Vypracovala: Mgr. Hana Kalinová


 

BIOSFÉRA


- časť krajinnej sféry, ktorú tvoria všetky živé organizmy

- skúma ju vedná disciplína biogeografia, ktorá sa ďalej delí na fytogeografiu (skúma rastlinstvo) a zoogeografiu (skúma živočíšstvo)


 

Bioklimatické pásma a zóny


1. Horizontálne členenie (šírková zonálnosť)

 

- klimatické podmienky sa na Zemi menia od rovníka k pólom a rôznym klimatickým podmienkam sa prispôsobili rôzne organizmy


 

Dažďové rovníkové pralesy

 

Poloha: ekvatoriálne pásmo - povodie Amazonky, povodie Konga, ostrovná časť JV Ázie

Klimatické podmienky: priemerné ročné teploty okolo 25°C, úhrn zrážok 2000-3000 mm za rok

Organizmy: dažďové pralesy sú veľmi bohaté na život, vyznačujú sa aj veľkou druhovou rozmanitosťou

rastlinstvo je veľmi bujné, rastie v poschodiach – najvyššie stromy dosahujú okolo 60 m, potom sú poschodia nižších stromov, ďalej kríkov a bylín; každý strom ale poskytuje životné prostredie mnohým ďalším organizmom ako machom, papradiam, broméliám, lianám atď.

živočíšstvo je typické mohutným výskytom hmyzu, darí sa tu aj obojživelníkom a plazom; v amazonskom pralese žijú napr. leňoch, anakonda, veľhad, jaguár, vrešťan; v konžskom pralese gorila, šimpanz, slon pralesný, chameleóny; v pralese JV Ázie orangutan, gibon, pytón, tapír


 

Tropické opadavé lesy

 

Poloha: lemujú rovníkové lesy smerom k obratníkom

- klimatické podmienky: menšie úhrny zrážok (okolo 1000-1500 mm za rok) ako v dažďových lesoch, striedanie obdobia dažďa s obdobím sucha (monzúny)

Organizmy: lesy sú menej bujné a menej rozmanité ako dažďové

stromy sú nižšie, v období sucha opadávajú

živočíšstvo je stále veľmi rozmanité; v Ázii v takých lesoch žije tiger, zoborožec, okáň atlas; v Strednej Amerike puma, nosáľ; v Afrike antilopy


 

Savany

 

Poloha: v Južnej Amerike obklopujú amazonský dažďový les, v Afrike južne od Sahary a vo východnej Afrike, sever a západ Austrálie

Klimatické podmienky: striedanie období sucha a dažďa, pričom obdobie sucha trvá dlhšie ako v trop. opad. lesoch; podnebie je teplé

Organizmy: savany sú trávnaté oblasti, na ktorých sa poriedko vyskytujú aj stromy; pre dlhotrvajúce sucho sú živočíchy odkázané migrovať za potravou a vodou

rastlinstvo: rozličné trávy, akácie s korunou v tvare dáždnika, baobaby so zhrubnutým kmeňom

živočíšstvo: veľmi dobre sa tu darí najmä cicavcom a vtákom; v Austrálii kengura, emu; v Afrike zebra, slon, lev, žirafa, gepard, sup, pštros; v Južnej Amerike vlk hrivnatý, mravčiar


 

Púšte a polopúšte tropického pásma

 

Poloha: pozdĺž obratníkov; v Afrike Sahara, Namib, Kalahari; v Austrálii Veľká piesočná, Veľká Viktóriina, Simpsonova púšť; v Ázii Arabská púšť

Klimatické podmienky: veľmi suchá klíma, teploty cez deň vysoké (okolo 40°C), ale v noci klesajú k nule v dôsledku chýbajúceho vegetačného pokryvu, ktorý by teplo zachytával

Organizmy: povrch pokrývajú hlavne piesky a kamene

rastlinstvo sa sústreďuje najmä v oázach – palmy, okrem toho rôzne sukulenty (kaktusy, agáve, aloe...)

živočíšstvo žije cez deň v úkrytoch a v noci alebo nad ránom vylieza, sú to rôzne hady, škorpióny, z cicavcov ťava alebo v Austrálii bandikut, vakokrt


 

Subtropické tvrdolisté vždyzelené lesy

 

Poloha: v okolí Stredozemného mora, na juhu Afriky a Austrálie, na západe USA; v súčasnosti sú zväčša vyklčované

Klimatické podmienky: subtropické podnebné pásmo, mierne zimy a suché letá

Organizmy: rastlinstvo je zastúpené rastlinami, ktoré sa vyznačuje neopadavými listami so zhrubnutou kutikulou, aby prečkali suché letá – oliva, vavrín, oleander, dub; keďže pôvodné lesy sú už takmer vyklčované, na ich miesto nastúpili krovinaté tŕnité porasty macchie

živočíšstvo – daniel, dikobraz


 

Subtropické vlhké lesy

 

Poloha: juh Mexika, JV Čína, JV Brazília a Uruguaj

Klimatické podmienky: subtropické podnebné pásmo s vlhkým podnebím (monzúny)

Organizmy: rastlinstvo je bujné v dôsledku dostatku vlahy; spomedzi rastlín treba spomenúť aspoň bambus (Ázia)

 

 

Púšte a polopúšte mierneho pásma

 

Poloha: stredná Ázia – Gobi, Karakum, Kyzylkum, západné pobrežie Juž. Ameriky - Atacama, západ USA – Veľká panva, Mohavská a Coloradská púšť

Klimatické podmienky: mierna kontinentálna klíma

Organizmy: žijú tu odolné organizmy voči nedostatku vody aj nízkym teplotám v noci

rastlinstvo tvorí napríklad palina, yuka, rôzne odolné trávy

živočíšstvo napr. štrkáč v USA, ťava dvojhrbá v Ázii


 

Stepi

 

Poloha: stred USA, Patagónia, v Eurázii pás stepí tiahnuci sa od Ukrajiny severnou časťou strednej Ázie do Číny

Klimatické podmienky: mierne pásmo s kontinentálnym podnebím, ale s vyšším úhrnom zrážok ako v púštiach mierneho pásma

Organizmy: sú to trávnaté oblasti, ktoré sú ale dnes zväčša premenené na poľnohospodársku krajinu, kvôli veľmi úrodným pôdam

živočíšstvo: hlodavce, kurovité vtáky, stepi USA boli typické bizónmi


 

Listnaté a zmiešané opadavé lesy mierneho pásma

 

Poloha: stredná a západná Európa, východ Severnej Ameriky, východ Číny

klimatické podmienky: mierne pásmo s vyšším úhrnom zrážok ako na stepiach

Organizmy: v súčasnosti sú do značnej miery tieto lesy vyklčované

rastlinstvo tvoria rozmanité druhy drevín ako buky, hraby, lipy, jasene, javory (v Severnej Amerike javor cukrodarný), jedle, smrekovce...

živočíšstvo je zastúpené napr. srnami, diviakmi, líškami, sovami atď.


 

Boreálne ihličnaté lesy

 

Poloha: severná časť Eurázie (tajga), sever Severnej Ameriky

Klimatické podmienky: mierna chladná kontinentálna klíma

Organizmy: chlad na tomto území znášajú len ihličnany – smreky, smrekovce, borovice, prípadne z listnáčov breza

vyskytujú sa tu živočíchy ako medvede, vlky, rysy, losy


 

Tundry

 

- poloha: severný okraj Ameriky a Eurázie

- klimatické podmienky: subarktické podnebie

- organizmy: je tu až príliš veľký chlad na to, aby tu rástli lesy, preto sa z drevín vyskytujú skôr zakrpatené vŕby a brezy, machy a lišajníky

živočíšstvo – soby, pižmoň, polárna líška, polárny medveď


 

 

Rastlinstvo a živočíšstvo svetového oceánu

 

- činitele, ktoré ovplyvňujú faunu a flóru oceánu, sú teplota, salinita a hustota vody, ako aj množstvo svetla, ktoré s rastúcou hĺbkou klesá

Svetlo je veľmi podstatné najmä pre rastliny, aby mohli fotosyntetizovať. Preto pri hladine žije najviac oceánskych organizmov – rastlín, ktoré fotosyntetizujú a živočíchov, ktoré rastliny požierajú. Najväčšiu časť tvoria drobné riasy a drobné živočíchy, ktoré sa riasami živia. Spolu tvoria PLANKTÓN.

Vo veľkých hĺbkach, kam takmer alebo vôbec nepreniká svetlo, nedokážu žiť rastliny. Len živočíchy, ktoré sú prispôsobené nedostatku svetla (svetielkujú) a vysokému tlaku vody (tvarom tela).

 

Vyššia teplota vody pôsobí priaznivo na druhovú rozmanitosť. V tropických plytkých moriach, ktoré obývajú koraly, sú domovom obrovského množstva rôznych druhov organizmov. Naproti tomu chladné moria síce nie sú tak druhovo pestré, no voda obsahuje viac kyslíka, takže sú bohatšie na planktón a tým pádom aj na ryby (slede, makrely, sardinky...) a veľryby.

So stúpajúcou salinitou klesá množstvo organizmov v mori.


 

 

Zdroje:

Bizubová, M.: Geografia pre 1. ročník gymnázií. SPN, Bratislava 2008

Kolektív autorov: Zviera. Ikar, Bratislava 2002