To, čo je zreteľné v ostatných básňach zbierky, je ešte viac vyhrotené v rovnomennej básni Útek za Orfeom pozostávajúcej z troch častí – Sledovanie Orfea, Nasledovanie Orfea a Prenasledovanie Orfea. V prvej časti si autor všíma dva protipóly – vernú lásku Orfea k svojej milej, ktorá je čistá a úprimná a na druhej strane stojí muž a žena menom Mici z „dnešného sveta“, medzi ktorými prebieha iba vzplanutie hormónov. Muž sa pokúša zviesť vydatú Mici, pričom je jeho slovník často nevyberaný a hrubý. Keď ona chce hovoriť o poézii a jej hĺbke, on v nej vidí iba telo, „sexbombu“. Keď ona chváli Orfeov spev, on ho nazýva „buzerantom“.
- len som počul, že je buzerant.
A vy ste skvostná – a muž na služobnej ceste...
Do protipólu stavia teda lásku z gréckej báje (o Orfeovi a Eurydike) a prízemný cit dnešného muža a ženy, ktoré sa skondenzovali iba na to fyzické. V druhej časti, kde Orfeus smúti za nájdenou a znovu stratenou Eurydikou, sa mení aj vzťah muža a ženy Mici. On získal jej telo, a preto mu ona darovala aj svoju dušu. Chce ho milovať, opustiť svojho muža, ktorý jej nerozumie a nasťahovať sa k nemu. A on chce odrazu vzlietnuť k výšinám, zaujíma sa o umenie, vidí hĺbku v Orfeových veršoch a opúšťa Mici. V poslednej časti bakchantské ženy ukameňovali Orfea za jeho trúchlivý spev k smrti. Mici sa ešte pokúša o posledné zmierenie s milencom, ale nastáva definitívny koniec. Z veľkého učarovania sa razom stalo rozčarovanie, ostali len urážky, výčitky a plač. Cit je v žene potlačený a umŕtvený. Dominantný je v básni jazyk, ktorým básnik pôsobivo dotvára kontrast. Do Orfeových úst vkladá vznešené slová o láske, ktoré sú v protiklade s prízemným vyjadrovaním sa mileneckej dvojice.
Literárny vývin Vojtecha Mihálika prešiel rôznymi obmenami a variáciami. Od pôvodných schematických básní, ktorým sa vyčítala naivita, prešiel k básňam etického rázu a charakteru. Je to všestranne literárne orientovaný básnik, ktorý má politické, ľúbostné a spoločenské básne, básne ospevujúce mladosť a ženy (samozrejme v špecificky mihálikovskom chápaní), odsudzujúce pasivitu človeka – jednotlivca... .
Zaostalé ženy
Básnik sa pozastavuje nad životom jednoduchých zaostalých žien. Uvedomuje si,
že jeho a jeho priažteľov vychovali práve tieto ženy, matky, ktoré všetky svoje
sily venovali pohodliu svojich detí:
Za rohy sme chytili život,
okúsili sme z jeho piesní a vína,
po sýtych obedoch zahĺbení do televízneho kresla,
sústredení na svoju prácu a rozhľad,
mechanicky si obúvajúci ponožky,
na ktorých vlhnú cudzie pľuzgiere.
V závere naznačuje, že história sa bude opakovať, a z jeho manželky sa stane
zaostalá žena pre jeho syna.
Báseň: Sadli si k stolu, rátajú
Opis budúceho života rodiny, ktorá sa rozhodla vzdať sa všetkých radostí života
len preto, aby nasporila na auto:
Sadli si k stolu, rátajú.
Budúce auto trúbi do ich snov,
malými radosťami ho budú platiť:
káva a cigarety,
pivo a mlieko, kino a futbal, ovocie
zomelie motor, prikryje karoséria.
Rodičia si neuvedomujú, že týmto menia povahu svojich detí a kazia ich detstvo:
Vyhnite sa im, lebo priškrtili
dôverné slnko svojich týždňov a rokov
a svojim deťom
vsadili do tvárí starnúce oči,
žiadostivé a závistné.
Báseň: Zdrapy
Opis manželskej krízy, keď z viny manžela, ktorý túži rásť, ostávajú z bývalého
bývalého vzťahu len zdrapy svadobného závoja:
Ty suka,
ty moja smrť,
zošklivil sa mi tvoj pohľad
i tvoje zrobené ruky,
zvieracia vernosť všedným dňom,
pokora bez rozletu prízemné ambície,
protiví sa mi tvoja papuľa. Chcem rásť!
V tých chvíľach sa manželke vynárajú v pamäti dávne mužove slová, ktoré hovoria
za všetko:
Môj anjel,
mriem za tebou, ty si môj život,
milujem tvoje oči a dlane,
chcem, aby si bola verná svojej práci,
ó, daj mi ústa. Na rukách
ťa budem nosiť.
A ak ti poviem jediné krivé slovo,
nech onemiem.