I. ríša: VÍRUSY / SUBCELULLATA
Charakteristika:
  • Veda o vírusoch - virológia
  • obligátne intracelulárne parazity
  • nemajú vlastný proteosyntetický aparát
  • iba jeden typ nukleovej kyseliny (ďalej len ,,NK" )
  • virón - jedna vírusová častica

Stavba:
  • genetická informácia vo forme nukleovej kyseliny - DNA alebo RNA
  • kapsid (nazývaný tiež hlavička) proteínový obal, v ktorom je uložená genetická informácia
  • niektoré vírusy majú aj ďalšiu obalovú vrstvu z lipidov a glykoproteínov
  • niektoré vírusy majú ďalšie funkčné proteínové súčasti, ako sú rôzne stopky, doštičky, tŕne, nožičky a pod.
Tvar:
  • skrutkovitý tvar - helikálny
  • bičíkatý tvar - komplexný
  • 20-sten - ikozaedrálny
Rozdelenie podľa NK:
  • bakteriálne - bakteriofágy (prokaryotická bunka)
  • rastlinné vírusy
  • živočíšne vírusy
Životný cyklus:       1) Lytický cyklus
  • životný cyklus, pri ktorom nastáva deštrukcia (lýza) bunky
  • je charakteristický najmä pre bakteriofágy
Pokojová fáza Vírus prežíva mimo hostiteľskej bunky v podobe kompletného viriónu.

Infekcia Adsorpcia
Prichitenie vírusovej častice (viriónu) na povrch bunky. Daná bunka musí byť citlivá na daný vírus - musí mať na povrchu charakteristické štruktúry (ligandy), na základe ktorých ju virión rozpozná ako vhodného hostiteľa.

Penetrácia
Prienik nukleovej kyseliny do vnútra bunky. V prípade lytického cyklu preniká veľmi zriedkavo do bunky celý virón, a to fagocytózou, nikdy nie pinocytózou. Obal vírusu sa následne degraduje v cytoplazme.

Eklipsia-zatmenie
Je to fáza, v ktorej nie sú vo vnútri bunky viditeľné žiadne infekčné vírusové častice, takže nie je možné svetelným alebo elektrónovým mikroskopom rozpoznať, že je bunka infikovaná. Počas eklipsy prebiehajú biosyntetické procesy. Fág využíva nukleosyntetický a proteosyntetický aparát hostiteľskej bunky na syntézu vlastných enzýmov, štruktúrnych proteínov a na replikáciu vírusovej nukleovej kyseliny. Začne sa transkripcia génov z DNA vírusu.

Maturácia
Dozrievanie, zostavovanie kompletných nových virónov.

Uvoľnenie Celý proces končí lýzou (zánikom) bunky a uvoľnením nových viriónov do prostredia, kde infikujú ďalšie bunky a proces s aopakuje. Bunku a jej štruktúry degraduje vírusový enzým lyzozín.

       2) Lyzogénny cyklus
  • nastáva obligátna deštrukcia (lýza) hostiteľskej bunky
Latentná fáza Po penetrácii prebieha eklipsa lyzogénneho cyklu trochu odlišným spôsobom. Spustí sa transkripcia DNA vírusu, ale ako prvé vznikajú represorové proteíny, ktoré zastavia ďalšiu transkripciu vírusovej DNA. Procesom rekombinácie sa vírusová DNA začlení do genetického materiálu bunky a stáva sa jeho súčasťou. Eklipsa sa zastavuje a cyklus vstupuje do latentnej fázy.

Provírus Vírus začlenený do DNA hostiteľskej bunky sa nzýva provírus alebo perzistentný vírus. Keď sa hostiteľská bunka rozmnožuje, kopíruje spolu s vlastným genetickým materiálom aj provírus a odovzdáva ho dcérskym bunkám. Vírus sa tak de facto rozmnožuje bez toho, že by zabil hostiteľskú bunku.

Aktivácia U provírusov môže dôjsť k spontánej reaktivácii a k derepresii transkripcie štruktúrnych génov. Latentná fáza sa preruší, dokončí sa eklipsa a dochádza k maturácii virónov. Provírus vstupuje do lytického cyklu a po deštrukcii hostiteľskej bunky sa uvoľnujú infekčné vírusové častice.

Začlenenie vírusu do genómu bunky:

  • dvojvláknový DNA vírus: dochádza k priamemu včleneniu genetickej informácie vírusu do genómu hostiteľskej bunky
  • jednovláknový DNA vírus: vírus si dosyntetizuje druhé DNA vlákno a následne začlení svoju informáciu do genómu bunky
  • retrovírus: špecifická skupina RNA vírusov obsahuje gén, ktorý kóduje enzým reverzná transkriptáza (RNA-závislá DNA polymeráza). Reverzná transkriptáza dokáže prepísať RNA vírus do DNA, ktorá sa začlení do genómu bunky


Ľudské ochorenia:
  • bradavice
  • chrípka
  • osýpky
  • pásový opar
  • ružienka
  • mononukleóza
  • HIV
  • žltá horúčka
  • žltačka
Veterinárne ochorenia:
  • slintačka krívačka
  • psinka
  • parvoviróza