Jeho prvá kniha Rivers of Babylon sa stala v prvej polovici deväťdesiatych rokov bestsellerom z večera do rána. Len málokto však vedel, že sa zrodila s cieľom pobaviť autora a pár jeho priateľov. Vtipy ho totiž nudia a najlepšie ho vie rozveseliť absurdita životných situácií. Keď ich vo svojom písaní dovedie do krajnosti, smeje sa nahlas.

Prekvapiť, zaujať a šokovať sa knihe podarilo natoľko, až legendárny samorast Rácz ožil aj na filmovom plátne. K Rivers of Babylon pribudli medzičasom dve pokračovania, uvažuje sa aj o nakrútení ďalšieho celovečerného filmu. Autor o sebe hovorí, že je už na odpočinku a nič nové nepíše. Dnes už zrelý štyridsiatnik nemal záujem ukončiť gymnázium a neskôr ani vysokú školu. Prešiel viacerými robotníckymi povolaniami, pracoval v reklame, posledné dva roky presedlal na publicistiku - je šéfredaktorom internetového magazínu inZine. Peter Pišťanek.

Literárny talent Petra Pišťánka Peter Pišťanek je fenomenálny slovenský autor, ktorý nás možno až tak nezaujme svojím vzhľadom večne hladného buldoga, ako skôr svojimi knihami. Jeho legendárne príbehy, plné zbraní, násilia, sexu, kuriev, podlosti, silných a nebezpečných chlapíkov sa čítajú veľmi rýchlo, snáď ešte rýchlejšie ako leporelá pre malé deti. Okamžite zaujmú svojím rýchlym spádom deja, a až kým ich nedočítate, nepustíte ich z ruky. Dokonca je aj veľmi nebezpečné si niektorú Pišťankovu knihu na ľubovoľnom mieste otvoriť – s odhodlaním sa len tak na chvíľu začítať do deja. Často to dopadne tak, že kniha čitateľa vtiahne a ten si až po takej polhodine a po prečítaní kopy strán uvedomí, že vlastne chcel čítať len chvíľu. A k niektorým pasážam z Petrových kníh sa budete vracať stále. Najznámejším Pišťankovým dielom je kniha Rivers Of Babylon, ktorá sa dočkala ďalších dvoch dielov a v roku 1998 dokonca aj filmového spracovania. Veď ktorý priemerný slovenský občan by dnes nepoznal hromotĺka Rácza, ktorý sa z nepriaznivej role kuriča v hoteli Ambassador dopracoval vďaka svojej buldočej povahe a sociálnemu systému plnému dier až na post riaditeľa hotela, premenovaného už podľa neho na Ambassador-Rácz? Obsadenie filmu je zvládnuté na jednotku, Andy Hryc ako Rácz je fantastický a absolútne presvedčivý a pozoruhodné sú aj role Mira Nogu ako Ráczovho poskoka Ďulu a Riša Müllera ako homosexuála spievajúceho v bare hotela. Škoda len, že režisér Vlado Balco svojvoľne zmenil koniec príbehu – na konci filmu zomrie postava, ktorá hrá v tretej časti trilógie dôležitý part. Aj Pišťanka tento koniec poriadne nahneval.
Trilógia Rivers Of Babylon je jednoznačne tým najlepším, čo Peter kedy napísal. Hlavne detailné vykreslenie charakterov rôznych postáv a vzťahov medzi nimi je to, čo čitateľa udržuje pri čítaní týchto diel. A keď sa ešte pridá hromada absurdných situácií, uniká sa naozaj len ťažko. Druhý diel tejto trilógie je podľa mňa najlepší. Dvojka sa už ani nesnaží skrývať sa za rúško reality ako prvý diel – duch spomaľuje pád svojho švagra, ktorý bol vyhodený z okna, neukojené paničky sa nechávajú obrábať celým osadenstvom bufetu, atď. Dvojka má zo všetkých Pišťankových kníh najrýchlejší spád a je v nej najviac humoru. Okrem tu už toľko spomínanej trilógie patrí k výborným knihám aj Mladý Dônč, kniha s troma novelami a jednou poviedkou a kniha Sekerou a nožom, zbierka časopiseckých poviedok, ktoré napísal spolu so svojím kamarátom a kolegom, Dušanom Taragelom, ešte za čias totalitného režimu.
Pišťanek ľudí vo svojich románoch vodí za nos, určite sa nájdu takí, ktorí uverili, že je možné, aby sa kurič stal riaditeľom hotela. Je to síce možné, ale veľmi nepravdepodobné. Takéto spracovanie sa dá často nájsť aj v komiksoch. A presne to je to, čo Pišťankove knihy sú: dobre spracovanými a pútavými komiksmi. Mestá, budovy a z určitej časti aj osoby sú reálne, ako skoro v každom komikse, len okolnosti sú hyperbolizované, zaobalené do komiksového šatu: nesmrteľnosť hlavných hrdinov, humorné popisy osôb, až má človek pocit, že sú to vlastne len chodiace karikatúry a svet v ktorom chce každý každého len oklamať. Niekedy však aj komiksové spracovanie paradoxne človeku poskytne presnejší pohľad na svet a zostane v pamäti dlhšie ako priamy popis reality.
Zaujímavosťou je, že veľká časť Pišťankových skúseností a zážitkov zo života sa dá v jeho knihách nájsť, aj keď samozrejme v trochu surreálnom prevedení. Napríklad väčšina povolaní, ktoré Pišťanek počas svojho života vykonával, majú v jeho príbehoch miesto. Pracoval ako kulisár v SND (ako Ulmer v novele Debutant), bol strojníkom v Slovnafte, Vodárňach a kanalizáciach (Martin Junec v novele Muzika), kuričom (Rácz v Rivers Of Babylon) a samozrejme aj strážcom parkoviska (Fredy Špáršvajn v Rivers Of Babylon). Takisto hrával so svojím kamarátom a kolegom Dušanom Taragelom v šialenej punk-jazzovej formácií „Devínska Nová Vec – Alitet“ a tieto svoje hudobné skúsenosti použil aj v novele Muzika. Väčšina jeho poviedok sa odohráva v Devínskej Novej Vsi, miestom, kde sa narodil a kde doteraz žije.
Pišťanek vlastne tieto svoje skúsenosti až pop-artovským štýlom spracoval, zaobalil do komiksového šatu a okorenil poriadnou dávkou čierneho a morbídneho humoru. Komiksovému prevedeniu dodali posledné pomazanie aj Danglárove ilustrácie, ktoré zdobia obálky nového vydania trilógie Rivers Of Babylon ale aj kníh ako Mladý Dônč alebo Sekerou a nožom.
Treba povedať, že Pišťankove romány nemajú nejakú vysokú úroveň, sú plné nadávok, a určite sa nájdu takí, ktorí túto skutočnosť jeho knihám budú vyčítať. Treba však podotknúť, že Pišťanek je popri Taragelovi a Klimáčkovi snáď jediný slovenský autor, ktorý dokáže zaujať takýmto „intenzívnym“ spôsobom, aj napriek tomu, alebo práve vďaka tomu, že žáner jeho kníh je jednoduchý, odľahčený. Dobrý príklad pre takýto prístup je film „Dědičství aneb Kurvahošigutntag“ s Bolkom Polívkom v hlavnej role. Tento film je tiež plný chodiacich karikatúr, vtipných odpisov, fráz na popukanie, ktoré si dneska snáď každý druhý človek na ulici vypráva, a situácií ako vystrihnutých z komiksu (alebo snáď naozaj z klasického diania na dedine?). A presne to je to, čo robí z niečoho kultovú vec – keď to žije ďalej v ľuďoch. A české filmy ako Dědičství alebo Tankový prapor budú definitívne žiť v ľuďoch večne. A podobne je to aj s Pišťankovými, Taragelovými a Klimáčkovými knihami. Dokonca mám taký pocit, že humor mal vždy silu vytlačiť na pozadie vnímania päťstostranové seriózne romány ako Doktor Živago a pod. a to je presne to, čo seriózna kritika plná podráždených intelektuálov vždy neznášala a preto vždy podobné „odľahčené žánre“ posielala vo svojich recenziach do horúcich pekiel s argumentom, že je moc primitívne. Všetko však márne, vážení „intelektuáli“!
Prišiel som však do kontaktu s kritickými názormi na Pišťankove diela aj z „bežného“ obyvateľstva. Hádam najkurióznejším z nich bolo vyhlásenie, že mapa hypotetického ostrova Džundža, na ktorom sa odohráva veľká časť príbehu Rivers Of Babylon 3 bola okopírovaná z Pána Prsteňov a že všetky tie nadávky v Pišťankových knihách sú tam len preto, aby za každú cenu upútali. Zaujímavé, žeby to bola naozaj klasická nefalšovaná postmoderna?
Dodnes si pamätám, ako raz na jednej chate zábava už riadne pokročila a boli už tri hodiny ráno, a tak sme sa teda rozhodli že pôjdeme všetci spať. S jedným kamarátom sme si však ešte začali rozprávať Pištankove frky z trilógie Rivers Of Babylon, kvázi aby sa nám lepšie zaspalo. Dopadlo to nakoniec tak, že sme sa ešte asi dve hodiny po „záverečnej“ v kŕčoch váľali po posteliach, držiac sa za bruchá od smiechu. Samozrejme, že nikto okolo nás si toho spánku moc neužil, až kým sme sa konečne neukľudnili. Na budúci deň každý po mne samozrejme chcel, aby som im tie najvtipnejšie časti predčítaval (trilógiu som mal so sebou) a potom si tie knihy zrazu každý chcel odo mňa požičať. Pán Pišťanek by mal z nás určite veľkú radosť.
Treba ešte opomenúť, že päť tu spomenutých kníh je len takým „Best Of“ Pišťankovej tvorby. Ak nerátam trilógiu skaziek o Vladovi, a kolekciu publicistickej tvorby „Traktoristi a buzeranti“, ktoré patria už k tej horšej časti Pišťankových výtvorov, zaujímavé sú ešte Pišťankove príspevky do kníh ako Roger Krowiak a Sex po slovensky.
Roger Krowiak je zbierka príhod od mnohých slovenských autorov, ktoré sú opäť na komiksovú nôtu (a trošku šmrncnuté filmom noir) o nezničiteľnom agentovi Krowiakovi. Táto kniha je však veľmi rozporuplného charakteru. Rozporuplného hlavne preto, lebo kvalita príspevkov hraničí od strašne zaujímavých po strašne slabých. K tým horším patria príspevky od Martina Kasardu a dnes už zosnulej Jany Dráfy, k tým lepším samozrejme tie od tu už spomínanej spisovateľskej trojice. Hlavná zásluha, že táto kniha vôbec vyšla patrí Taragelovi, ktorý príspevky pre túto knihu zozbieral, ohodnotil a dokonca ešte aj pripísal jeden rozsiahly román RUSKÉ LETO.
Kniha Sex po slovensky je tiež zbierkou poviedok od rôznych slovenských autorov. Ako už názov napovedá, budú o sexe. Táto kniha sa tiež vyznačuje kolísajúcou kvalitou príspevkov. Tie najlepšie príspevky tu opäť napísali Taragel s Pišťankom, pričom zaujímavosťou je, že Taragelov príspevok do tejto knihy je najveselší a Pišťankov zase najsmutnejší. Hlavne Pišťankova poviedka zaujme, lebo sa jej autor v podstate vydal na ešte ním neprebádané miesta. Ten, kto čítal jeho predošlé diela, bude pravdepodobne očakávať zase nejaký blázinec, lenže Peter tu veľmi citlivým a romantickým spôsobom opisuje vzťah v ďalekom Petrohrade, ktorý vlastne ani nemal byť. Tento štýl písania zvládol Pišťanek veľmi dobre a jeho poviedka je určite najväčším prekvapením celej knihy.
Treba na koniec ešte dodať, že máme na Slovensku veľmi málo autorov, ktorí sú schopní zaujať podobným spôsobom ako trojica spomínaná v tejto recenzii. Mali by sme byť na nich patrične hrdí.