Vladimír Mináč: Smrť chodí po horách
Autor: Vladimír Mináč
- román
- má autobiografické črty
- tématickým a myšlienkovým základom bola autorova účasť v SNP
- Autor zobrazuje dve dejové pásma. V jednom je postava Jána Lotára, partizána
bojujúceho v horách, kým v centre druhého je Janov brat Peter, ktorý sa dostane
do koncentračného tábora. Román vyznieva ako hľadanie zmyslu života, autora
zaujímajú reakcie bratov na vonkajšie podmienky, prekážky, ťažkosti.
Postavy:
Jano Lotár – partizán, túžil po lepšom živote, zamýšľal sa nad žitím
Peter Lotár – Janov brat, dostal sa do koncentračného tábora
Ludvik – vysoký chlap, široké plecia, hranatá tvár, veliteľ partizán
Marta – dedinské dievča, Petrova milá
Gruner – udavač, pracoval pre Nemcov, márnotratný syn
Willy – veliteľ VII. bloku v tábore, “pán života a smrti“, fešák, vysoký,
široký v
ramenách a štíhli v bokoch, výstavný kus väzňa
1. dejové pásmo
Dej sa začína pred Vianocami, kapitán Buk a major Vasiľjev sedia v izbe u gazdu
Martina.
Preberajú prepad ich skupiny partizánov, počas ktorého prišli traja z nich o
život. Zo zrady obvinia Grunera, ktorý za svoje vyzvedacie služby pre Nemcov
sníva o dovolenke. Partizánom sa Grunera podarí zajať, ale počas toho ako sa
zastavili v krčme sa mu podarí ujsť. Gruner Nemcom prezradí partizánske úkryty,
Nemci nato posilňujú svoje pozície
v dedine a pripravujú sa na útok do hôr. Ľudí z dediny zhromažďujú v kostole a
mestskom dome. Gruner si medzitým robí zálusk na Petrovu frajerku Martu.
Pokúsil sa ju znásilniť ale Marta bola mocná a Grunerovi sa úbránila –
zaškrtila ho. Po tom ako Petra Nemci odvedú z Roztočného do väzenia v Bánove,
Marte neostáva nič iné ako sa pridať na stranu partizánov, medzi ktorými je aj
Petrov brat Jano.
2. dejové pásmo
Popritom sa Jano zoznámi s Ludvikom (str. 50 ). Marta sa stretne s Janom a
vyrozpráva mu o všetkom čo sa stalo v dedine. Partizáni videli, že jej môžu
naozaj veriť a prijali ju medzi seba. Rozhodnú sa prepadnúť vlak s väzňami. Po
prepade však zistia, že to nebol vlak, na ktorý čakali, vagóny boli nízke, bez
stien a na nich autá, tanky a delá. Vrátili sa do úkrytu. Marta s Janom sa
zamýšľajú nad životom.
„Pretože celá filozofia, všetko vedenie ľudstva, všetko, čo ľudia vymysleli a
vytvorili
scvrklo sa mi na tri písmená: ŽIŤ!“
Jano sa poháda s Ludvikom, chce sa zbaviť utrpenia, zimy, hladu, únavy, chce
spať a jesť ako človek, a keď to nemôže, chce aspoň, aby sa to všetko
skončilo.(str. 84)
Medzitým nemecká hliadka našla ich “brloh“ ďaleko v horách. Pred zrubom sa
končili stopy a z komína vystupoval dym. Omyl je výlúčený. Nemci vydali presné
rozkazy: „ Obkľúčiť a zničiť hniezdo banditov!“ – obruč sa zaťahovala. Nemci
zaútočili na zrub, partizáni videli, že proti presile nemajú šancu, rozhodli sa
opustiť zrub a ubrániť svoje pozície na hrebeni. Podarilo sa im vydržať do tmy,
kedy prekĺzli spomedzi nemeckého obkľúčenia. „Bol to vtedy skutočný zázrak, keď
sa šesť chlapov s Ludvikovej skupiny zachránilo z nemeckého obkľúčenia – Marta
bola medzi mŕtvymi.
1. dejové pásmo
Nemci Petra po vypočúvaní spolu s ďalšími Slovákmi transportovali do
koncentračného tábora v Mauthausene (príchod a opis tábora str. 114). Každý z
nich dostal číslo, v ktorom bol jeho živoť. Ľudia v tábore pripomínali skôr
belasé stádo skladajúce sa z kostier, zabalených do modro-bielych pruhovaných
handier. Peter si uvedomoval, že to čaká aj jeho. Život v tábore bol
nepredstaviteľným utrpením. Spával spolu s ostatnými posediačky, pretože v
miestnosti sa tlačilo tisíc ľudí, jedol smradľavú zeleninu vo vode na obed a
tenký chlieb so slamou a konským trusom na večeru. Človek si tam zvykol na
všetko, len na hlad a Willyho sa nedalo zvyknúť. Willy bol veliteľom VII. bloku.
Bol pánom života a smrti. (str. 119-121).
Pri živote ich držala len viera v to, že spojenci ich čokoro oslobodia. Z
tábora Mauthausen
Petra previezli do tábora v Dachau. Tam ľudia umierali len od hladu (nie od
bitky), ale oproti Mauthausenu to bral ako veľký oddych. Blížil sa koniec.
Nemci sa postupne sťahovali so svojich pozícii, ešte stále čakali na zázrak a
preto so sebou brali aj zajatcov s táborov. Transportovali aj Petra, ktorý však
vedel, že tento transport bol posledným. Peter vedel, že to
už nemôže dlho trvať a príde sloboda.
Záver str. 144.