Rudolf Sloboda 5

    Protirečivosť sa prejavuje napr. aj v jej názoroch na manžela Miša – v Uršuli hovorí, že nie je pekný, ale je riadny chlap, v Rubate zasa hovorí, že si nevie predstaviť krajšieho muža ako je Mišo Pátek. Svoje manželstvo považuje za svoj údel a zmysel života.

     Ingrid Nosková vo svojej knihe Kontemplatívna osobnosť hovorí o Rudolfovi Slobodovi: ,,Rudolf Sloboda bol tiež jeden z tých ľudí, ktorých fenomén smrti stále fascinoval. Možno jeho neutíchajúca túžba po odhalení tajomstva smrti tkvela práve v tom nepoznanom a tajomnom, čo zahaľuje smrť samu. Zo spisovateľovej autobiografie je známy fakt, že sa viackrát (4-5-krát) pokúsil spáchať samovraždu a myšlienka na smrť sa akoby stotožnila s jeho osobnosťou. Nedesila ho predstava vlastného konca, skôr ho fascinovala a zaujímala. Jeho zaujatosť fenoménom smrti sa vo veľkej miere odrazila aj v jeho literárnej tvorbe. Hlavní protagonisti často uvažujú o smrti, najmä o smrti dobrovoľnej, o samovražde.“ (Nosková, Kontemplatívna osobnosť, s. 121) Uršuľa  často premýšľa o budúcnosti, o osude, ktorý je jej predurčený. Jej vnútro trápia rozporuplné myšlienky. Objavujú sa náznaky myšlienok na samovraždu. V próze Uršuľa  premýšľa hlavná hrdinka o tom ,, či sa nemá obesiť“.  V Rubate si kladie otázky: ,, Ale je to také hrozné zomrieť vlastnou rukou? Prečo je to hriech? Prečo by sa Boh na mňa mal hnevať, keby som sa sama zabila?“ ( Sloboda, Rubato, s.84)

     Viera v Boha či protest proti viere samej je typickým znakom Slobodových próz.  Ingrid Nosková píše, že jeho literárne postavy neustále cirkulujú medzi dvoma polaritami: dúfať a veriť, či neveriť a odvrátiť sa. V knihe Rubato sa Mišov syn Marcel považuje za ateistu, hoci svojimi myšlienkami čitateľa o tom celkom nespresvedčí. Boh, viera v neho, však zohráva úlohu v živote Uršule. Aj tu sa prejavuje protirečivosť jej povahy. Uršuľa nechodí do kostola ( len ojedinele), častokrát uvažuje o tom, že Boh je síce nejestvujúci, a preto sa ho netreba  báť. Na druhej strane ju však Boh upozorňuje, že skutok, ktorý vykonala ( vražda Jana, nevera s Marcelom ...) je pre ňu nebezpečný a musí sa pripraviť na trest. Vo svojich úvahách často rozmýšľa o tom, ako by jej správanie a konanie obstálo pred Bohom, hľadá u neho pomoc.

     Rudolf  Sloboda vo svojej knihe Pokus o autoportrét  píše, že ho vždy zaujímalo, ako sa žena, alebo aj muž, dokážu prispôsobiť v novom manželstve. Keď niekto po celý život žije s jedným partnerom, vzbudzuje tak trocha závisť. Rozvedení ľudia často vstupujú do nových partnerských vzťahov, chcú to skúsiť znova, už poučení z chýb. Autor odpovedá na otázku, či postava Uršule vznikla podľa jeho pôvodných predstáv alebo sa počas písania zmenila. Vychádzal zo svojej, ale i z počutej skúsenosti, že muži po istom čase začínajú vyhľadávať v manželke všetko minulé, neznáme, temné – jednak, aby si veci ujasnili, a jednak z určitého sadizmu. V prvej autorovej  verzii Uršule je hlavnou postavou jej druhý muž, v druhej verzii sa viac sústredil na postavu Uršule. ( Sloboda, Pokus o autoportrét, s. 143 – 144 )