastná matka nemá pre neho milého slova.Ivko má pocit krivdy,osamotenosti. Ivko nemá domov, všetko mu je tam cudzie, keď spozná domov učiteľkin. V jeho domácnosti prevláda ticho, málokedy sa rozprávajú.
Ivko túžil mať kamarátov a preto ukradne kyselinu, kt.jeho otec omylom vypije a umrie.Ivko ochorie=zlom, mať mu povie „Ivko môj.“źblíženie
Ivko poznáva prácu, uvedomuje si situáciu, mamu oslovuje mamička a na hrobe sa prostr.kvetu zbližuje i s otcom.