Je prvý predstaviteľ 1.fázy slov. realizmu. Je básnik aj prozaik. Je najstarší syn Miloslava Hurbana a herečky Anny Jurkovičovej. Keďže sa narodil v rodine štúrovca, táto výchova ho do veľkej miery ovplyvnila. Jeho prvé verše boli ovplyvnené vojnou, v ktorej bojoval s veľkým sebazaprením. Stáva sa politikom a redaktorom Národných Novín a Slovenských Pohľadov.
Jeho literárna tvorba je orientovaná na myšlienku všeslovanskej vzájomnosti. Inklinoval k Rusku.
Básnická tvorba: básn. zbierky: TATRY A MORE, SPOD JARMA, VERŠE
- jeho básnická tvorba obsahuje niekoľko motívov a sú to predovšetkým národné motívy utláčania, slobody, ale aj motívy rodného jazyka
V jeho tvorbe sa objavuje aj biblický motív vo veršovanej poviedke HERODES – dej vychádza zo skutočnej udalosti, keď malé deti násilne odvádzali na Dolnú Zem – do Maďarska preto, aby ich pomaďarčili.
Motívy rodného jazyka nachádzame v básni SLOVENČINE
Prozaická tvorba: - tvoria ju romány a jedna novela LETIACE TIENE.
Romány: SUCHÁ RATOLESŤ, KOREŇ A VÝHONKY, KOTLÍN
SUCHÁ RATOLESŤ – román.
Motívy zemianstva – S. Rudopoľský, K. Vanovský
Motívy národné – A. Tichý, K. Svatnay
Téma: Osud zemana, ktorý sa pod vplyvom lásky a priateľstva mení na národne uvedomelého.
„Kto bude stáť na čele slovenského národa – ľud, zemianstvo, inteligencia?“
Časopriestor: 60.-70. roky 19.st – Rudopolie
Hlavné postavy:
Stano Rudopoľský – hlavná postava. Vzdelaný zeman, ktorý vyštudoval právo. Slovákov považoval za nevzdelaných. Nemá k nim veľmi kladný vzťah.
Karol Vanovský – zeman, najviac času venuje hospodárstvu, je národne uvedomelý. Stelesňuje silné hospodárske zázemie.
Albert Tichý – učiteľ, ktorý učil Karolovu dcéru Lili, je silný národovec. Rudopoľskému požičiaval knihy a presviedčal ho, aké výborné knihy napísali Slováci.
Koloman Svatnay – Maďar
Adela Rybárička – mladá vdova, ktorá bola výstredná správaním – koketná.
Záver: Román sa končí svadbou Stana Rudopoľského a Adely Rybáričky.
Autor necháva prežiť silných zemianskych jedincov (S.Rudopoľský) v splynutí s inteligenciou.
Suchá ratolesť – názov je symbolický – je ňou slovenské zemianstvo, ktoré sa musí prinavrátiť k ľudu.
LETIACE TIENE – novela
Motívy domova, zemianstva,...
- názov Letiace tiene je symbolický a znamenajú problémy slovenského národa
Téma: Úpadok zemianstva spôsobený prenikaním nemeckého kapitálu na Slovensko.
Idea: Kritika spoločnosti a sociálnych podmienok.
Časopriestor: koniec 19.st., v Jablonove
Hlavné postavy:
Zemianske: Imro Jablonský – bohatý zeman, ktorý získal majetok výhodnou ženbou a špekuláciami. Hrabal majetok pre synov. Rodina Jablonských je pomaďarčená, neboli vedení k Slovensku a k slovenčine.
Mária Jablonská – Imrova manželka
Adela Jablonská – staršia dcéra, tichá, plachá, ako jasná jesenná noc, bola chladná a neprístupná, mala dvoch nápadníkov Eugena Dušana a Hermana Bauera. K obidvom sa správala chladne, odmerane. Obraňuje ľud.
Elena Jablonská – mladšia dcéra. Je veľmi milé dievča, ktoré sa dokáže postaviť voči nespravodlivosti. Statočná, dobrá a krásna dcéra, obraňuje starého Holana. Mala rada slovenský národ.
Eugen Dušan – zeman
Inteligencia: Milo Holan – syn učiteľa, študuje medicínu, predstaviteľ slovenskej inteligencie a štúrovskej generácie, berie si Elu
Holan – učiteľ a zároveň farár, mal názory mladšej generácie, je nábožný a sebavedomý.
Buržoázia: Herman Bauer – nemecký kapitalista, ktorý chce preniknúť na slovenský trh, pripraví Jablonského o majetok.
Jonáš Zweigenthal – židovský úžerník.
Ľud: „Ženy v bielych kapcoch išli bez šumu hradskou, za nimi dievčence s vlasmi vymastenými, na zadku vo dva vrkoče zapletenými. Mužovia silní, územčistí, ženy nepatrné, nahrbené. Nestrojný biely odev nevyrušoval ich chatrné pôvaby.“
„Náš ľud je dobrý, dá sa viesť, nezbíja, nelúpi, nenávidí násilenstvo. On je nábožný, má srdce.“
Kritika: „Bože náš a čo je tu u nás po stoliciach hladných darmošľapov, žijúcich temer výlučne z hostiniek!“
„Dokedy budeme hlúpi barani? Sami ste si vychovali len zbabelí ľud! Zaň rojčíte, modlíte sa, obete znášate, pracujete – a vaša odmena?“
Kritika slovenčiny zemanov: Eugen Dušan: „Užívanie slovenčiny v rodiny tak závažnej nič neznamená?“ Milo Holan: „Prečo s ňou nevychádzajú do mesta, na bál, do kúpeľov? Handrou je im ona, handrou kuchynskou! Ďakujem za takú milosť. Či niektorá z dcér Jablonského čítala čo len riadka? Či zná biedny puntík nad slovenským i?“
Kritika opilstva: „Sedliaci zle vyzerali. Tváre vráskovaté, odev biedny. A týmto otrhaným ľuďom úslužne nalieval špiritus mladý pán v elegantnom kabáte.“
Úpadok zemianstva:
Dej: Bohatého zemana Jablonského nahovorí Nemec Bauer, aby postavili pílu, pre peniaze sa chce oženiť s Adelou, o ktorú má záujem aj Eugen Dušan – má ju veľmi rád, ona ho považuje len za priateľa. Elu požiada o ruku bohatý starec, ona o svadbe nechce ani počuť, a tak ju rodičia nenútia. Zaľúbi sa do nej (a neskôr aj ona do neho) mladý lekár Holan.
Starého rechtora Holana chcú bohatí zemania odvolať, na jeho obranu sa postaví Ela a ňou povzbudený ľud, Ela je za svoj čin doma zavretá, starý Holan medzitým zomrie.
Jablonského oklamal žid a pripravil ho o 10 000 zlatých, nevydaril sa mu ani plán s pílou – je na pokraji zúfalstva – pomohol mu doktor Holan – rodina sa začne na neho dívať inak, môže si zobrať Elu.
Eugen pomôže Jablonskému s finančnej krízy, s Adelou ostávajú najlepšími priateľmi.
Dej zachytáva aj osud Kazimíra Podolského (brata Márie Jablonskej) – symbol úpadku zemianstva – opíja sa, droguje, je nešťastný kvôli Elize, ktorá sa k nemu nechce vrátiť, lebo ju potupil.
Autor necháva prežiť inteligenciu splynutú so silnou šľachtou.
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV
Má zemiansky pôvod, rodičia boli drobní zemania. Na jeho tvorbu vplýva príroda, ÚĽS, cítil s obyčajným človekom