Peter Jaroš: Tisícročná včela
Dej: Na začiatku knihy sa dozvedáme o m. Pichandovi a jeho
synovi, ako pracujú s drevom. Cez deň, keď chlapi išli z hory, Valent sa pobral
chytať pavúky. Samo si ľahol do včelína, kde sa mu zdalo o nesmrteľnej včele a
ako sa ním rozpráva. Starý Pichanda si zdriemol, pokým jeho synovia popílili
drevo a spomínal na múračky. Zdalo sa mu s jeho frajerkou, ako bol uväznený vo
veľkej vile. V dedine sa večer chystala zábava, na ktorú sa všetci tešili. Na
zábave sa o Kristínu pobili Matej Svak a Juraj Ciprík a pokrokovým človekom v
dedine bol učiteľ Orfanides, ktorý mal záľubu vo včelách a štepení stromov.
Začalo sa leto a chlapi šli kosiť seno. Na ženy v tom období zostal celý dom na
starosť. Hore na lúkach prišiel za Valentom statkár Haderpán a dohodol sa s
ním, že bude doučovať nemčinu jeho dcéru Hermínu. Medzitým Kristína doniesla
obed chlapom a při obchode sa stretla s Matejom, ktorý sa u nej zdržal cez noc.
Stará murárska partia sa vybrala na múračky i so Samom Pichandom. Martin
Pichanda oslavoval päťdesiatku a na oslave sa hovorilo o starých dobrých
časoch. Po odstupe času sa konajú v dedine svadby.Juraj si berie Stasku
Dropovú, Kristína sa vydala za Mateja. I Samo sa oženil. Zobral si Máriu
Dudáčovú. Po niekoľkých rokoch zomiera učiteľ Orfanides.
Valent Pichanda doštudoval právo. Manželstvo Mateja a Kristíny je po 9 rokoch
bezdetné. Mateja privalilo v hore a po čase umiera. Kristína ostáva sama.
Martin Pichanda sa z roka na rok menil, chodila za ním Ružena, aby šiel na
spoveď, no on bol neveriaci. V januári 1904 zamrzlo Martinovi ríbezľové víno.
Nechtiac sa mu tá fľaša rozbila a on pojedol črepy. Zadusil sa a jeho žena i
deti sa nevedeli s jeho smrťou vyrovnať. Kristína si našla milenca. Valent
predáva svoj diel Samovi a jeho rodine. Samo, Martinov nástupca, zháňa starú
murársku partiu do roboty. Berie so sebou aj najstaršieho syna Jána, ktorého
zrazili policajti a umiera. Samo sa vracia domov. Zanevrie na celý svet.
Narodil sa mu syn Marek a to ho trochu upokojilo. Kristíne sa narodil syn Ivan.
V dedine zabilo mlynára a tak sa Samo púšťa na mlynárske remeslo. Opravil mlyn
a mlel pre celú dedinu. Darilo sa mu dobre. Takto to šlo z roka na rok, až
vypukla vojna. Zomiera Ružena. Kristínin milenec ovdovel a zobral si ju. Samko
sa oženil a odišiel s manželkou do Ameriky. Začala sa vojna a muži museli ísť
do vojny. Samkov syn Peter sa chcel oženiť, no při bitke ho zavreli a poslali
na front, kde sa dá zajať Rusom.
Do vojny sa dostáva aj syn
Karol, na fronte umiera. Pichanda spolu s priateľkou sa dostávajú do
Ružomberskej väznice. Po prepustení idú domov.
Tisícročná včela znamená: tak ako včela robí svoju prácu tak i človek vykonáva
každodenne svoju prácu, ktorá ho živí. Každý deň umiera človek, tak ako včela,
ale narodí sa druhá, mladšia generácia a pokračuje v práci.
Peter Jaroš Tisícročná včela
útvar: dedinský, generačný román
- vplyv magického realizmu a postmodernizmu
- historický pohľad na obdobie od 2. polovice 19. storočia do roku 1918
- liptovská dedina Hybe
- osudy troch generácií rodiny Pichandovcov
Martin Pichanda + Ružena (50 rokov na začiatku diela, miluje geografiu, mapy, vzdialené (Senková) krajiny, miluje ženu)
deti:
Samko + Mária Dudačová (murár)
deti:
Janko (zastrelili ho pri demonštrácii v Maďarsku)
Samko + Eva Švadová
(odišiel do Ameriky)
Peter (hodinár, člen SDS, počas vojny prebehne k Rusom, milá Mária Radková)
Karol (študuje na akadémii maliarstva, umiera v Taliansku vo vojne na Piave)
Emka (zachytia ju mlynské remene, umiera)
Marek (narodil sa po smrti Janka)
Valent + Hermína Haderpánová (štúdium práva v Prahe, jeden syn, Marián)
Kristína + Matej Srok (zomrel, privalil ho strom)
+ Julo Mitron (deti Ivan, Žofka)
Orfanides - starý učiteľ, vytrvalý, dobroprajný, spravodlivý
- včelár a ovocinár (a rétor, poet, filozof)
- miestny farári, katol. aj evanjel., mu zazlievali, že „opravuje prírodu po stvoriteľovi“ (štepy, kríženie druhov – rozširuje to medzi ľud a tak ich navádza k rúhačstvu, neznabožstvu)
- neverí v Boha
- radí, aby chudoba zakladala fabriky a bolo tak kde pracovať a nemal na ľudí vplyv maďarský kapitál
- na smrteľnej posteli sa hanbí za to, že sa bál bojovať pre lepši svet, lebo všetci, čo chceli zmeniť svet, zahynuli
- plastický obraz spôsobu života vtedajšieho ľudu (senoseče, múračky, oheň, zábavy,
- vyzdvihnutie pracovitosti a húževnatosti slovenského ľudu
- hlavný dej je prerušovaný epizódami (vývoj obce Hybe, citácie z novín)
- retrospektíva
- ponechal originálne zemepisné názvy a dokonca aj vlastné mená niektorých významných rodákov (Ľudovít Samuel Orfanides)
- podrobné dejiny Hybe od 13. stor. nájdeme v románe (písal ich Valent) (národnosti, počet obyvateľov aj domácich zvierat, spôsob obživy, významné udalosti, pohromy, uvádza aj sťažnosti Hybanov z 18. stor. – nespokojnosť so svojvôľou vrchnosti a právnou neistotou)
- spomína aj miestne ochotnícke divadlo
- návšteva Daxnera a Francisciho
- aktivity sociálnodemokratickej strany (prvé štrajky, demonštrácie)
- odchod obyvateľov za prácou do Ameriky
- vypuknutie 1. sv. vojny a založenie spoločného štátu (podrobné a presné údaje, správy z bojísk, články z novín - dátumy, postupy a porážky vojsk, presné lokality, mená, počty)
- nezvyčajné udalosti (veľryba, Oškara, meteor), povery, bizarné sny (Samovi sa zdá, že ho zvádza včelia kráľovná)
- hovorové slová
- spájanie rôznych jazykových štýlov
- motív včely-človeka:
„Sme ako tie včely, iba robota nás spasí.“
„Nič iné nás nečaká, len robiť a robiť ako tie včely, keď chceme zachovať rod!“
„Desať nás zahynie, ale dvanásť sa narodí, ako tie včely...“
„Sme ako včely! Neuvedomili sme si, že nosíme v zásobe žihadlo a že môžeme aj pichnúť.“
Ako včela, tak i človek vykonáva každodenne svoju prácu, ktorá ho živí. Každý deň umiera človek, tak ako včela, ale narodí sa druhá, mladšia generácia a pokračuje v práci.