. Ak v spoločnosti vládne názor, že vo väzení by si človek mal odpykať svoj trest, väzenie by ho malo prevychovať, zmeniť k lepšiemu, Uršuľa má na to iný názor. Myslí si, že
,, človeka vychováva život, každý skutok. Čím je starší, tým je múdrejší. Drsný život spraví z nás múdrejších...“ ( Sloboda, Uršuľa, s. 44 ) Uršuľa je však veľmi rozporuplná postava. Už v piatej kapitole cíti vinu za Hodžovu vraždu - ,, Hodžova dcéra jej bude do smrti pripomínať, hoci bez slov, vraždu.“ Zlom v chápaní svojho zločinu nastal u nej po tom, ako ju opustil jej mladý priateľ: ,, Skrútila sa, prešiel ňou akýsi blesk, úder, niečo desivé. Po prvý raz, v sekunde pochopila svoj zločin, svoju vinu. A to nie iba ako priestupok proti etike: ako niečo, čo urobila proti sebe. Tento náhly záblesk svedomia, toto silné poznanie nemohla porovnať s ničím, čo doteraz zažila.“( Sloboda, Uršuľa, str.7l) V knihe Rubato tiež pociťuje výčitky svedomia. Hoci sa Uršuľa prejavuje ako bystrá, racionálna žena, nemôže sa vymaniť spod ťarchy svojho dávneho zločinu, preto ustavične hľadá v sebe vo svojom najskrytejšom, najtajnejšom vnútri akési zrnko, čosi dobré, nenarušené, čosi, čo ona nazýva svojím Bohom. Navonok je triezva, chladná, ukazuje sa však, že v skutočnosti ňou všetko hlboko prechádza, zanecháva stopy. V knihe Rozum je vražda Uršule opísaná trochu ináč. Myslím si, že autor poukazuje aj na šírenie klebiet v spoločnosti. Uršuľa je tu zobrazená ako alkoholička, ktorá zabila svojho muža počas jednej z mnohých hádok vyvolaných žiarlivosťou.
Uršuľa ,,migruje“ vo vzťahoch k mužom. Z románu Rozum sa dozvedáme, že Uršuľa podviedla svojho manžela Jána Hodžu s jeho priateľom - scenáristom. Uršuľa hľadá Jana, ktorý odcestoval na pohreb do Prahy, a umára sa žiarlivosťou. Vtedy prežije s hlavným protagonistom Rozumu krátke, sexuálne intermezzo, po ktorom zostávajú u oboch iba výčitky svedomia. V próze Uršuľa otvorene flirtuje s priateľom Hodžovej dcéry Janky – s Borisom Heinem, ktorý je od nej o desať rokov mladší. Nemá zábrany, otvorene mu navrhne, či sa chce s ňou vyspať. Do vzťahu s vekovo nerovnocenným partnerom vstupuje spontánne, bezhlavo, no tento vzťah dlho nevydrží. Boris vycíti, že Uršuľa ho chce dostať do manželstva, ,,chce ukázať, že ona môže mať mladého manžela“. Uršuľa, hoci sa navonok tvári hrdo, ťažko znáša rozchod s Borisom. Je plná emócií, rozmýšľa o tom, či ako vrahyňa má vôbec právo na šťastie, ale i právo na smútok. Je nešťastná.
Druhýkrát do manželského zväzku vstupuje Uršuľa s vdovcom Mišom Pátkom, ktorý žil so svojím synom v Novej Vsi, bol vedúcim stavebnej čaty. Do vzťahu s týmto mužom sa Uršuľa nevrhla tak bezhlavo ako do vzťahu s Borisom. Pátkovo pozvanie na návštevu ju veľmi rozrušilo, trápili ju pochybnosti. Na jednej strane jej lichotilo, že sa o ňu zaujíma, na druhej strane sa obávala, či nemyslí len na vyspatie sa s ňou. Trápilo ju, že možno ju chce nielen pre seba, ale aj pre domácnosť, pre chlapca, o chvíľu však zasa uvažovala, že by bola v podstate ,, rada matkou jeho synovi, slúžkou v domácnosti...“. Ťažko je možné posúdiť existenciu tohto manželského zväzku, pretože Uršuľa sa raz o ňom vyjadruje pekne, inokedy ho zasa považuje za nie príliš šťastné. Jedno je však isté, že veľa pekného s Mišom nezažila. Mišo dokázal byť k nej nežný ( mala rada sex s ním), dokázal však byť aj surový, agresívny, bol jej neverný. Je zaujímavé, že Uršuľa v podstate zabila svojho prvého manžela aj vďaka žiarlivosti, no na Pátka nežiarlila. O klebety jeho vzťahu s Máriou Novotnou sa nezaujímala, spočiatku ju netrápilo, či Marcel je jeho synom. Prežívali spolu všedný život, na nudnosť vo vzťahu poukazuje aj pozeranie televízie. Uršuľa si však musela v živote aj veľa vytrpieť. Surovo sa k nej zachoval Jano Hodža, surový bol k nej aj jej druhý manžel Mišo Pátek. Po tragickej smrti syna ju tiež surovo zbil. Bol to slaboch, ktorý podľahol ,,verejnej mienke“, a hoci sa s Uršuľou oženil, žili dobre, občas sa jej aj bál. Dokonca sa jej bál aj v spánku. Uršuľa svojho muža Miša podceňovala, myslela si, že jej neveru neodhalí alebo že jej ju odpustí. No ani druhé manželstvo Uršule neskončilo dobre. Mišo sa nedokázal vyrovnať s tým, že mu bola žena neverná s jeho synom. Po jej úteku zo spoločného domu skončí svoj život samovraždou. Uršuľa svojho muža ľutuje, nemá výčitky svedomia za svoju lásku s Marcelom. Tvrdí, že Miša nemilovala, že si ho chcela vyhodiť ,,zo srdca i z pamäti“. Vzápätí však uvažuje: ,, A či ste spolu neprežili aj pekné dni?“
Osobitné miesto v jej vzťahoch k mužom má pomer s Marcelom, nemanželským synom Miša Pátka, jej druhého manžela. V tomto vzťahu prvý krok urobil Marcel, ktorý jej napísal list. Spočiatku si Uršuľa uvedomuje nezmyselnosť priateľstva s Marcelom:,,Veď má len sedemnásť rokov. To svedčí o jeho infantilite. Nemôže to byť normálne.“ ( Sloboda, Rubato, str.17-18) Uršuľou zmietajú protichodné city. Chce ho aj vnímať ako svojho nevlastného syna, vidí však v ňom muža. Raz pociťuje ku nemu ľútosť, inokedy tvrdí, že je do neho zamilovaná. Občas ňou ,,zmietajú“ materinské city, chce sa o neho starať namiesto jeho duševne chorej matky, potom zasa túži po sexe s ním. Uvedomuje si, že robí zle: ,,Bože môj, diabol na mňa dýchol.“ Vzťah by aj chcela ukončiť, aj sa usiluje pokračovať v ňom. Trpí, keď Marcel prestane o ňu javiť záujem, nájde si inú. Je pre ňu ťažké zabudnúť na neho, počas jej samoty sa jej vkráda do snov.
Uršuľa prežila vzťahy s niekoľkými mužmi, ale sama o sebe v rozhovore s Pcihlom tvrdila, že zamilovaná bola, keď mala trinásť rokov. Pri tomto jej tvrdení možno teda pochybovať o úprimnosti jej citov k mužom jej života. Núti nás to zamýšľať sa aj nad tým, čo bolo skutočnou príčinou uzavretia dvoch manželstiev. Bola to vypočítavosť, strach zo samoty, túžba po hmotnom zabezpečení, sex alebo aké boli príčiny? Čitateľ sa môže len domnievať. Na svoju otázku nedostane tú správnu odpoveď, pretože mnohé úvahy, monológy Uršule ho zasa privedú k pochybnostiam. Pcihla o nej hovorí: ,, Vy ste zločinec! Nikdy nebudete šťastná, lebo zločinec nemôže byť nikdy šťastný. Máte stále výčitky svedomia, preto nedokážete ľudsky...“ ( Sloboda, Uršuľa, str.108)
Ingrid Nosková píše, že Rudolf Sloboda bol spisovateľ, ktorý sa vždy snažil priblížiť čitateľovi v maximálnej miere realitu, preto nemohol obísť ani erotický motív. Erotika a s ňou prepojené telesné zblíženie sú sekundárnymi motívmi, ktoré podfarbujú každé z jeho diel. (Nosková, Kontemplatívna osobnosť, s. 128) Podľa I. Sulíka sú ženy v slobodovskej interpretácii erotických kontaktov ,, praveké lovkyne, femme fatale, vampy, náhodné zhmotnenia dávnych predstáv, sú sebaistejšie, vedomé si svojej prevahy a suverenity. Muž padá do ich osídel v každom veku, od chlapčenstva až po čerstvú päťdesiatku.“ ( Sulík, Erotický motív v próze Rudolfa Slobodu, s.8) Napísané platí aj o Uršuli, ktorej tiež podľahli muži od chlapčenského veku (Marcel - 17, Boris - 20) do zrelého mužského veku ( Jano-46 rokov). Zo vzťahov cítiť viac telesnú príťažlivosť ako lásku. Uršuľa premýšľa:,, ... bola som spokojná, že som urobila dnes šťastných dvoch ľudí len vlastným telom, vlastnou prirodzenosťou, bez námahy. Starosti spred pár dní mi pripadali smiešne: veď komu som týmito láskami, povedzme priamo súložami, ublížila?“ (Sloboda, Rubato, s.31) Svojím zmýšľaním nás núti uvažovať nad tým, či nebola od sexu závislá - ,,... konečne prestanem byť závislá od vôle a chutí manžela, mám tu mladého muža, ktorý bude nenásytný.“ (Sloboda, Rubato, s.31) Takéto zmýšľanie svedčí o kríze manželských vzťahov, o nenaplnení pravej podstaty manželstva.