Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská


 

  • majú vytvorené tri zárodočné vrstvy: ektoderm, endoderm, mezoderm, primitívne druhy namiesto mezodermu majú len mezenchým – nekompaktné rôsolovité tkanivo

  • sú dvojstranne = bilaterálne súmerné

  • cefalizácia: formovanie hlavovej časti, zadnej = análnej ako aj chrbtovej (dorzálnej) a brušnej (ventrálnej) časti

  • pásová nervová sústava na brušnej strane

  • dve vývojové vetvy: prvoústovce a druhoústovce


 

Vývojová vetva: PRVOÚSTOVCE (PROTOSTOMIA)

 

  • otvor gastruly (blastopór) sa stáva prijímacím otvorom

  • análny otvor sa vytvorí na opačnom konci tela

  • nervová sústava je na brušnej strane

  • cievna sústava je na chrbtovej strane

  • skupina necélomové: ploskavce, hlístovce

  • skupina celómové: mäkkýše, obrúčkavce, článkonožce


 

Skupina: necélomové prvoústovce (Acoelomata)

 

  • bunky tretej zárodočnej vrstvy netvoria súvislé tkanivo, ale prenikajú do prvotnej telovej dutiny a tvoria tam mezenchým.


 

 

  1. Kmeň: Ploskavce (Plathelminthes)

 

  • ploské živočíchy, jeden prijímací a zároveň vyvrhovací otvor, často obrvené, telo tvorí hlavová a trupová časť, na hlave často pigmentové škvrny – očká, parazity majú na hlavovej časti rôzne háčiky a prísavky

  • pohyb umožňuje kožno-svalový vak

  • telová dutina = schizocél - vyplnený mezenchýmom

  • vylučovanie zabezpečujú protonefrídie

  • pásová nervová sústava

  • obyčajne sú hermafrodity, vo vývine larva


 

 

trieda: Ploskulice (Turbellaria)

 

  • voľne žijúce, obrvené, s veľkou regeneračnou schopnosťou

  • pigmentové oči a často aj statocysta

  • požierajú riasy, alebo sú dravé

  • zástupcovia:

Ploskuľa mliečnobiela (Dendrocoelum lacteum) – 3 cm, v sladkých vodách, ústny otvor na brušnej strane


 

trieda: Motolice (Trematodes)

 

  • 1 mm – 30 mm, neobrvené sploštené telo

  • ústna a brušná prísavka, žijú paraziticky (ekto- aj endo- )

  • sú to hermafrodity - majú zložitý vývin, často cez viac medzihostiteľov

  • zástupcovia:

Motolica pečeňová (Fasciola hepatica) – živí sa krvou, spôsobuje ochorenie oviec, medzihostiteľ je slimák - vodniak malý


 

trieda: Pásomnice (Cestodes)

 

  • telo až 20 m

  • hlavička s prísavkami a háčikmi, krčok, články (až 1 500) – plné vajíčok

  • v koncových článkoch – sa nachádzajú samčie a samičie pohlavné bunky

  • tráviaca sústava chýba, potravu prijíma z čreva hostiteľa osmoticky

  • hermafrodity, dospelé parazitijú v tráviacej rúre ako endoparazity, produkujú rôzne toxické látky, otravujú organizmus, prejavuje sa to málokrvnosťou

  • larvy v rôznych živočíchoch v krvnom obehu, svalovine a volajú sa uhry (cysticerkus)

  • zástupcovia:

Pásomnica venčeková (Taenia solium) - v tenkom čreve človeka, nákaza z mäsa ošípaných, 8 m

Pásomnica dlhá (Taenia saginata) - človek sa nakazí zle tepelne spracovaným hovädzím mäsom, 10 m

Pásomnica motožková (Taenia multiceps) - dospelá v psoch, úhor ako slepačie vajce v mozgu oviec a tým spôsobuje „vrtohlavosť“ oviec

Pásomnica detská (Hymenolepis nana) - je dlhá len 30-80 mm. Cudzopasí v čreve človeka, najmä u detí, pri vývoji nepotrebuje medzihostiteľa


 

 

 

  1. Kmeň: Hlístovce (Nematoda)

 

  • podlhovasté, na priereze okrúhle telo, priestranná prvotná telová dutina - pseudocél

  • hydroskelet – tlakom spevnená kostra

  • na povrchu tela kutikula, ktorá rastie a zvlieka sa

  • tráviaca rúra s dvoma otvormi (ústny a análny)

  • vylučovanie cez protonefrídie

  • pásová nervová sústava, zmyslové orgány

  • cievna sústava nie je vyvinutá

  • gonochoristi, pohlavný dimorfizmus, z oplodneného vajíčka sa liahne larva

  • žijú v pôde, vode, paraziticky

  • nemajú dýchacie orgány, mnohé žijú anaeróbne

  • zástupcovia:

Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis) – v hrubom čreve detí, svrbenie konečníka, 1 cm

Hlísta detská (Ascaris lumbricoides) – v tenkom čreve, 20 cm, samička väčšia, samček špirálovito zahnutý koniec tela

Svalovec špirálový (Trichinella spiralis) – 3 mm, človek sa nakazí z mäsa diviaka, psa, larvy žijú vo svaloch, lymfou sa dokážu dostať aj do mozgu, resp. do srdcového svalu

Háďatko repné (Heterodera schachti) - parazituje na koreňoch repy

Háďatko pšeničné (Anguina tritici) - parazituje na listoch a klase


 

 

Skupina: célomové prvoústovce (Coelomata)

 

  • majú célom (druhotnú telovú dutinu), ktorý sa tvorí v podobe párových vačkov v každom článku z mezodermu, uzatvára izolované vnútorné prostredie a umožnil tak vo fylogenéze prenikanie vodných živočíchov na suchú zem

  • célom vzniká v ontogenéze z buniek mezodermu nárazovo a tým sa utvára článkované telo


 

 

 

    3. Kmeň: Mäkkýše (Mollusca)

     

  • célom sa objavuje v embryonálnom vývine, neskôr sa rastom živočícha rozpadá a splýva s prvotnou telovou dutinou, čím vzniká typ zmiešanej telovej dutiny = mixocél, táto dutina ja vyplnená hemolymfou

  • zvyšok druhotnej telovej dutiny je zachovaný len v osrdcovníku a v dutine pohlavných a vylučovacích orgánov

  • stavba tela: hlava, noha a vnútornostný vak

  • na chrbtovej strane je kožný záhyb – plášť, ktorý produkuje vápenatú schránku – ulitu alebo lastúru

  • plášťová dutina – medzi plášťom a telom (do nej ústi análny otvor, vývody pohlavných žliaz, vývody rozmnožovacej sústavy). Vodné druhy majú v plášťovej dutine žiabre.

  • suchozemské dýchajú plášťovou dutinou – pľúcne vaky

  • nervová sústava: rebríčková

  • zmyslová sústava: na hlave dva páry hmatadiel a komorové oči

  • pohyb zabezpečuje hladké svalstvo nohy, noha sa často morfologicky mení (napr. chápadlá)

  • tráviaca sústava: radula – drsný jazýček, párová pečeň

  • cievna sústava otvorená, len hlavonožce uzavretá, srdce v osrdcovníku, hemolymfa (obsahuje hemoglobín alebo hemocyanín)

  • metanefrídie – vylučovacie orgány, za srdcom uložené Bojanova žľaza – vyprázdňuje sa raz za 2 – 3 týždne

  • hermafrodity aj gonochoristi, oplodnenie vnútorné

  • vývin priamy (suchozemské) alebo nepriamy (morské – larva trochofóra alebo veliger)


 

1. podkmeň: Mäkkýšovce (Amphinura) – morské, bez alebo so škridlicovitou schránkou

2. podkmeň: Schránkovce (Conchifera)


 

 

trieda: Ulitníky (Gastropoda)

 

  • asymetrické mäkkýše so špirálovitou ulitou

  • hlava, oči, hmatadlá, radula, žiabre alebo pľúcne vaky

  • oddeleného pohlavia, častejšie hermafrodity (proterandrický hermafrodityzmus – najprv dozrievajú spermie, potom vajíčka), pri kopulácii si jedinci vymenia spermie, kladú vajíčka

  • zástupcovia:

Slimák záhradný (Helix pomatia)

Slimák meňavý (Cepaea hortensis)

Slizovec lesný (Arion empiricorum) - bez ulity

Slizniak karpatský (Bielzia coerulans) - bez ulity, modré sfarbenie

Vodniak vysoký(Lymnaea stagnalis) - dýcha pľúcnymi vakmi, vodný druh

Kotúľka veľká (Planorbarius corneus) - vodný druh

Močiarka živorodá (Viviparus viviparus) – dýcha žiabrami, živorodá, vodný druh

porcelánovce a ostranky - sú morské druhy


 

 

trieda: Lastúrniky (Bivalvia)

 

  • dvojstranne súmerné telo, schránka z dvoch lastúr, spojených pružným väzom

  • telo: svalnatá noha a vnútornostný vak, celé telo prekrýva plášť

  • prijímací a vyvrhovací otvor sú v spodnej strane plášťa, často sústredené do sifónu

  • aj zmyslové orgány a oči sú na okraji plášťa, dýchajú žiabrami v plášťovej dutine

  • prevažne gonochoristi, vývin cez larvu, niekedy parazitická

  • žijú prevažne v moriach

  • druhy žijúce prisadnutým spôsobom (ustrica) majú na nohe tzv. bysové žľazy vylučujúce cementový výlučok

  • význam pri samočistení vôd

  • zástupcovia:

Korýtko rybničné (Unio pectorum)

Škľabka veľká (Anodonta cygnea)

Kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha)

Perlorodka morská (Meleagrina margaritifera) – z cudzieho telesa medzi plášťom a lastúrou sa vytvára perla

slávky, ustrice – morské druhy, ktoré sa konzumujú


 

 

trieda: Hlavonožce (Cephalopoda)

 

  • dvojstranne súmerné, nápadný vnútornostný vak tvorí za hlavou dlhý trup, prekrytý plášťom, plášťová dutina otvorená dopredu lievikovitým otvorom, vystrekujú z neho vodu = reaktívny pohyb, okolo tela býva i plachtička

    - noha premenená na 8 i viac ramien s prísavkami

  • schránku nemajú, vnára sa do tela a tvorí sépiovú kosť - endoskelet (fylogeneticky staré druhy schránku majú – Nautilus)

  • chrupka na úpon svalov a ochranu mozgu

  • cievna sústava uzavretá

  • atramentové žľazy – v blízkosti análneho otvoru (obrana)

  • dokážu meniť farbu, svetielkujú, sú schopné sa učiť, majú pamäť

  • komorový typ oka

  • gonochoristy, pohlavný dimorfizmus (hektokotylové rameno samcov = kopulačný orgán), svadobné tance, vývin priamy

  • korisť chytajú modifikovaniu radulou alebo zobákom

  • zástupcovia:

Sépia obyčajná (Sepia officinalis) – 8 kratších ramien, 2 dlhšie ramená

Osmonoh pobrežný (Octopus vulgaris)

kalmary, lodienka (nautilus) - živá skamenelina


 

 

 

    4. Kmeň: Obrúčkavce (Annelida)

     

  • homonómna článkovanosť tela

  • na článkoch párové výrastky – parapódiá alebo štetiny

  • veľmi dobre vyvinutá druhotná telová dutina – célom

  • morské druhy často tvoria schránky z uhličitanu vápenatého

  • cefalizácia – formovanie hlavovej časti (zmyslové orgány, oči, hmatadlá, statocysty)

  • dobre vyvinutý kožno-svalový vak

  • cievna sústava zatvorená – chrbtová a brušná cieva spojené okružnými cievami

  • dýchajú žiabrami alebo celým povrchom tela

  • metanefrídie – vylučovacie orgány

  • rebríčková nervová sústava

  • oddeleného pohlavia, obojpohlavnosť zriedkavá, pohlavné i nepohlavné rozmnožovanie, vnútorné alebo vonkajšie oplodnenie, suchozemské a sladkovodné, vývin priamy


 

 

trieda: Mnohoštetinavce (Polychaeta)

 

  • z fylogenetického hľadiska východisková skupina všetkých kmeňov célomových prvoústovcov

  • hlavne morské

  • dobre vyvinuté parapódiá so žiabrami a štetinami

  • célomová dutina v každom článku tela

  • vývin cez larvu trochoforu

  • žiju dravo, prisadnuté druhy majú schránku

  • zástupca:

Paolo zelený – delí sa na dve časti – pohlavnú a nepohlavnú


 

 

trieda: Máloštetinavce (Oligochaeta)

 

  • článkované telo, štetiny, časť článkov tvorí opasok so silne vyvinutými žľazami

  • dýchajú celým povrchom tela

  • zástupcovia:

Dážďovka zemná (Lumbricus terrestris) – tvorba humusu, ich enzýmy rozkladajú aj organické nečistoty, napr. ropné látky

Tubifex bahenný (Tubifex tubifex) – na dne prevažne sladkých vôd


 

 

trieda: Pijavice (Hirudinea)

 

  • kožno-svalový vak, v sladkých vodách, žijú dravo alebo ako ektoparazity, majú ústnu a koncovú prísavku

  • vonkajšia článkovanosť nezodpovedá vnútornej

  • zástupcovia:

Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis) – jej slinné žľazy obsahujú protizrážavý heparín, ektoparazit

Pijavička rybia (Piscicola geometra) – parazituje na rybách

Pijavica konská (Haemopis sanguisuga) – 10 cm, neparazituje


 

Do skupiny célomových prvoústovcov patrí aj kmeň článkonožce (Arthropoda). Vyvinul sa pravdepodobne z obrúčkavcov a dnes je najpočetnejším kmeňom živočíchov.


 

 

Použitá literatúra:

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5

http://www.ta3k.sk